KYJEV - Ukrajinský miliardár a guvernér Dnepropetrovského regiónu Ihor Kolomojský navrhol vybudovať bezpečnostný múr pozdĺž skoro 2000 kilometrovej hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý by mal zabrániť prísunu zbraní a bojovníkov na ukrajinské územie.
17:08 - Ozbrojenci vytvárajú na východe Ukrajiny atmosféru strachu
Ozbrojení proruskí separatisti nedosiahli na východe Ukrajiny nič okrem vytvorenia atmosféry strachu, ktorá ničí ich vlastný región. V stredu to konštatovala Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová. Povstalcov v Doneckej a Luhanskej oblasti vyzvala, aby zastavili násilie, ktoré vedie len k deštrukcii a chudobe. "Všetko, čo dosiahli, je len atmosféra strachu, ktorá má negatívny dopad na tisíce ľudí," povedala a zdôraznila, že nastal čas zložiť zbrane a rokovať. Pillayová vyjadrila presvedčenie, že mier, zmierenie a dlhodobé riešenie krízy sú dosiahnuteľnými cieľmi.
15:30 - Porošenko oznámil, že začne platiť krátke prímerie
Po nočnom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom oznámil v stredu ukrajinský prezident Petro Porošenko mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorý má zahŕňať jednostranné krátke prímerie zo strany vládnych síl. Plán obsahuje celkovo štrnásť bodov, medzi nimi amnestiu pre separatistov, ktorí zložia zbrane a prísnu kontrolu ukrajinskej hranice s Ruskom. Minister obrany Mychailo Kovaľ novinárom spresnil, že prímerie začne platiť už v najbližších dňoch. "Plán sa začne mojím nariadením jednostranného prímeria," povedal Porošenko. "Ihneď po tom musíme získať rýchlu pre mierový plán podporu od všetkých zainteresovaných," uviedol.
15:12 - Ukrajina vyzýva na pokračovanie rokovaní o cene plynu
Ukrajina vyzýva na pokračovanie rokovaní týkajúcich sa cien plynu s ruským plynárenským koncernom Gazprom, hoci je presvedčená, že ruský postoj v tejto otázke nie je konštruktívny. Uviedol to námestník ukrajinského ministra energetiky Vadym Ulyda. Informovala o tom v stredu agentúra RIA Novosti.
"Chceme pokračovať v rokovaniach, podľa môjho názoru však nekonštruktívny postoj Ruska neumožňuje uzatvorenie dohody," uviedol Ulyda. Dodal však, že dúfa v pokračovanie rokovaní, pretože v riešení problému sú zainteresované tri strany, a to Ukrajina, Rusko a Európa. Zároveň povedal, že Ukrajina podporuje všetky európske iniciatívy. Európska komisia (EK) už skôr vyzvala zúčastnené strany, aby pokračovali v rokovaniach o riešení sporu o cenách za plyn medzi Ruskom a Ukrajinou a dúfa, že dosiahnu kompromis už toto leto.
14:10 - Porošenko: Ukrajina je v štádiu vojny, ľuďom na východe vymyli mozgy
Ukrajina je v štádiu vojny, vyhlásil dnes prezident Petro Porošenko. Ukrajinská armáda bola podľa neho v uplynulých rokoch zámerne ničená. Je však presvedčený o víťazstve.
"Je to nový typ vojny s použitím profesionálnych diverzných jednotiek, žoldnierov, dobrovoľníkov a miestneho obyvateľstva. Všetci títo dobrovoľníci a miestni obyvatelia majú dosť vymyté mozgy - v rámci pokračujúcej informačnej vojny," uviedol Porošenko v Kyjeve pred študentmi Štátnej univerzity obrany Ukrajiny, píše agentúra RIA Novosti.
Prezident povedal, že miesto svojho prvého verejného vystúpenia si vybral zámerne, aby zdôraznil dôležitosť armády, najmä ak je Ukrajina v štádiu vojny.
Ukrajinská armáda však bola podľa neho systematicky ničená a podfinancovaná. "Do vojny sme vstúpili s holými, bosými a neozbrojenými vojakmi," dodal Porošenko a sľúbil, že to zmení.
13:55 - Gazprom netreba rekapitalizovať, tvrdí Siluanov
Ruské ministerstvo financií v súčasnosti nepovažuje za nutné rekapitalizovať plynárenskú spoločnosť Gazprom. Povedal to v stredu ruský minister financií Anton Siluanov. Prezident Vladimir Putin tento mesiac vyslovil názor, že Gazprom by sa mohol rekapitalizovať z ruských devízových rezerv, pričom tieto prostriedky by sa využili na financovanie výstavby plynovodov prepravujúcich plyn do Číny, na čo treba zhruba 55 mld. USD. "Vidíme, že čínske banky poskytujú Gazpromu úvery. Zatiaľ zdroje na výstavbu existujú," povedal v stredu Siluanov novinárom.
13:34 - Ukrajinský prezident nominoval Hontarevovú za šéfku centrálnej banky
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes nominoval skúsenú bankárku Valeriu Hontarevovú, ktorá je jeho politickým spojencom a získala si rešpekt v investičných kruhoch, na post šéfky centrálnej banky. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na oznam uverejnený na internetovej stránke ukrajinského parlamentu.
Vymenovanie Hontarevovej za guvernérsku centrálnej banky musí schváliť parlament. Vo funkcii vystrieda Stepana Kubiva. Hontarevová pôsobí už 20 rokov v ukrajinskom bankovníctve a finančníctve. Od decembra 2007 zastáva post predsedníčky predstavenstva ukrajinskej investičnej spoločnosti ICU a predtým pôsobila vo vedení ukrajinskej divízie banky ING.
13:16 - Rusi hovoria o vyše 100 zabitých civilistoch na východe Ukrajiny
Vyše 100 civilistov vrátane cudzincov prišlo o život počas "trestnej operácie" Kyjeva na východe Ukrajiny, oznámil dnes Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. "Pri streľbe v mestách Slovjansk, Kramatorsk, Doneck, Mariupol a v ďalších obývaných oblastiach v ľudových republikách Donecka a Luhanska bolo zabitých vyše 100 civilistov," uviedol hovorca vyšetrovacieho výboru Vladimir Markin. Medzi mŕtvymi sú aj ruskí novinári Igor Korneľuk a Anton Vološin, ruský ľudskoprávny aktivista Andrej Mironov a taliansky fotoreportér Andrea Ronchelli.
Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva minulý týždeň informovalo o 200 zabitých civilistoch vrátane žien a detí, píše agentúra RIA Novosti. Podľa ruských vyšetrovateľov bezpečnostné zložky v snahe "zabiť neobmedzený počet civilistov z dôvodu politickej nenávisti" použili raketomety BM-21 Grad, bojové lietadlá a ďalšiu ťažkú výzbroj.
12:39 - Odborníci pochybujú o teroristickom pozadí výbuchu plynovodu
Ruskí aj ukrajinskí odborníci pochybujú o teroristickom pozadí utorňajšieho výbuchu Transsibírskeho plynovodu (Urengoj-Pomary-Užhorod) v Poltavskej oblasti na Ukrajine.
"Už dva roky upozorňujeme na zlý technický stav tohto plynovodu," povedal šéf Poltavskej oblasti Viktor Buhajčuk. Namiesto výmeny kompletných úsekov ukrajinský koncern Naftogaz podľa neho uskutočnil len núdzové opravy plynovodu.
Aj zástupca šéfa ruského koncernu Gazprom Vitalij Markelov pochybuje o verzii ukrajinskej vlády, podľa ktorej niekto k plynovodu umiestnil výbušné zariadenie. Nehody na ukrajinskej sieti plynovodov budú podľa neho pokračovať, pretože do jej opráv sa neinvestuje dosť peňazí.
"Prenosové sústavy - naše a na Ukrajine - boli vytvorené ako jednotný systém. Do rekonštrukcie našej sústavy sme investovali značné prostriedky, čo nemožno povedať o ukrajinskej. Potrubie starne, čo spôsobuje nehody," citovala Markelova agentúra Interfax. Dodal, že Gazprom sa nebude podieľať na vyšetrovaní incidentu, pretože predmetný úsek plynovodu patrí Ukrajine.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov dnes oznámil, že utorňajší výbuch na tranzitnom plynovode v Poltavskej oblasti spôsobila bomba.
12:22 - Ukrajinská vláda po výbuchu zvyšuje ochranu plynovodov
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v stredu nariadil sprísnenie bezpečnostných opatrení v sieti tamojších plynovodov, čím chce zabrániť sabotáži po tom, ako minister vnútra Arsen Avakov označil utorňajší výbuch a požiar potrubia za výsledok odpálenia bomby. Udalosť sa odohrala na hlavnej zásobovacej trase medzi Ruskom a zvyškom Európy, nevyžiadala si však žiadne zranenia ani prerušenie toku. Podľa Kyjeva bolo cieľom páchateľov poškodiť povesť Ukrajiny ako tranzitnej krajiny v období, keď čelí separatistickému povstaniu a prerušeniu dovozu plynu z Ruska v dôsledku neschopnosti dohodnúť sa na jeho cene.
Utorňajší výbuch a požiar zasiahli úsek medzi dvoma dedinami v Poltavskej oblasti v strednej časti Ukrajiny. Zdroj z ruského plynárenského podniku Gazprom následne uviedol, že doprava nemusela byť prerušená, keďže je k dispozícii súbežné potrubie. "Už pred niekoľkými týždňami sme predvídali, že by mohla byť plánovaná sabotáž s cieľom narušiť povesť Ukrajiny ako spoľahlivého tranzitného partnera," povedal Jaceňuk. Minister Avakov predtým vyjadril predpoklad, že sabotéri použili "výbušné zariadenie umiestnené pod betónovým blokom slúžiacim ako podpera potrubia". Na mieste podľa neho nastali až dva výbuchy a Kyjev momentálne "skúma okolnosti", pričom sa zameriavajú predovšetkým na "zasahovanie zvonka". Avakov ešte v utorok povedal, že incident by mohol byť považovaný za "teroristický čin".
12:09 - Ukrajina chce pokračovať v rokovaniach s Gazpromom o cene plynu
Ukrajina má záujem pokračovať v rokovaniach týkajúcich sa sporu pre ceny plynu s ruským plynárenským koncernom Gazprom, aj keď je presvedčená, že ruský postoj v tejto kauze nie je konštruktívny. Povedal to dnes štátny tajomník ukrajinského ministerstva energetiky Vadym Ulyda. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
"Chceme pokračovať v rokovaniach. Podľa mňa však nekonštruktívny postoj Ruska v tejto otázke neumožňuje uzatvorenie dohody," povedal Ulyda. Napriek tomu verí, že dialóg bude pokračovať. Zároveň dodal, že Ukrajina podporuje všetky iniciatívy zo strany Európskej únie (EÚ).
Ruský Gazprom od pondelka 16. júna prešiel v rámci dodávok plynu Ukrajine na režim zálohových platieb. To znamená, že Ukrajina by mala v júni dostať len taký objem plynu, za aký si zaplatí. Keďže ale do stanoveného termínu, teda pondelkového rána, Ukrajina nesplatila ani požadovanú časť z dlhu voči Rusku, čo bolo podmienkou, a ani nedošlo k dohode o cenách plynu na jún, Gazprom dodávky zastavil.
Európska komisia (EK) už vyzvala obe strany na pokračovanie rokovaní o riešení sporu a dúfa, že sa dohodnú na určitom kompromise ešte toto leto. Gazprom medzitým ubezpečil, že najnovšia situácia neovplyvní dodávky plynu do Európy. No spoločnosť, ako aj Európska komisia sa obávajú, že s nástupom zimy môže opätovne dôjsť k problémom so zásobovaním plynom, keďže Ukrajina spotrebuje surovinu uskladnenú v podzemných zásobníkoch. Čo sa týka zásob v podzemných zásobníkoch, Kyjev v týchto dňoch oznámil, že mu vystačia do decembra.
12:05 - Porošenko navrhol za šéfa diplomacie Pavla Klimkina
Za nového ukrajinského ministra zahraničných vecí navrhol dnes prezident Petro Porošenko súčasného veľvyslanca v Nemecku Pavla Klimkina.
Nomináciu 47-ročného Klimkina musí schváliť parlament. Podľa agentúry Reuters ide o skúseného proeurópskeho diplomata, ktorý zohral veľkú úlohu v rokovaniach pred podpisom politickej časti asociačnej dohody medi Kyjevom a Európskou úniou.
Porošenko zároveň požiadal parlament o odvolanie guvernéra Národnej banky Ukrajiny Stepana Kubiva, ktorý nastúpil do úradu vo februári. Na jeho miesto navrhol Valeriu Hontarevovú. Ide o očakávané zmeny, keďže Porošenko si buduje nový tím, píše agentúra Reuters.
Dočasný minister zahraničných vecí Andrij Deščycia už pre Moskvu neexistuje, vyhlásil v pondelok ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin. Takto reagoval na Deščyciove obscénne vyjadrenia na adresu šéfa Kremľa Vladimira Putina pred ruským veľvyslanectvom v Kyjeve, ktoré sa stalo v sobotu terčom útoku.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že "s osobou menom Deščycia sa už viac nemá o čom rozprávať".
10:20 - Avakov: Výbuch na plynovode spôsobila bomba
Utorňajší výbuch na tranzitnom plynovode v Poltavskej oblasti spôsobila bomba, oznámil dnes ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov.
"Domnievame sa, že výbušné zariadenie bolo umiestnené pod betónovým blokom, ktorý podopiera plynovod, a že tam boli dva výbuchy," informoval Avakov na schôdzi vlády.
"Skúmame okolnosti. Vonkajší zásah je hlavnou príčinou, na ktorú sme sa zamerali," citovala ministra agentúra Reuters.
Kyjev v utorok vyjadril domnienku, že cieľom útoku na plynovod, cez ktorý prúdi ruský plyn do zvyšku Európy, bola snaha o diskreditáciu Ukrajiny ako spoľahlivého dodávateľa.
Ruský plynárenský koncern Gazprom konštatoval, že výbuch neobmedzil dodávky plynu do Európy.
09:30 - Čurkin: Zavedenie stanného práva na juhovýchode Ukrajiny bude zlým krokom
Zavedenie stanného práva na juhovýchode Ukrajiny bude zlým krokom a vyústi do nárastu násilností, varoval dnes ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin. Vyjadril ľútosť nad tým, že ukrajinský prezident Petro Porošenko uprednostnil vojenskú operáciu pred začatím dialógu s predstaviteľmi Doneckej a Luhanskej oblasti.
Podľa Čurkina "to je veľmi zlý začiatok Porošenkovho úradovania vo funkcii prezidenta". "Toto nie je to, čo sa od neho očakávalo. Mal dokonalú šancu začať všetko nanovo, urobiť gesto dobrej vôle a rokovať s východnou Ukrajinou. Namiesto toho uprednostnil vojenskú kampaň," citovala veľvyslanca agentúra ITAR-TASS.
Plán potlačiť silou snahy o odtrhnutie sa od Ukrajiny označil Čurkin za "najhorší z možných scenárov". Taktiež pochybuje, že Porošenko má pod kontrolou ukrajinských vojakov. "Niektorí kolegovia tvrdia, že nemá pod kontrolou ani situáciu, ani svojich vojakov... Je to veľmi zložitá situácia. Ťažko pochopiť, kto kontroluje situáciu. Ak je to prezident Porošenko, koná nesprávne," dodal Čurkin.
Ukrajinský parlament v utorok odložil o dva dni rozpravu o tom, či odporučí Porošenkovi zaviesť stanné právo v Doneckej a Luhanskej oblasti.
09:17 - Putin a Porošenko spolu hovorili o prímerí
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho ukrajinský náprotivok Petro Porošenko sa v utorok neskoro večer telefonicky spojili, aby prediskutovali možnosť prímeria medzi Kyjevom a separatistami na východe Ukrajiny ako aj usmrtenie dvojice ruských novinárov v nepokojnej oblasti. Podľa vyhlásenia Kremľa sa rozhovor "dotýkal témy" prímeria, na ktoré Moskva už dlhšie vyzýva, čo v pondelok podporil aj Porošenko. Putin zároveň vyjadril znepokojenie nad stratou dvoch pracovníkov ruskej štátnej televízie, ktorí zahynuli pri paľbe medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami blízko mesta Luhansk. Porošenko vyjadril svoju sústrasť a ubezpečil Putina, že Kyjev udalosť prešetrí a prijme opatrenia na ochranu novinárov, uvádza Kremeľ.
Separatisti povstali proti centrálnej vláde v apríli po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča a následnom pripojení polostrova Krym k Ruskej federácii. Odvtedy v dôsledku bojov zahynuli už desiatky vládnych vojakov, povstalcov ako aj civilistov. Porošenko sa od svojho nástupu do funkcie 7. júna snaží o upokojenie situácie. Jeho návrhy zahŕňajú ústavné zmeny na decentralizáciu moci a zaistenie práv prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva východnej Ukrajiny. Ozbrojenci však zatiaľ odmietajú rokovať a zložiť zbrane.
06:44 - Ukrajinský miliardár navrhuje postaviť múr medzi Ruskom a Ukrajinou!
Ukrajinský miliardár a guvernér Dnepropetrovského regiónu Ihor Kolomojský navrhol vybudovať bezpečnostný múr pozdĺž skoro 2000 kilometrovej hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý by mal zabrániť prísunu zbraní a bojovníkov na ukrajinské územie.
Kolomojský dokonca ponúkol, že na výstavbu bariéry venuje 100 miliónov eur. Múr má byť dva metre vysoký a 30 centimetrov hrubý, pričom steny majú byť posilnené oceľou a obsahovať elektronické alarmy. Pred múrom majú byť zákopy a mínové polia. "Tento projekt môžeme uskutočniť od začiatku až do konca," povedal zástupca guvernéra Dnepropetrovskej oblasti Alexej Burik.
Návrh odráža obavy Ukrajincov z prílevu ruských bojovníkov a zbraní na východ krajiny, ktorý sužuje povstanie proruských separatistov. Tí obsadili niekoľko pohraničných stanovíšť a umožnili voľný priechod tovaru aj ľudí cez hranice. Ukrajinský prezident Petro Porošenko už avizoval, že armáda ešte tento týždeň uzavrie hranice s Ruskom. Následne bude môcť vyhlásiť prímerie a ukončiť boje na východe krajiny. Ukrajinská vláda odhaduje, že Rusko má stále asi 16 000 svojich vojakov pri spoločných hraniciach, ďalších 22 000 sa nachádza na Kryme, ktorý Moskva anektovala ešte v marci.
19:06 - Iracká a ukrajinská kríza zvyšujú ceny ropy
Iracká a ukrajinská kríza spôsobujú nepokoj na globálnych komoditných trhoch. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) hovorí o náraste cien čierneho zlata. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa kartelu OPEC kríza v Iraku a na Ukrajine podporuje ceny energií. Len eskalácia konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom už spôsobila zdraženie ceny ropy o 2 až 3 USD (1,47 až 2,21 eura), uviedol dnes v Moskve šéf OPEC Abdalláh al-Badrí. Kríza v Iraku sa v podstate ešte len začala. "Ide o veľa," varoval al-Badrí. K zastaveniu dodávok ruského plynu na Ukrajinu povedal, že obe strany musia svoj spor vyriešiť.
Podľa šéfa kartelu na trhu panuje napätie. Plyn z Ruska do Európskej únie (EÚ) cez Ukrajinu, ktorá je najdôležitejšou transportnou krajinou pre dodávky do strednej a západnej Európy, zatiaľ prúdi. "Trh je nervózny, keď sa dovoz zníži," zdôraznil al-Badrí.
18:48 - Moskva žiada vyšetrenie okolností, ktoré viedli k smrti jej reportéra
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes na objektívne preskúmanie okolností, ktoré viedli k úmrtiu reportéra štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Igora Korneľuka na východe Ukrajiny.
Novinár utrpel osudné zranenia v okolí obce Metalist v Luhanskej oblasti, teda v lokalite, v ktorej sa nenachádza žiadny vojenský objekt, konštatuje sa vo vyhlásení moskovského rezortu diplomacie. Zvukár štábu Anton Vološin je podľa väčšiny zdrojov nezvestný, podľa niektorých však tiež prišiel o život.
Smrť ruského novinára opäť presvedčivo ukázala zločinnosť síl, ktoré realizujú na východe Ukrajiny trestnú operáciu a kvôli ktorým aj naďalej umierajú mierumilovní občania, vyplýva z vyhlásenia. Podľa Moskvy sa mocní v Kyjeve a rôzne vojenské formácie obávajú prezentácie skutočnej podoby udalostí na Ukrajine a preto realizovali naozajstný teror voči novinárom z Ruska.
Za barbarský čin označil útok na štáb VGTRK splnomocnenec rezortu zahraničných vecí pre ľudské práva Konstantin Dolgov. Súčasne vyzval medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, na tvrdé odvetné opatrenia.
18:24 - EÚ odoslala Ukrajine tranžu za 500 mil. eur, Kyjev môže kúpiť plyn z Európy
Európska komisia (EK) dnes v mene Európskej únie vyplatila sumu 500 miliónov eur Ukrajine. Ide o prvú tranžu úveru v rámci programu novej makrofinančnej pomoci EÚ (MFA II) pre túto krajinu. Hovorcovia EK potvrdili, že Kyjev môže túto sumu použiť aj na nákup plynu z Európy.
Polmiliardový úver nasleduje po zaslaní sumy 100 miliónov eur, ktorú Brusel uvoľnil 20. mája v rámci prvého programu makrofinančnej pomoci (MFA I). Celková podpora EÚ pre Ukrajinu v rámci programu makrofinančnej pomoci je vo výške 1,61 miliardy eur, čo EK schválila v marci tohto roku. Cieľom oboch programov MFA je ekonomicky a finančne podporiť Ukrajinu v jej súčasnej kritickej fáze vývoja.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti a euro Olli Rehn uviedol, že EÚ uvoľnením sumy 500 miliónov eur pokračuje v potvrdzovaní svojej solidarity s Ukrajinou a vyjadril nádej, že vláda v Kyjeve vhodne využije úver na to, aby pokročila s reformami potrebnými na zaistenie rozpočtovej stability, udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies