KYJEV - Ukrajinská letkyňa Nadežda Savčenková, ktorú zajali v Luhanskej oblasti a zadržiavajú v Rusku, potvrdila, že ju tam uniesli. Informovala o tom dnes agentúra Interfax-Ukrajina.
19:31 - Ukrajina by nemala používať pomoc od MMF na financovanie vojny
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že nemá nič proti tomu, aby Ukrajina dostávala finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF) či iných veriteľov, no tí by mali podľa neho zabezpečiť, aby Kyjev nepoužíval peniaze na financovanie konfliktu na východe krajiny. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
"Samozrejme, že sme všetci za finančnú podporu Ukrajiny," povedal ruský prezident počas svojej návštevy Brazílie. "MMF je známy tým, že odmieta poskytovať finančnú pomoc krajinám vo vojnovom konflikte a to je správne," dodal Putin, podľa ktorého by sa tento prístup mal dodržať aj v prípade Ukrajiny.
19:00 - Obama a Putin telefonovali o nových sankciách i o leteckej tragédii na Ukrajine
Prezidenti USA a Ruskej federácie dnes telefonicky hovorili o nových sankciách uvalených na Moskvu v súvislosti s dianím na Ukrajine. Informovali o tom tlačové agentúry DPA a Reuters.
Barack Obama a Vladimir Putin zrejme hovorili už v čase, keď boli známe prvé informácie o leteckom nešťastí na východe Ukrajiny. Nie je však jasné, či sa telefón uskutočnil až na základe nich.
Hovorca Bieleho domu Josh Earnest informoval, že k telefonátu došlo z iniciatívy ruskej strany.
Najvyšší americký predstaviteľ dostal všetky dostupné informácie o leteckej tragédii a požiadal svoj tím, aby ho priebežne informoval o ďalšom vývoji v prípade.
18:39 - Europoslanci chcú kvôli situácii na Ukrajine embargo na predaj zbraní do Ruska
Európsky parlament vyzval dnes na zavedenie embarga na predaj zbraní do Ruska, ktoré by zostalo v platnosti dovtedy, kým sa neupokojí situácia na východe Ukrajiny.
V uznesení prijatom na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu poslanci naznačili, že Moskva sa musí skutočne zaviazať k účasti na rokovaniach o mierovom urovnaní konfliktu na Ukrajine a využívať svoj vplyv, ktorý je značný, na ukončenie násilností v susednom štáte.
Podľa europoslancov ruská strana musí predovšetkým zastaviť "kontinuálny tok" zbraní a ozbrojencov z Ruska na Ukrajinu, znížiť počet vojakov nasadených pozdĺž hranice s Ukrajinou a využiť vplyv, ktorý má na proruských povstalcov a žoldnierov, aby ich donútila rešpektovať prímerie, odovzdať svoje zbrane a odísť na ruské územie.
17:28 - Pri ukrajinsko-ruskej hranici sa zrútilo dopravné lietadlo z Malajzie
Malajzijské dopravné lietadlo typu Boeing-777 smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru s 295 osobami na palube sa dnes popoludní zrútilo na východe Ukrajiny, v katastri Grabova v Doneckej oblasti neďaleko ukrajinsko-ruskej hranice. Viac sa dočítate tu.
16:52 - Rusko poprelo zostrelenie ukrajinského bojového lietadla
Ruská armáda nezostrelila na východe Ukrajiny bojové lietadlo, ktoré sa podieľalo na operácii proti povstalcom, reagoval dnes na obvinenia Kyjeva ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin.
"Nespravili sme to," citovala ruského diplomata agentúra Reuters.
Ruské ministerstvo obrany taktiež poprelo obvinenia. "To je absurdné, tak ako všetky predchádzajúce obvinenia kyjevského vedenia voči ruskému ministerstvu obrany," uviedol hovorca rezortu.
Podľa hovorcu ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrija Lysenka vystrelilo na podzvukový stroj typu Su-25 raketu ruské lietadlo. K útoku došlo v stredu večer okolo 19.00 h miestneho času. Pilot sa katapultoval a následne ho evakuovali do bezpečia. Pri incidente neutrpel zranenia.
13:28 - EK odkladá rokovania s Ruskom o plyne pre Ukrajinu
Ďalšie kolo rokovaní medzi Európskou komisiou (EK) a Ruskom o dodávkach plynu Ukrajine sa presúva na budúci týždeň. Informovalo o tom vo štvrtok ruské ministerstvo energetiky. Rozhovory o vyriešení cenového sporu medzi Kyjevom a Moskvou sa odkladajú na žiadosť EK, uviedlo ďalej ministerstvo.
Spoločnosť Gazprom, ktorá je najväčším ruským producentom plynu, tvrdí, že Ukrajina jej za odobratý plyn dlhuje 5,3 mld. USD. Ruský minister energetiky Alexander Novak mal pôvodne s eurokomisárom pre energetiku Güntherom Oettingerom rokovať koncom tohto týždňa. Podľa vyjadrení komisie malo stretnutie vydláždiť cestu pre ďalšie kolo trojstranných rozhovorov medzi Európskou úniou, Ruskom a Ukrajinou. Cenový spor spôsobil, že Gazprom minulý mesiac zastavil Ukrajine dodávky plynu.
13:17 - Jaceňuk: Moskve sa Spojené štáty a EÚ rozdeliť nepodarilo
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk dnes povedal, že nové sankcie, ktoré na Rusko uvalili Spojené štáty a Európska únia, dokázali, že pokusy Moskvy rozdeliť Washington a Brusel neboli úspešné.
Jaceňuk na zasadaní ukrajinskej vlády podľa agentúry Reuters vyzval Rusko, aby prestalo dodávať zbrane povstalcom na východe Ukrajiny, ktorí sa po vystupňovaní takzvanej protiteroristickej operácie (ATO) kyjevskej vlády museli stiahnuť do dvoch najväčších miest - Donecka a Luhanska.
"Všetky pokusy Ruska rozdeliť EÚ a zabrániť zhode medzi EÚ a Washingtonom sú odsúdené na neúspech," uviedol Jaceňuk. Zároveň obvinil Moskvu, že na východ Ukrajiny posiela tanky, mobilné raketové systémy a agentov.
"Dosť už, Vladimir Vladimirovič (Putin). Je najvyšší čas ukončiť vojnu, prestať podporovať banditov a separatistov a budovať Veľké Rusko na úkor Ukrajiny," uviedol ďalej Jaceňuk.
"Ruské vedenie sa nechalo uniesť myšlienkou ruského nacionalizmu a aby zlepšilo svoje postavenie v rebríčkoch obľúbenosti, rozhodlo sa, že by z Ukrajiny mohlo spraviť bojisko," dodal ukrajinský premiér.
13:00 - Rusko údajne zostrelilo lietadlo ukrajinskej armády
Rusko zostrelilo na východe Ukrajiny bojové lietadlo ukrajinskej armády, ktoré sa podieľalo na operácii voči povstalcom. Oznámila to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Andrija Lysenka.
Na podzvukový stroj typu Su-25 podľa Lysenka zaútočilo ruské lietadlo, ktoré naň vystrelilo raketu. K útoku došlo v stredu večer okolo 19.00 h miestneho času.
Pilot sa zo zasiahnutého lietadla katapultoval a následne ho evakuovali do bezpečia. Pri incidente neutrpel žiadne zranenia, uviedla agentúra UNIAN.
Lysenko označil zničenie lietadla za ďalšiu z provokácií zo strany Moskvy.
Ďalej podľa agentúry Interfax-Ukrajina informoval, že ukrajinskí vojaci sú v pohraničí často ostreľovaní z územia Ruskej federácie. Útočníci podľa neho používajú mobilné raketomety Grad, ťažké delostrelectvo a mínomety. Najnovšie boli ukrajinské pozície ostreľované z ruskej obce Kujbyševo.
Ukrajinská strana tiež zaznamenala pohyb skupiny neoznačených osôb v uniformách ruskej armády, ktoré sú vyzbrojené delostrelectvom a systémami Grad. Lysenko na brífingu ukázal novinárom video, ktoré potvrdzuje, že cez ukrajinské hranice pokračuje z Ruska prílev zbraní a vojenského materiálu.
Proruskí povstalci v stredu prevzali zodpovednosť za dva útoky na ukrajinské stroje Su-25. Druhé lietadlo zasiahla strela zem-vzduch, ale pilotovi sa podarilo bezpečne pristáť aj s poškodeným strojom, pričom vyviazol bez zranení.
Predstavitelia Kyjeva v ostatnom čase tvrdia, že na útokoch na ukrajinských vojakov sa priamo podieľajú ruské ozbrojené zložky. Moskva podobné obvinenia dôrazne popiera.
12:26 - Rusko oznámilo, že rokovania s EK o dodávkach plynu Ukrajine sa odkladajú
Začiatok nových rokovaní medzi Európskou komisiou a Ruskom o dodávkach plynu na Ukrajinu sa odkladá na budúci týždeň. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na oznámenie ruského ministerstva energetiky.
Podľa ministerstva rokovania, ktorých cieľom je vyriešiť spor medzi Ruskom a Ukrajinou o cenu plynu, boli odložené na žiadosť komisie.
Európska únia (EÚ) má obavy, že spor o cenu plynu medzi Moskvou a Kyjevom sa môže skončiť zastavením jeho dodávok do celej Európy, podobne ako v minulosti. Rokovania medzi oboma krajinami, ktoré koncom mája a začiatkom júna sprostredkovala komisia, stroskotali.
11:29 - Sprísnenie sankcií zo strany USA je primitívnou pomstou
Rusko vo štvrtok ostro odsúdilo nové americké hospodárske sankcie, ktoré postihujú viacero ruských energetických, zbrojárskych a finančných spoločností. Ministerstvo zahraničia vo vyhlásení konštatuje, že rozšírenie sankcií je "primitívnym pokusom o pomstu za vývoj na Ukrajine, ktorý nezodpovedá predstavám Washingtonu". Ministerstvo zároveň obvinilo USA, že vydieraním primäli k prijatiu sankcií aj Európsku úniu. Spojené štáty zaviedli v stredu zatiaľ najprísnejšie hospodárske sankcie voči Rusku a lídri EÚ rozhodli, že blok sankcie taktiež sprísni a rozšíri. Dôvodom je nedostatočná snaha Moskvy o zastavenie konfliktu na Ukrajine, v ktorom Moskva podporuje proruských separatistov bojujúcich proti vláde v Kyjeve.
Ruský rezort diplomacie vyhlásil, že USA chcú krivo obviniť Rusko z konfliktu na Ukrajine. Vinu za situáciu však pripisuje Moskva Spojeným štátom, ktoré nedokážu prinútiť ukrajinské vedenie, aby zastavilo vojenskú operáciu na východe krajiny, ktorej cieľom má byť zastavenie povstania. Ministerstvo zároveň pohrozilo, že prijme odvetné opatrenia, ktoré postihnú americkú obchodnú sféru. Na situáciu reagoval aj premiér Dmitrij Medvedev, ktorý nazval zavedenie sankcií "zlom" a vyhlásil, že podobné opatrenia nepoložia Rusko na kolená. Sankcie podľa neho nepomôžu Ukrajine a v Rusku vyvolajú protiamerické nálady.
Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii varoval, že americké sankcie zničia vzájomné vzťahy medzi Ruskom a USA a poškodia tiež americké obchodné záujmy v jeho krajine. Takéto sankcie majú podľa neho "bumerangový efekt" a spôsobia vážne škody. "Bezpochyby privedú americko-ruské vzťahy do mŕtveho bodu," vyhlásil ruský líder.
Na americkom zozname sankcionovaných firiem sa ocitli dôležité energetické, finančné a zbrojné spoločnosti. Medzi nimi napríklad ropná spoločnosť Rosneft, banky Gazprombank, Vnešeconombank a VEB ako aj osem zbrojných firiem. Americké firmy či občania budú mať zakázané obchodovať so sankcionovanými ruskými spoločnosťami, ich majetok v USA však nebol zablokovaný. Na americký zoznam pribudli aj predstavitelia ukrajinských separatistických oblastí ale aj vysokí ruskí predstavitelia vrátane veliteľa tajnej služby FSB či poradca Putina.
09:37 - Sankcie USA sú podľa šéfa ruskej banky VTB neprimerané
Americké sankcie, ktoré uvalil vládny kabinet Baracka Obamu na Moskvu pre krízu na Ukrajine, sú neprimerané. Uviedol to generálny riaditeľ druhej najväčšej ruskej banky VTB Andrej Kostin. Varoval tiež pred potenciálne ničivými dôsledkami týchto sankcií na globálny finančný systém. "Samozrejme, že tieto sankcie sú neprimerané a samozrejme, že nezodpovedajú duchu alebo právnym normám existujúcich medzinárodných vzťahov," uviedol Kostin pre agentúru ITAR-TASS. "Som presvedčený, že ak neprijmeme opatrenia na zastavenie takýchto jednosmerných sankcií, mohli by sme vidieť katastrofálne dôsledky pre globálny finančný systém," upozornil Kostin.
Americké sankcie, ktoré USA uvalili na najväčšieho ruského producenta ropy, sú podľa generálneho riaditeľa firmy Rosnefť Igora Sečina nezákonné. Podľa neho sankcie poškodzujú záujmy akcionárov amerických spoločností a bánk, ktoré spolupracujú s Rosnefťom. "Rozhodnutie o zaradení Rosnefťu do sankčného zoznamu je neodôvodnené, subjektívne a nezákonné, pretože spoločnosť nezohráva žiadnu úlohu v kríze na Ukrajine," uviedol Sečin novinárom po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý bol na návšteve Brazílie.
Americký vládny kabinet Baracka Obamu už v stredu rozhodol o uvalení ekonomických sankcií na ruské energetické a finančné spoločnosti a taktiež firmy zaoberajúce sa obranou. Obama tieto sankcie považuje za významné, ale aj za cielené. Sankcie prichádzajú po konzultácii s predstaviteľmi EÚ. Únia pritom predstavila menej prísne sankcie. Rozsah sankcií je upozornením pre Rusko, že jeho odmietavý postoj k upokojeniu násilností na východe Ukrajiny má svoje následky.
07:01 - Fico: Pre ukrajinskú krízu je rozhodujúce diplomatické riešenie
Slovenský premiér Robert Fico naďalej trvá na tom, že pre ukrajinskú krízu je rozhodujúce diplomatické riešenie. Vyhlásil to dnes po skončení mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli.
Upozornil, že pokiaľ Moskva a Kyjev v najbližšom čase nevyriešia svoj spor týkajúci sa dodávok plynu, tak to môže na jeseň ohroziť jeho tranzit pre krajiny stredoeurópskeho regiónu. Ubezpečil však, že Slovensko má pripravené dva varianty spätného chodu z Českej republiky a Rakúska. "Tieto body nám zabezpečujú dostatočné množstvo zemného plynu," podčiarkol.
Takzvaný malý reverz zo Slovenska na Ukrajinu bude k dispozícii od septembra. Ten by mal zabezpečiť plyn v objeme okolo 8 až 9 miliárd kubických metrov (m3) cez potrubie vybudované medzi tepelnou elektrárňou Vojany a podzemnými zásobníkmi v ukrajinskom Užhorode. "Táto kapacita sa dá postupne rozširovať," deklaroval Fico.
Premiéri a prezidenti EÚ sa podľa neho na summite zhodli na tom, že nie je potrebné prechádzať do 3. fázy sankcií, teda na ekonomické sankcie. K tomuto rozhodnutiu dospeli napriek tomu, že Rusko nesplnilo všetky podmienky, ktoré schválila Európska rada 27. júna. "Podstatná časť bola naplnená," poznamenal Fico s tým, že EÚ v stredu pristúpila k rozšíreniu 2. fázy sankcií na spoločnosti, pri ktorých sa bude individuálne preukazovať, do akej miery sa zúčastnili na narušení suverenity Ukrajiny.
"Zaradili sme do záverov aj ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že zvážime možnosť pozrieť sa na individuálne fyzické osoby, ktoré majetkom a peniazmi aktívne prispievali k porušeniu medzinárodného práva na území Ukrajiny," ozrejmil slovenský premiér.
Lídri 28-členného bloku sa v stredu nedohodli na ďalších menách na najvyššie posty administratívy EÚ. Nevyriešený tak ostáva post šéfa Európskej rady, vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku ako aj najvyššieho predstaviteľa euroskupiny. "Bol to prvý pokus čo sa týka rozdelenia najvýznamnejších pozícií, ďalší summit v sobotu 30. augusta," priblížil Fico s tým, že členské štáty budú do tohto termínu nahlasovať novozvolenému predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi svoje návrhy na eurokomisárov.
Slovensko tak už oficiálne spravilo v osobe súčasného podpredsedu komisie Maroša Šefčoviča, ktorý má záujem o silné ekonomické portfólio. Fico očakáva, že získa minimálne podpredsednícky post. "Bol by som ale príliš odvážny, aby som teraz definoval akékoľvek jeho ambície, pretože funkcií je málo a adeptov je strašne veľa," zdôraznil.
Zároveň existuje dohoda medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko), že budú pri získavaní oblastí pre svojich národných eurokomisárov koordinovať svoje postoje. Podľa Fica sa záujmy týchto štyroch štátov nekrížia. "Môže sa stať, že sa budeme podporovať pri získavaní portfólií, o ktoré máme záujem," avizoval Fico.
06:04 - Putin: Nové sankcie privedú rusko-americké vzťahy do slepej uličky
Sankcie, ktoré Spojené štáty uvalili voči Moskve, privedú americko-ruské vzťahy do "slepej uličky", varoval v stredu ruský prezident Vladimir Putin počas svojej návštevy Brazílie. Zároveň dodal, že na posúdenie ich plného rozsahu sa musí ešte oboznámiť s detailmi, informovala dnes agentúra Reuters.
Spojené štáty v stredu uvalili na ruskú ekonomiku dosiaľ najrozsiahlejšie sankcie, ktoré sa týkajú spoločností a bánk ako Gazprombank či Rosnefť, ale aj ďalších popredných energetických a zbrojárskych podnikov. Washington konštantne zvyšuje svoje finančné sankcie voči Moskve pre jej zasahovanie do vnútroštátnych záležitostí susednej Ukrajiny.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Rosnefť Igora Sečina sú americké sankcie voči tomuto ruskému štátnemu energetickému podniku ilegálne, pretože nemajú s ukrajinskou krízou nič do činenia. Sečin ďalej uviedol, že sankcie poškodia akcionárov amerických firiem a bánk, ktoré spolupracujú s Rosnefťom.
"Rozhodnutie zahrnúť Rosnefť na sankčný zoznam je neoprávnené, subjektívne a protizákonné," povedal Sečin po stretnutí s Putinom v Brazílii. Sečin je členom delegácie podnikateľských lídrov, ktorí prezidenta sprevádzajú na summite hospodárskeho zoskupenia BRICS. "Ide o snahu zhoršiť ekonomickú situáciu našich občanov," dodal Sečin na adresu sankcií, ktoré odstavili dotknuté ruské podniky od amerického finančného systému.
Sankcie, publikované na webovej stránke amerického ministerstva financií, sa zatiaľ netýkajú Gazpromu, najväčšej ruskej plynárenskej spoločnosti, ktorá energeticky zásobuje väčšinu Európy.
05:16 - Lídri EÚ na summite rozhodli o rozšírení cielených sankcií voči Rusku
Vedúci predstavitelia Európskej únie sa na úvod stredajšieho mimoriadneho summitu v Bruseli dohodli na rozšírení sankcií proti spoločnostiam, vrátane tým z Ruska, ktoré podkopávajú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
Lídri EÚ sa dohodli na potrebe vypracovania nového zoznamu firiem a osôb, voči ktorým majú byť uvalené cielené sankcie EÚ. Dokument predstavia verejnosti do konca mesiaca.
Nový balík sankcií predvída aj pozastavenie nových pôžičiek pre Rusko prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Únia sa v duchu týchto opatrení pokúsi o pozastavenie nových úverov pre Ruskú federáciu zo strany Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD).
EÚ sa okrem toho bude zaoberať i možnosťou trestania konkrétnych spoločností a osôb, ktoré podporujú najvyšších ruských činiteľov zodpovedných za nelegálnu anexiu Krymu alebo destabilizáciu pomerov na východe Ukrajiny.
V záveroch summitu sa uvádza, že únia odsudzuje pokračujúce nelegálne aktivity ozbrojených militantov na východe Ukrajiny vrátane obsadzovania úradných budov, brania rukojemníkov a útokov na členov ukrajinských ozbrojených síl a pohraničnej stráže.
Únia zároveň vyzvala Moskvu, aby aktívne využila svoj vplyv na proruské ozbrojené sily na Ukrajine a zastavila cezhraničný tok zbraní a vojakov.
03:22 - Ukrajinská letkyňa Savčenková potvrdila, že ju do Ruska uniesli
Ukrajinská letkyňa Nadežda Savčenková, ktorú zajali v Luhanskej oblasti a zadržiavajú v Rusku, potvrdila, že ju tam uniesli. Informovala o tom dnes agentúra Interfax-Ukrajina.
Savčenková sa nachádza vo väzbe v ruskom meste Voronež. Svoj únos potvrdila na schôdzke s ukrajinským konzulom Hennadijom Breskalenkom.
"Potvrdila, že bola nezákonne unesená z územia Ukrajiny bez jej súhlasu, že jej spútali ruky a cez hlavu nasadili vrece. Únoscovia navyše zmenili niekoľko vozidiel," povedal šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin prezidentovi Petrovi Porošenkovi, ako uvádza internetový portál hlavy štátu.
Savčenková podľa správy protestovala proti zadržaniu a domáhala sa konzula tým, že držala hladovku. Po tom, čo Breskalenkovi umožnili návštevu, hladovku ukončila. Savčenková (31) bojovala na východe Ukrajiny v radoch dobrovoľníckeho práporu Ajdar. V júni ju zajali sily domobrany v Luhanskej oblasti. Správy o nej sa objavili až 8. júla s tým, že je vo väzbe v ruskom Voroneži.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie tvrdí, že Savčenková prekročila hranicu do Ruska bez dokladov a v prestrojení za utečenkyňu. Na ruskej strane ju však identifikovali. Podľa vyšetrovateľov je podozrivá z účasti na júnovom zabití dvoch ruských novinárov na Ukrajine. Údajne dala ukrajinským jednotkám avízo, kde sa novinári nachádzajú. Voronežský okresný súd nariadil, že zostane vo väzbe do 30. augusta. Podľa Vyšetrovacieho výboru je Savčenkovej špecializácia navigátorka a operátorka bojového vrtuľníka Mi-24.
Zamestnanci Všeruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti (VGTRK) zahynuli 17. júna pri Luhansku po mínometnom útoku ukrajinskej armády. Zvukový technik Anton Vološin zomrel na mieste, reportér Igor Korneľuk po prevoze do nemocnice.
00:51 - USA uvalili na Rusko nové sankcie ohľadom ukrajinskej krízy
Spojené štáty v stredu uvalili na ruskú ekonomiku dosiaľ najrozsiahlejšie sankcie, ktoré sa týkajú spoločností a bánk ako Gazprombank či Rosneft, ale aj ďalších popredných energetických a zbrojárskych podnikov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Washington konštantne zvyšuje svoje finančné sankcie voči Moskve pre jej zasahovanie do vnútroštátnych záležitostí susednej Ukrajiny. Podľa americkej vlády pokračuje Kremeľ v "provokačnom" konaní. Nemenovaný vysoko postavený činiteľ administratívy prezidenta Baracka Obamu potvrdil, že sankcie sú navrhnuté tak, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu na globálnu ekonomiku.
Šéf Oválnej pracovne označil nové postihy voči Rusku za "závažné a cielené", pričom uviedol, že Moskva zlyhala pri deeskalácii násilia na východnej Ukrajine, dopĺňa agentúra AP.
Na rozšírení sankcií voči Rusku sa v stredu dohodli aj lídri Európskej únie s cieľom potrestať spoločnosti, ktoré podľa nich pomáhajú podkopávať ukrajinskú suverenitu. Svoj zoznam spoločností a jednotlivých osôb, na ktoré sa opatrenia budú vzťahovať, zverejní únia koncom mesiaca.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies