KYJEV - Situácia na Ukrajine je stále najmä na východe veľmi napätá. Separatisti sa s vládou dohodli na prímerí, ktoré je však krehké. V konflikte zahynulo už viac ako 3-tisíc ľudí.
17:13 - Speváčka Ruslana vyzvala EÚ na dodávky zbraní do Ukrajiny
Víťazka Eurovíznej pesničkovej súťaže 2004, ukrajinská speváčka Ruslana vyzvala dnes Európsku úniu, aby poskytla Ukrajine zbrane. Na pôde Európskeho parlamentu podľa tlačovej agentúry DPA uviedla, že Ukrajina potrebuje viac ťažkých zbraní. "Ochranou Ukrajiny sa chránite sami," poznamenala.
Ruslana varovala "pred druhým Černobylom" tvrdiac, že jadrové elektrárne a chemické továrne na Ukrajine by mohli byť zneužité na masovú kontamináciu. Predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok vyhlásil, že napriek prímeriu niet dôvodov domnievať sa, že ruský prezident Vladimir Putin rezignoval na niektorý zo svojich cieľov. Podľa jeho názoru Putin by chcel vytvoriť nielen pozemný koridor vedúci na Krym, ale dostať pod svoju kontrolu aj Odesu a celý čiernomorský región. "To je jeho hlavný strategický cieľ," dodal.
Brok potvrdil, že EÚ by mala dnes večer oznámiť nové sankcie, ktoré uvalí na Ruskú federáciu. Niet najmenší dôvod na odklad, pretože na ruskej strane nedošlo k pokroku, poznamenal a dodal, že spomínaný strategický plán by mal prísť Putina veľmi draho.
16:46 - Separatisti zatiaľ prepustili 1200 ukrajinských vojnových zajatcov
Na základe dohody o prímerí uzavretej medzi vládou v Kyjeve a proruskými separatistami vydali separatisti Ukrajine 1200 vojnových zajatcov, uviedol dnes počas návštevy Mariupola ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorého citovala agentúra Reuters.
Dohoda o prímerí medzi Kyjevom a proruskými separatistami bola podpísaná minulý piatok v bieloruskom Minsku. Predstavitelia Ukrajiny, samozvaných republík na východe Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa okrem prímeria dohodli aj na medzinárodnom monitorovaní dodržiavania prímeria, uskutočňovaní výmeny zajatcov spôsobom "všetci za všetkých" a zabezpečení humanitárnej pomoci v bojových zónach.
Prímerie medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami by malo byť súčasťou širšieho mierového plánu na ukončenie päť mesiacov trvajúceho konfliktu na východe Ukrajiny.
15:44 - EÚ: nové sankcie sú odvolateľné, ak prímerie na Ukrajine bude skutočné
Európska komisia (EK) dnes potvrdila, že sankcie proti Rusku, ktoré majú byť prijaté v priebehu dnešného dňa sú "reverzibilné", čiže môžu byť stiahnuté ak sa potvrdí účinné uplatnenie prímeria na východe Ukrajiny.
Informáciu novinárom akreditovaným v Bruseli potvrdila hovorkyňa EK Pia Ahrenkilde-Hansenová. "Môžeme rozšíriť (balík sankcií), alebo ho obmedziť vzhľadom na vývoj v teréne," spresnila hovorkyňa exekutívy EÚ. Podľa jej slov zastavenie streľby a dodržiavanie prímeria bude rozhodujúcim faktorom pri uplatňovaní nového balíka sankcií.
Stály výbor zástupcov pri EÚ (COREPER), zložený z veľvyslancov 28 členských krajín v piatok (5.9) prijal dohodu o sprísnení sankcií voči Rusku. Podľa niektorých diplomatických zdrojov z Bruselu nová séria sankcií by už priamo postihovala veľké ropné spoločnosti z Ruska ako Rosnefť, Transnefť, Gazprom Neft, ale nie priamo aj koncern Gazprom. Okrem toho by rozšírené sankcie únie postihli aj ruské spoločnosti pôsobiace na kapitálových trhoch a ruský sektor obrany, ďalšie reštrikcie sa môžu týkať aj vývozu technológií dvojakého využitia - civilného a vojenského.
Na "čiernom zozname" EÚ s osobami, ktoré majú zákaz vycestovať do EÚ a ktorým boli zmrazené účty v zahraničí, má pribudnúť okolo 25 nových mien, vrátane politikov blízkych ruskej vláde a vplyvných ruských oligarchov.
15:22 - Porošenko pricestoval na návštevu Mariupolu
Ukrajinský prezident Petro Porošenko pricestoval dnes na návštevu mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, informovala o tom agentúra Reuters.
Po príchode do polmiliónového prístavného mesta, ktoré je životne dôležité pre vývoz ukrajinskej oceli, Porošenko povedal: "Nariadil som (ozbrojeným silám), aby viachlavňovými raketometmi... tankami... a leteckou podporou zabezpečili obranu Mariupolu. Nepriateľ utrpí drvivú porážku."
Porošenkova návšteva sa koná v čase, keď sa ukrajinské vládne jednotky vo východnej časti tohto strategicky dôležitého mesta na pobreží Azovského mora dostali pod paľbu proruských separatistov.
"Toto je naša ukrajinská zem a my ju nikomu nedáme," napísal ešte pred príchodom do Mariupolu na Twitteri ukrajinský prezident.
13:23 - Výmena zajatcov má prebehnúť v stredu
Výmena zajatcov medzi ukrajinskými povstalcami a armádou by sa mala uskutočniť už v stredu. V pondelok to oznámil vicepremiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin, ktorý sa zúčastnil na piatkových rokovaniach o prímerí v Minsku. Výmena všetkých zajatcov je dôležitou súčasťou dohody o prímerí. "Navrhovalo sa, aby výmena prebehla v stredu, a my sa na to pripravujeme. Vymeníme všetkých za všetkých," vyhlásil Purgin. Podľa ukrajinských médií povstalci už v nedeľu prepustili 15 zajatcov, táto správa však zatiaľ nebola oficiálne potvrdená. Purgin zdôraznil, že vymeniť je skutočne nevyhnutné všetkých zajatcov. "Ak nevymeníme všetkých za všetkých, nebude to stáť za nič," vyhlásil.
Presný počet zadržiavaných nezverejnila ani jedna strana, podľa viacerých informácií však ide o stovky osôb. Donecký minister obrany Leonid Baranov tvrdí, že povstalci prepustia asi tisíc ľudí. "Kyjev hovorí, že má 200 až 300 zajatcov," povedal, no toto číslo spochybnil a vyhlásil, že nezvestných je tiež asi tisíc ľudí.
13:03 - Nemecko: Iba samotné prímerie na Ukrajine nestačí
Prímerie dohodnuté medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami nie je postačujúce, kým naďalej je potrebné riešiť otázky ako pohraničná kontrola a výmena zajatcov. Podľa agentúry Reuters to dnes v Berlíne uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.
"Nie je to len o tejto jednej záležitosti, akou je prímerie. Je tu dlhý zoznam vecí, o ktorých sa dohodlo a ktoré potrebujú byť realizované, nielen prímerie," upozornil.
"Rovnako ako my všetci chceme, aby bolo prímerie rešpektované všetkými stranami, sú tu aj iné záležitosti, ako monitorovanie OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), výmena zajatcov a rukojemníkov, monitorovanie hraníc a začatie dialógu," dodal Seibert.
Švajčiarsky prezident Gedeon Burkhalter dnes zároveň uviedol, že nie je optimistický v súvislosti s prímerím na Ukrajine - podľa neho totiž nie je postačujúce na ukončenie nepriateľských akcií. Obe strany musia naliehať na politické riešenie, zdôraznil Burkhalter, ktorý je na čele rotujúceho predsedníctva OBSE. "Nie som úplne optimistický. Nie som úplne optimistický od začiatku... Samotné prímerie nie je postačujúce," dodal podľa agentúry Reuters.
11:35 - Kríza na Ukrajine ohrozuje dohodu o odzbrojení
Predstavitelia Spojených štátov a Ruska budú vo štvrtok v Moskve diskutovať o bilaterálnej dohode z roku 1987, ktorá ich zaväzuje k zníženiu počtu jadrových aj konvenčných rakiet. S odvolaním sa na ruské ministerstvo zahraničných vecí o tom v pondelok informuje tlačová agentúra Interfax. Dohoda sa okrem nukleárnych rakiet týka aj ďalších typov striel s doletom 500 až 5500 kilometrov. Jeden z ruských generálov pritom nedávno v reakcii na ochladenie vzťahov v súvislosti s krízou na Ukrajine pripustil, že Moskva môže od zmluvy odstúpiť. Predstaviteľ ruskej diplomacie však pre Interfax trvá na tom, že dohoda je "dôležitá" a mala by sa "správne implementovať".
Dohodu podpísal v roku 1987 vtedajší americký prezident Ronald Reagan a ústredný tajomník komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Do platnosti vstúpila o rok neskôr. Na základe nej obe krajiny eliminovali nukleárne a konvenčné zo zeme odpaľované balistické a riadené strely stredného doletu.
11:15 - Počet obetí konfliktu vrátane letu MH17 presiahol 3000
Počet obetí ukrajinského konfliktu presiahol 3000 s prípade, ak sú v tomto počte zahrnuté aj obete pádu malajzijského lietadla MH17. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol asistent generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Simonovič. Simonovič na mimoriadnej schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni povedal, že oficiálny počet zaregistrovaných obetí ukrajinského konfliktu, ktorý vypukol v apríli, v súčasnosti predstavuje 2729. Tento počet presahuje 3000 v prípade, ak je doň zahrnutých aj 298 mŕtvych po júlovom páde letu MH17 na východe Ukrajiny.
11:10 - Prímerie na Ukrajine je krehké, ale dodržiava sa; výmena zajatcov v stredu
Dohoda o prímerí na Ukrajine sa z veľkej časti dodržiava, konštatovala dnes Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). OBSE však súčasne podotkla, že prímerie je naďalej krehké. Ako dnes vo Viedni uviedol predsedajúci OBSE, švajčiarsky diplomat Thomas Greminger, rozhodujúce budú najbližšie dni. Situáciu na Ukrajine monitoruje momentálne zhruba 250 pozorovateľov OBSE. Dohoda o prímerí bola podpísaná minulý piatok počas stretnutia kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku. Predstavitelia Ukrajiny, samozvaných republík na východe Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa okrem prímeria dohodli aj na medzinárodnom monitorovaní dodržiavania prímeria, uskutočňovaní výmeny zajatcov spôsobom "všetci za všetkých" a zabezpečení humanitárnej pomoci v bojových zónach.
Vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) dnes oznámilo, že sa pripravuje na výmenu zajatcov vo formáte všetkých za všetkých. Uviedol to dnes podľa agentúry Interfax prvý vicepremiér DĽR Andrej Purgin, podľa ktorého by sa výmena zajatcov mala uskutočniť v stredu. "Od začiatku sa hovorilo, že výmena (zajatcov) bude v stredu. Pripravujeme sa na to...meniť budeme všetkých za všetkých," vyhlásil Purgin, ktorý bol jedným z účastníkov rokovania v Minsku.
11:05 - Mansurov: Rusko je schopné postaviť lode podobné francúzskym Mistralom
Rusko môže začať s výstavbou plavidiel podobných francúzskym vrtuľníkovým lodiam triedy Mistral, ktorých dodávka do Ruska je pozastavená kvôli politike Moskvy voči Ukrajine. Uviedol to dnes podľa agentúry RIA Novosti ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov. Vysvetlil, že aj tak šlo o medzinárodný projekt, v ktorom riadiaci systém lodí dodávala ruská strana. "Vojenskú doktrínu to nezmení. Nemilé je, že sa na to pripravovala infraštruktúra. Ak dostaneme za úlohu postaviť analogické lode, zvládneme to, lebo riadiaci systém lodí bol ruský," vyhlásil ruský minister. RIA Novosti s odvolaním sa na prezidenta ruskej štátnej Zjednotenej lodiarskej spoločnosti Alexeja Rachmanova uviedla, že vypovedaním kontraktu francúzskou stranou Rusku nevzniknú "žiadne vážnejšie škody".
10:23 - Opäť došlo k narušeniu prímeria, Jaceňuk pohrozil stanným právom
Napriek dohode o prímerí, ktoré na východe Ukrajiny platí od piatku minulého týždňa, v noci nadnes z Donecka i Mariupola opäť hlásili delostreleckú paľbu i prestrelky. Očití svedkovia informovali prostredníctvom sociálnych sietí, že paľba v Donecku si vynútila evakuáciu civilistov. Podľa ukrajinských zdrojov paľba vychádzala z pozícii proruských separatistov. Tí sa v noci nadnes pokúsili aj o útok na mesto Mariupol z troch strán - od miest Novoazovsk, Sartan a Kominternovo. Do ofenzívy boli nasadené tanky, obrnené vozidlá a pechota. Vládnym silám sa podarilo útok odraziť a udržať si svoje pozície.
"Ráno bola situácia v meste pokojná," uviedol podľa agentúry UNIAN poradca guvernéra Doneckej oblasti Konstantyn Batozskyj. rešpektovaný vojenský analytik Dmytro Tymčuk dnes na svojej facebookovej stránke informoval, že "ruskí vojaci" napriek prímeriu za posledných 24 hodín spustili paľbu na pozície ukrajinských vládnych síl najmenej desaťkrát, a to v oblasti Mariupola, Debaľceva a Donecka. Terčom paľby zo strelných zbraní, mínometov a granátometov boli podľa Tymčuka aj kontrolné stanovištia ukrajinskej armády v blízkosti menších miest. Tymčuk tvrdí, že vládne sily dodržiavajú prímerie a strelné zbrane používajú len na svoju obranu.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk upozornil, že ak bude Rusko sabotovať mierový plán na urovnanie situácie na východe Ukrajiny, Kyjevu "nezostane nič iné ako vyhlásiť stanné právo". Dodal, že na Ukrajine "už vojna tak či tak je", len nie je právne definovaná. Za klad vyhlásenia stanného práva označil, že vojenské velenie krajiny by získalo právomoci na celom území štátu, uviedla agentúra Ukrinfom citujúc z Jaceňukovho vyhlásenia pre program Týždeň televízie TSN. Ako negatívum vyhlásenia stanného práva Jaceňuk uviedol predpokladanú nespokojnú reakciu Západu, ktorý by túto situáciu považoval za prekážku pre rokovania, mierový plán a riešenie situácie nevojenskými prostriedkami.
Jaceňuk súčasne uviedol, že neslobodno dopustiť, aby sa na konflikt na Ukrajine zabudlo alebo aby začal byť vnímaný ako "bežná záležitosť". "Svet nemá právo zabudnúť na ruskú agresiu. Rusko za ňu musí zaplatiť," zdôraznil.
08:26 - Medvedev: Rusko môže na nové sankcie odpovedať asymetricky
Nové sankcie voči Moskve v energetickom alebo finančnom sektore môžu spustiť asymetrickú odpoveď, napríklad uzatvorenie ruského vzdušného priestoru, uviedol ruský premiér Dmitrij Medvedev v dnes zverejnenom rozhovore pre denník Vedomosti.
"Ich (Západu) sa treba opýtať, či budú nové sankcie. Ale ak budú sankcie namierené proti energetike, (alebo) ďalšie obmedzenia voči nášmu finančnému sektoru, budeme musieť odpovedať asymetricky. Napríklad obmedzeniami v oblasti dopravy. Konáme na základe predpokladu priateľských vzťahov s našimi partnermi, to je dôvod, prečo je nebo nad Ruskom pre lety otvorené. Ale ak nás obmedzia, budeme musieť odpovedať," citovala Medvedeva agentúra RIA Novosti.
Ruský premiér poznamenal, že isté západné aerolínie by mohli skrachovať, ak by nemohli využívať ruský vzdušný priestor. "Je to však zlá voľba. Bol by som len rád, keby si to naši partneri v istej chvíli uvedomili. Najmä, keď sankcie nepomáhajú nastoliť mier na Ukrajine," dodal Medvedev. Agentúra RIA Novosti napísala, že európski politici ju informovali o pláne Bruselu predstaviť novú sériu odvetvových sankcií voči Moskve práve dnes.
08:21 - Ruská vláda vyčlenila na pomoc ukrajinským utečencom už 27 miliónov dolárov
Ruská vláda vyčlenila na pomoc utečencom z Ukrajiny v prepočte takmer 21 miliónov eur. Pre dnešné vydanie denníka Vedomosti to uviedol ruský premiér Dmitrij Medvedev, ktorého citovala agentúra RIA Novosti. "Ide o humanitárnu tragédiu. Už sme zvýšili dotácie pre určité oblasti. V uplynulom čase som prikročil k množstvu rozhodnutí ohľadom financovania prítomnosti utečencov. Dosiaľ sme na to vynaložili 27 miliónov dolárov," povedal Medvedev.
Prílev utečencov z juhovýchodnej Ukrajiny, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli ozbrojenému konfliktu medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými stúpencami hnutia za nezávislosť, sa zvýšil za uplynulé mesiace. Podľa ruských úradov od apríla prekročilo štátnu hranicu Ruskej federácie približne 820.000 Ukrajincov. Moskva pre nich zriadila vyše 1000 dočasných ubytovacích zariadení, ktoré poskytujú prístrešie pre zhruba 59.000 ľudí.
08:08 - Štyri štáty NATO popreli pravdivosť slov Porošenkovho poradcu, zbrane nedodajú
Predstavitelia štyroch členských štátov NATO popreli pravdivosť slov poradcu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý dnes uviedol, že na minulotýždňovom summite NATO sa so zástupcami piatich členských štátov aliancie dohodol na dodávkach zbraní a vyslaní vojenských poradcov na Ukrajinu. Ministerstvá obrany Spojených štátov, Talianska, Nórska a Poľska okamžite popreli, že Porošenkovmu poradcovi Jurijovi Lucenkovi niečo také sľúbili, napísala agentúra Reuters. K výroku poradcu ukrajinského prezidenta sa zatiaľ nevyjadrilo len Francúzsko.
"Táto informácia je nesprávna. Taliansko spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ a NATO pripravuje pre Ukrajinu balík nesmrtiacich vojenských prostriedkov, ako sú nepriestrelné vesty a prilby," povedal pre agentúru Reuters predstaviteľ talianskeho ministerstva obrany. Predstavitelia NATO tvrdia, že aliancia Ukrajine, ktorá nie je jej členom, zbrane dodávať nebude, ale jednotlivé členské štáty sa môžu rozhodnúť aj inak. Predstaviteľ NATO, ktorého dnes v súvislosti s Lucenkovým vyjadrením kontaktovala agentúra Reuters, túto líniu potvrdil.
"Na summite NATO sme so Spojenými štátmi, Francúzskom, Talianskom, Poľskom a Nórskom uzavreli dohody o vyslaní vojenských poradcov a dodávkach moderných zbraňových systémov na Ukrajinu," uviedol dnes na sociálnej sieti Facebook Lucenko. Ďalšie podrobnosti o údajnom prísľube piatich členských krajín NATO Lucenko neposkytol. Podľa agentúry Reuters mohol Porošenkov poradca svoj výrok zverejniť z vnútropolitických dôvodov, aby zdôraznil záujem NATO o Ukrajinu a jej prozápadného prezidenta.
08:03 - Doneckí militanti prepustili 15 väznených členov vládnych síl
Proruskí militanti v ukrajinskom meste Doneck prepustili 15 príslušníkov kyjevských vládnych síl, ktorých zadržiavali ako zajatcov. Informovala o tom v nedeľu agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na vyhlásenie Borisa Filatova, námestníka Dnepropetrovskej oblasti pre domácu politiku.
"V Donecku sme vyzdvihli ďalších 15 zajatcov. Donecká strana ich prepúšťa na našu žiadosť bez výmeny alebo podmienok," uvádza sa vo Filatovovom vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Facebook. Počas piatkového stretnutia kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku sa predstavitelia Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodli na prímerí medzi Kyjevom a proruskými stúpencami nezávislosti, ktoré začalo platiť ešte v poobedňajších hodinách toho istého dňa.
Zúčastnené strany sa dohodli aj na medzinárodnom monitorovaní dodržiavania prímeria, uskutočňovaní výmeny zajatcov spôsobom "všetci za všetkých" a zabezpečení humanitárnej pomoci v bojových zónach. Ukrajina sa zmieta v krutej občianskej vojne od apríla, keď Kyjev začal v juhovýchodných oblastiach krajiny vojenskú operáciu zameranú proti podporovateľom nezávislosti. Podľa odhadov Organizácie Spojených národov (OSN) bolo od začiatku tejto ofenzívy zabitých vyše 2500 ľudí a viac než 6000 osôb utrpelo zranenia.
15:48 - Zbrane dá Kyjevu päť členských štátov NATO
Počas summitu NATO vo Walese sa Ukrajina dohodla na dodávkach zbraní a vyslaní vojenských poradcov s piatimi členskými krajinami aliancie. V nedeľu o tom na svojom Facebooku informoval prezidentský poradca Jurij Lycenko. Viac informácií neposkytol a jeho tvrdenie zatiaľ nie je overené. Ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívil vo štvrtok a piatok summit aliancie, kde sa stretol s podporou jej lídrov. NATO ako organizácia síce zbrane Ukrajine neposkytne, no jednotlivé členské krajiny tak môžu urobiť.
Severoatlantická aliancia prisľúbila Ukrajine konkrétnu pomoc zameranú na zlepšenie bezpečnosti krajiny. Ide o pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti, logistike, pri reforme obranného sektoru ale aj pri liečbe zranených v súčasnom konflikte prostredníctvom špeciálnych trustových fondov. Pomoc dosiahne hodnotu približne 15 miliónov eur.
12:42 - Boje v Mariupole si vyžiadali prvú civilnú obeť od začiatku prímeria
Jedna žena prišla o život a ďalší traja ľudia utrpeli zranenia pri nočnom ostreľovaní na predmestí strategického prístavu Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa miestnej administratívy.
Tridsaťtriročná žena zabitá v Mariupole je podľa správ ukrajinských médií prvou civilnou obeťou od začiatku prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti v piatok podvečer. Ukrajinské vládne sily sa v sobotu neskoro večer dostali pod vytrvalú delostreleckú paľbu na východnom predmestí Mariupolu, priemyselnej metropoly s 500.000 obyvateľmi na pobreží Azovského mora.
Z prvého vážneho prípadu porušenia prímeria sa navzájom obviňujú ukrajinskí vojaci a separatisti, ktorých jednotky sa priblížili k Mariupolu tento týždeň. Povstalci ráno obvinili vládne sily v oblasti Mariupolu, že na nich zaútočili z raketometov typu Grad a vyhlásili, že mesto čoskoro dobyjú. Situácia v meste bola dnes od rána opäť pokojná. Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakaov prisľúbil, že oblasti vyšle vojenské posily. "Mariupol je a zostane ukrajinský," napísal Avakov na Facebooku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies