Situácia na Ukrajine: Dočasným premiérom bude podpredseda vlády Volodymyr Hrojsman

NETKY.SK • 25 Júl 2014, 10:20 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Dočasným premiérom bude podpredseda vlády Volodymyr Hrojsman

KYJEV - Novým dočasným premiérom Ukrajiny bude doterajší podpredseda vlády Volodymyr Hrojsman. Oznámil to dnes ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov, ktorého citovala agentúra DPA.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

18:58 - Armáda obviňuje Ukrajincov z použitia fosforu

Ruská armáda v piatok obvinila Ukrajincov z použitia munície s fosforom. Podľa zástupcu náčelníka ruského generálneho štábu Viktora Poznichira má Moskva "spoľahlivé informácie" o použití arzenálu s fosforom, a to v mestách a husto obývaných oblastiach na východe Ukrajiny. Poznichir pre tamojšie médiá vymenoval šesť prípadov použitia nebezpečnej munície, ktorej poznávacie znamenia Rusi údajne zaznamenali. Ukrajinské vládne sily mali fosfor použiť v priebehu júna a júla v Slovjansku, Kramatorsku i Donecku. Moskva v tejto súvislosti ešte v júni oznámila, že zvažuje obrátenie sa na Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW), píše portál ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti.

 

17:59 - Van Rompuy: Sankcie EÚ proti Rusku by sa nemali týkať plynu

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy zaslal vrcholným predstaviteľom členských štátov Európskej únie list, v ktorom ich upozorňuje, že akékoľvek obmedzenia prístupu Ruska k citlivým technológiám by sa mali týkať len ťažby ropy, ale nie zemného plynu. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
      

Rompuy vo svojom liste zároveň žiada lídrov EÚ, aby zodpovednosť za rozhodovanie o sankciách delegovali na veľvyslancov EÚ, čím by sa predišlo nutnosti zvolať mimoriadny summit EÚ. "Opatrenia v oblasti citlivých technológií sa vzhľadom na potrebu zachovať energetickú bezpečnosť EÚ budú týkať len ropného priemyslu," uvádza sa podľa  zdroja z prostredia EÚ v liste predsedu Európskej rady.

 

17:56 - Moskva obvinila Ukrajinu z ostreľovania jej územia

Rusko v piatok obvinilo Ukrajinu, že na jeho územie vypálilo 40 mínometných striel. Tie mali dopadnúť do ruskej Rostovskej oblasti na hranici medzi oboma krajinami, kde ukrajinská armáda bojuje proti proruským separatistom. Miestny zástupca Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Vasilij Malajev pre agentúru Interfax uviedol, že na jednu z ruských dedín dopadlo asi 30 striel. "Výsledkom ostreľovania ruského územia z ukrajinskej strany nie sú žiadne obete ani zranení," uviedol Malajev. Ešte predtým pre tlačovú agentúru RIA Novosti hovoril o "asi 40 strelách".

 

17:43 - Interpol vydal medzinárodný zatykač na lídra Pravého sektora Dmytra Jaroša

Interpol vydal na žiadosť Ruskej federácie medzinárodný zatykač na lídra ukrajinskej radikálnej organizácie Pravý sektor Dmytra Jaroša. Medzinárodná policajná organizácia o tom dnes informovala na svojom webe.
      

Jaroš čelí obvineniam z verejného podnecovania na teroristické činy a extrémistické aktivity s využitím médií. Ruská pobočka Interpolu dodala dokumenty týkajúce sa pátrania po Jarošovi do centrály organizácie ešte v apríli. V Rusku je Jarošove stíhanie v plnom prúde. Tamojší vyšetrovatelia sa domnievajú, že ukrajinský radikál vo svojich vystúpeniach vyzýval protiruské živly na teroristické akcie a extrémistické činy na území Ruskej federácie. Moskovský súd už skôr, v Jarošovej neprítomnosti, schválil vydanie zatykača na jeho osobu.

 

img

 

17:18 - Krajiny sa predbežne dohodli na nových sankciách proti Rusku

Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii sa predbežne dohodli na nových sankciách proti Rusku. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje. Návrhy Európskej komisie (EK) počas víkendu preskúmajú vlády členských štátov a po zapracovaní pripomienok by ich mohla EÚ schváliť budúci týždeň v utorok, uviedol nemenovaný diplomat. EK navrhuje zakázať investorom v členských štátoch únie kupovať nové akcie a dlhopisy bánk, v ktorý má ruský štát podiel aspoň 50 %. Takéto banky si podľa agentúry Reuters vlani požičali 15,8 mld. eur, z toho takmer polovicu na trhoch v EÚ. Medzi navrhovanými sankciami je aj zákaz dodávok technológií s možnosťou využitia v civilnom aj zbrojárskom priemysle. 

 

15:36 - Moskva zakázala dovoz mliečnych produktov z Ukrajiny

 Rusko úplne zakázalo dovoz mliečnych výrobkov z Ukrajiny. Ruský veterinárny a fytosanitárny dohľad uviedol, že dôvodom je nedostatočná kontrola kvality. Považuje sa to však za najnovší znak zhoršujúcich sa obchodných rusko-ukrajinských vzťahov. Kyjev v júni podpísal dohodu o voľnom obchode s Európskou úniou a Rusko uviedlo, že pravdepodobne bude reagovať obchodnými obmedzeniami. 

 

Zákaz dovozu ukrajinských mliečnych výrobkov, ktorý nadobudne platnosť 28. júla, je výsledkom porušení fytosanitárnych predpisov s falšovania kontroly kvality, povedal hovorca ruského veterinárneho a fytosanitárneho dohľadu Alexej Alexejenko, 

 

15:17 - OSN: Boje na Ukrajine z domovov vyhnali už 225 000 ľudí

Násilný konflikt na Ukrajine podľa údajov Organizácie Spojených národov doteraz vyhnal zo svojich domovov už okolo 225 000 ľudí. Asi 130 000 osôb opustilo Ukrajinu smerom do Ruska, 95 000 ich je na úteku v rámci Ukrajiny, informoval v piatok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Ženeve. Koncom júna bol počet utečencov na Ukrajine ešte 164 000, z ktorých 110 000 odišlo do Ruska a 54 000 do iných častí krajiny. Mnohí utečenci majú podľa údajov OSN strach, že sa dostanú do prestreliek medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

 

14:28 - Na ruské územie údajne dopadlo 40 mínometných granátov z Ukrajiny

Na ruské územie dopadlo dnes približne 40 mínometných granátov, ktoré vystrelila ukrajinská armáda. Informoval o tom predstaviteľ pohraničného oddelenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Vasilij Malajev. "Približne 40 mínometných granátov dopadlo z Ukrajiny do Rostovskej oblasti," citovala Malajeva agentúra Reuters. Pripomenula, že oblasť sa nachádza pri hranici s Ukrajinou, ktorej vládne sily bojujú vo východnej časti proti proruským separatistom.

 

13:44 - Rutte: Moskva sa môže vyhnúť sankciám, ak prestane vyzbrojovať separatistov

Holandský premiér Mark Rutte dnes vyhlásil, že Moskva sa môže vyhnúť sankciám zo strany Európskej únie, ak prestane vyzbrojovať proruských separatistov na východe Ukrajiny. "Podľa všetkých náznakov Rusko pokračuje vo vyzbrojovaní separatistov," povedal Rutte. "Existuje jednoduchý spôsob, ako z toho Rusko môže vyjsť: dištancovať sa od separatistov a prestať ich vyzbrojovať," citovala agentúra Reuters holandského premiéra. Ak tak Moskva neurobí a ak sa dokáže aj to, že stála za zostrelením malajzijského lietadla na Ukrajine, Holandsko podľa neho podporí uvalenie sankcií voči Rusku. Agentúra Reuters pripomenula, že na palube malajzijského lietadla bolo 298 ľudí, z toho 194 Holanďanov.

 

12:17 - Jaceňuk: Východní Ukrajinci nenávidia separatistov

Obyvatelia východnej Ukrajiny, kde prebiehajú boje medzi armádou a proruskými separatistami, nenávidia tamojších ozbrojencov. Vo štvrtkovom rozhovore pre spravodajskú stanicu Euronews to povedal dnes už bývalý ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Urobil tak krátko predtým, ako vo štvrtok v záujme vyhlásenia nových parlamentných volieb podal rezignáciu.

"Pozeral som sa do očí a tvárí tým, ktorí boli oslobodení ukrajinskou armádou," povedal Jaceňuk v narážke na svoju nedávnu návštevu východoukrajinského Slovjanska, ktoré ešte pred niekoľkými týždňami ovládali separatisti. "Možno nás (miestni obyvatelia) nemajú radi. Ale rozhodne nenávidia týchto Rusmi vedených banditov," dodal v odpovedi na otázku, či východní Ukrajinci dôverujú vláde v Kyjeve. 

 

 

11:46 - Nemecký biznis začína meniť názor a podporovať sankcie voči Rusku

Nemeckí podnikatelia začínajú pomaly meniť svoj postoj k sankciám voči Rusku a sú ochotní ich podporiť. K zmene pôvodne negatívneho postoja, čo sa týka sankcií, došlo vo výraznejšej miere potom, ako minulý týždeň na východnej Ukrajine havarovalo lietadlo malajzijských aerolínií. Podľa väčšiny západných štátov ho zostrelili proruskí separatisti. Informovala o tom agentúra Reuters.

      

Ako pre dnešné vydanie denníka Handelsblatt uviedol Eckhard Cordes, predseda nemeckého Výboru pre ekonomické vzťahy s východnou Európou, sú ochotní podporiť aj tvrdšie sankcie voči Rusku, ak prezident Vladimir Putin nebude ochotný spolupracovať na stabilizácii situácie na Ukrajine. "Firmy sa prispôsobia tomu, o čom rozhodnú vláda a Európska únia. Ak povedia, že Rusko dostatočne nespolupracuje a musíme prijať tvrdšie sankcie, na 100 % to podporíme," povedal Cordes.
      

Ešte nedávno pritom on aj ďalší predstavitelia organizácií zastupujúcich nemecké podniky odmietali sankcie Európskej únie voči Rusku s tým, že by to v proexportne orientovanej nemeckej ekonomike mohlo spôsobiť stratu tisícok pracovných miest. Obávali sa aj zvýšenia cien energií v Európe. Export Nemecka do Ruska klesol za prvé štyri mesiace tohto roka o 14 % a Cordes varoval, že pokles obchodu ohrozuje v Nemecku asi 25.000 pracovných miest.
      

Neskôr ale Cordes aj ďalšie organizácie začali svoje postoje meniť. Dôvodom je zrútenie sa lietadla spoločnosti Malaysia Airlines, ktoré vo štvrtok 17. júla letelo na linke z Amsterdamu do Kuala Lumpur, v oblasti kontrolovanej proruskými separatistami. Západné krajiny z tragédie obviňujú práve separatistov, ktorí mali lietadlo zostreliť protilietadlovým systémom Buk. Na palube bolo 298 ľudí, pričom haváriu nikto neprežil.
      

Čo sa týka jednotlivých sankcií, Cordes poukazuje najmä na výber tých, ktoré budú mať dostatočne bolestivý a hlavne rýchly efekt. Ako uviedol, napríklad sankcie voči Rusku vo finančnej oblasti, ktoré budú brániť Moskve v prístupe na kapitálové trhy, "budú najbolestivejšie a budú mať aj veľmi rýchly efekt". Na druhej strane sankcie zasahujúce zbrojársky priemysel a energetické firmy budú potrebovať dlhší čas na to, aby sa ich vplyv prejavil.

 

11:38 - Čierne skrinky z lietadla sú ľahko poškodené, neovplyvní to však dáta

Čierne skrinky z lietadla malajzijských aerolínií, ktoré sa minulý týždeň zrútilo na východe Ukrajiny, sú ľahšie poškodené, neovplyvní to však zachytené dáta. Viac sa dozviete TU!

 

11:35 - Ďalšie sankcie postihujú veľké ruské firmy a banky

Kanada zavádza nový balík sankcií voči ruským firmám a bankám v reakcii na "provokatívne vojenské aktivity Ruska na Ukrajine". Vo štvrtok o tom vo vyhlásení informoval kanadský premiér Stephen Harper. Sankcie sa týkajú najmä energetických, zbrojárskych a finančných spoločností. Medzi sankcionovanými firmami sa nachádza napríklad druhý najväčší producent plynu Novatek OAO, zbrojársky závod Kalašnikov ako aj banky Gazprombank OAO a Vnešeconombank. Kanada sa podľa Harpera snaží vyvíjať ekonomický nátlak na Rusko, ktoré vojensky podporuje povstalcov na Ukrajine. Kanadský premiér opakovane vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby okamžite nariadil stiahnutie vojakov z ukrajinských hraníc, zastavil prílev zbraní a militantov na Ukrajinu a využil ruský vplyv a presvedčil povstalcov, aby zložili zbrane.

 

Na tie isté spoločnosti uvalili minulý týždeň sankcie aj Spojené štáty. EÚ vo štvrtok tiež oznámila rozšírenie sankcií o 15 nových osôb a 18 firiem. Medzinárodné spoločenstvo takto reaguje na zostrelenie malajzijského lietadla nad Ukrajinou, pri ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.

 

10:40 - Austrália vyšle na Ukrajinu dodatočných 100 policajtov

Sydney 25. júla (TASR) - Austrália vyšle dodatočných 100 policajtov a niekoľko vojakov, ktorí pomôžu medzinárodným bezpečnostným silám pod vedením Holandska zaistiť miesto pádu malajzijského lietadla na Ukrajine. Oznámil to dnes austrálsky premiér Tony Abbott. Viac sa dozviete TU!

 

08:20 - Obama sa s Ruttem zhodol na nutnosti zosilniť sankcie proti Rusku

Americký prezident Barack Obama a holandský premiér Mark Rutte sa dnes v telefonickom rozhovore zhodli na nutnosti uvaliť na Rusko ďalšie sankcie kvôli pokračujúcemu vyzbrojovaniu proruských separatistov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters. 
      

Podľa vyhlásenia washingtonského Bieleho domu sa obaja štátnici zhodli na názore, že týždeň po zrútení sa lietadla malajzijských aerolínií Rusko ešte stále nepodniklo opatrenia na deeskaláciu situácie na východe Ukrajiny. Pri zrútení sa civilného lietadla zahynulo všetkých 298 ľudí na palube. Okamžite sa objavili podozrenia, že stroj zostrelil protilietadlový systém Buk, ktorý má vo svojom arzenáli ukrajinská i ruská armáda a podľa Kyjeva aj proruskí vzbúrenci operujúci na východe Ukrajiny. Všetky strany však zodpovednosť za zostrelenie lietadla svorne popierajú.
      

Obama a Rutte podľa Bieleho domu konštatovali, že všetko nasvedčuje tomu, že Rusko stále vyzbrojuje a zásobuje separatistov, ktorí pokračujú v agresii voči ukrajinským vládnym silám. Na základe toho sú obaja štátnici presvedčení, že Rusku by "nemalo byť dovolené destabilizovať situáciu na Ukrajine" bez toho, aby nepocítilo následky v podobe dôsledkov nových sankcií medzinárodného  spoločenstva.
      

Obama absolvoval aj telefonát s austrálskym premiérom Tonym Abbottom a zhodol sa s ním na potrebe okamžitého prístupu na miesto havárie pre medzinárodných vyšetrovateľov. Zrútenie sa lietadla spoločnosti Malaysian Airlines musí byť podľa britského premiéra Davida Camerona katalyzátorom zmeny prístupu k Ruska a ukončenia konfliktu na Ukrajine. Cameron to napísal v príspevku do dnešného vydania denníka Daily News. 

 

img

 

08:17 - USA chcú údajne udeliť Ukrajine štatút nečlenského spojenca NATO

Spojené štáty by mohli čoskoro udeliť Ukrajine štatút nečlenského spojenca NATO, čím sa Kyjevu otvorí cesta pre dodávky zbraní. Povedal to vo štvrtok bývalý šéf ukrajinskej rozviedky Mykola Malomuž, informovala dnes agentúra ITAR-TASS.
      

Malomuž, ktorý bol v minulosti poradcom zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, na stretnutí v Kyjeve - za okrúhlym stolom Východ plus Západ - povedal, že americká Snemovňa reprezentantov a Senát by mohli prijať príslušné rozhodnutie v priebehu nasledujúcich dní. Štatút nečlenského spojenca NATO podľa neho otvorí Kyjevu cestu k americkej finančnej pomoci na nákup a prenájom vojenskej techniky a obranných systémov. Kyjev bude mať právo na dodávky vojenskej techniky a zbraní počas vojny, dodal Malomuž.
      

Americká administratíva v minulosti tvrdila, že poskytne Ukrajine neletálnu (nesmrtiacu) pomoc - lieky, prilby, systémy na čistenie vody, elektrické generátory či ručné pumpy. Zatiaľ poslala Ukrajine napríklad 300.000 potravinových prídelov.

 

07:49 - Holandsko vysiela na východnú Ukrajinu 40 neozbrojených policajtov

Holandsko vysiela na Ukrajinu 40 neozbrojených policajtov, aby sa na východe krajiny zapojili do pátrania po prípadných telesných pozostatkoch obetí pádu malajzijského lietadla typu Boeing-777. Informoval o tom dnes holandský premiér Mark Rutte, ktorý spresnil, že holandskí policajti neodchádzajú na východnú Ukrajinu, aby sa starali o bezpečnosť na mieste nešťastia nachádzajúcom sa na území kontrolovanom protivládnymi ozbrojencami, ale "ako dodatočné ruky a oči - aby pátrali po zostávajúcich telesných pozostatkoch a osobných veciach" 298 obetí, z ktorých väčšina boli práve Holanďania.   
      

Do Holandska dnes letecky na identifikáciu prepravili telá ďalších 74 obetí tragédie. Truhly dopravili na leteckú základňu v Eindhovene na juhu Holandska dve vojenské transportné lietadlá, ktoré vzlietli z východoukrajinského Charkova. Na prílet oboch lietadiel čakalo asi 200 príbuzných obetí a predstaviteľov holandských úradov. Pozostatky prvých 40 obetí doviezli do Holandska už v stredu. Začína sa tak náročný proces identifikácie, ktorý môže potrvať aj niekoľko mesiacov.

 

07:45 - USA: Rusi cez hranice ostreľujú z diel ukrajinskú armádu

Americké ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že ruské delostrelectvo ostreľuje spoza hraníc postavenia ukrajinskej armády, ktorá na východe Ukrajiny bojuje s proruskými separatistami. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

"Máme nové dôkazy o tom, že Rusi majú v úmysle dodať separatistickým jednotkám na Ukrajine účinnejšie viachlavňové raketomety, a máme dôkazy aj o tom, že ruské delostrelectvo zo svojho vnútrozemia ostreľuje postavenia ukrajinskej armády," uviedla na pravidelnom brífingu hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Marie Harfová. Podľa Harfovej sú informácie, ktoré má ministerstvo k dispozícii, založené na správach tajných služieb. "Na čom konkrétne sú tie informácie založené, to vám povedať nemôžem," dodala Harfová. 

 

06:40 - Novým dočasným premiérom Ukrajiny bude doterajší podpredseda vlády Volodymyr Hrojsman. Oznámil to dnes ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov, ktorého citovala agentúra DPA. 

Kreslo premiéra sa uvoľnilo po tom, ako dnes ohlásil svoju demisiu Arsenij Jaceňuk, ktorý tak reagoval na rozpad doterajšej vládnucej koalície. Hrojsman ako vicepremiér dohliadal za vyšetrovanie minulotýždňového zrútenia malajzijského civilného lietadla na východe Ukrajiny. 
      

O jeho vymenovaní za úradujúceho premiéra rozhodli členovia ukrajinskej vlády na dnešnom zasadnutí, uviedla agentúra UNIAN. Dočasný kabinet by mal viesť krajinu až do predčasných volieb, ktoré by sa mohli uskutočniť v októbri tohto roka. Odchod z koalície dnes oznámili predstavitelia radikálnej nacionalistickej strany Sloboda a stredopravej strany UDAR vedenej Vitalijom Kličkom. Svoj krok zdôvodnili potrebou vypísania nových parlamentných volieb a obnovy zákonodarného zboru po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča. Rozhodnutie o rozpustení zákonodarného zboru a vypísaní predčasných parlamentných voľbách je teraz v rukách prezidenta Petra Porošenka.

 

img

 

06:30 - Dvaja ruskí opoziční lídri dostali 4,5 roka za organizovanie nepokojov

Ruských opozičných lídrov Sergeja Udaľcova a Leonida Razvozžajeva odsúdili dnes na štyri a pol roka väzenia za podnecovanie masových nepokojov proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, informovala agentúra Reuters. Udaľcov - od februára 2013 je v domácom väzení, a Razvozžajev boli obvinení z koordinovania protestov, ktoré počas pochodu a mítingu 6. mája 2012 prerástli do násilností. Najväčšia protestná akcia sa v Moskve odohrala v predvečer Putinovej inaugurácie.
      

Obaja muži odmietli obvinenia z organizovania protestov aj údajný zámer rozšíriť ich aj mimo Moskvy a veľkých miest. Prokuratúra pre nich požadovala osem rokov väzenia; napokon im bol vymeraný 4,5-ročný trest, ktorý si majú odpykať v trestaneckom tábore. Obhajcovia sa mienia verdikt napadnúť na súde vyššieho stupňa.
      

Tretí aktér kauzy "Blatné námestie" Konstantin Lebedev, ktorého prípad súd pojednáva oddelene, vlani vo februári priznal, že organizátori mítingov opozície "urobili celý rad chýb, ktoré viedli k násiliu". Lebedeva, ktorý v procese s Udaľcovom a Razvozžajevom vystupoval ako svedok, práve dnes podmienečne prepustili na slobodu po tom, tento krok odobril príslušný moskovský súd. Udaľcovova radikálna strana Ľavicový front obvinila Lebedeva zo zrady a očierňovania demonštrantov.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies