Situácia na Ukrajine: Štvrte Donecka boli podľa úradov napriek prímeriu terčom ostreľovania

13:30 - Štvrte Donecka boli podľa úradov napriek prímeriu terčom ostreľovania

Podľa doneckej mestskej rady delostrelecké náboje opakovane zasiahli dve severné štvrte. Táto časť separatistami ovládaného mesta leží najbližšie k letisku, ktoré majú pod kontrolou vládne sily a ktoré je miestom čoraz intenzívnejších bojov.
      

Hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) dnes novinárom povedal, že ukrajinské jednotky počas noci odrazili útok približne 200 ozbrojencov na letisko. V radoch armády podľa neho nedošlo k obetiam.

13:55 - Pri doneckom letisku bolo počuť ťažkú delostreleckú paľbu

Donecké letisko je naďalej v rukách ukrajinských vládnych síl, pokým samotné mesto, priemyselné centrum, ktoré malo pred terajším konfliktom približne milión obyvateľov, majú pod kontrolou proruskí separatisti.
      

Ukrajinská armáda predtým uviedla, že vzbúrenci v noci na dnes strieľali na jej jednotky v oblasti letiska.

09:55 - Pakt o voľnom obchode s Ukrajinou uvedú do platnosti neskôr

Európska únia, Ukrajina a Rusko sa v piatok dohodli na odklade uplatňovania zmluvy o voľnom obchode medzi Bruselom a Kyjevom do konca budúceho roka. Informoval o tom komisár EÚ pre obchod Karel De Gucht, podľa ktorého bude môcť Ukrajina pokračovať vo využívaní privilegovaného prístupu na trh EÚ. Zmluva o voľnom obchode mala pôvodne platiť od 1. novembra, Rusko však pohrozilo, že v takom prípade zavedie dovozné clá na ukrajinský tovar. 

"Dohodli sme sa na odklade predbežného uplatňovania do konca budúceho roka a na predĺžení autonómnych obchodných opatrení počas rovnakého obdobia. To nám poskytuje priestor na prediskutovanie akéhokoľvek problému, ktorý by sa mohol vyskytnúť, a bude potom na trojici dotknutých strán, aby zvážili, čo urobia po 1. januári 2016. Dúfam, že dovtedy dospejeme k riešeniu," povedal De Gucht na tlačovej konferencii.

 Druhý ruský humanitárny konvoj dorazil dnes do mesta Luhansk

09:53 - Leonid Kučma je za rozmiestnenie mierotvorcov OSN na hranici s Ruskom

Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, ktorý bol aj aktívnym účastníkom nedávnych trojstranných rokovaní v bieloruskom Minsku, dnes v Kyjeve navrhol rozmiestnenie mierových jednotiek Organizácie Spojených národov na ukrajinsko-ruských hraniciach. Stalo sa tak na medzinárodnej konferencii Yalta European Strategy, informovala agentúra Interfax-Ukrajina a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.

Bývalý najvyšší ukrajinský predstaviteľ uviedol, že na budúci týždeň by sa mohlo uskutočniť druhé kolo rokovaní v Minsku, na ktorom by účastníci mali posúdiť možnosti implementácie mierového plánu. Kučma súčasne poukázal na dramatický stav ukrajinskej ekonomiky a osobitne Donbasu a vyslovil sa za akýsi nový Marshallov plán pre Ukrajinu.

09:45 - V najnovšom zozname sankcií EÚ proti Rusku sú chyby

Zoznam nových sankcií proti Rusku, dnes zverejnený Európskou úniou, obsahuje množstvo chýb, všimla si nemecká agentúra DPA. Do zoznamu je zaradený aj ruský ultranacionalistický politik Vladimir Žirinovskij - v anglickej verzii s údajmi, že sa "narodil 10. 6. 1964 v Eidelshteine (Ejdelštejne), v Kazachstane".
      

Dátum narodenia Žirinovského je však 10. jún 1946, čo znamená, že EÚ omladila najneodbytnejšiu politickú postavu Ruska o 18 rokov. Žirinovskij sa navyše narodil v Alma-Ate, hlavnom meste niekdajšieho sovietskeho Kazachstanu, ktoré bolo v roku 1993 premenované na Almaty.
      

Ejdelštejn je priezvisko jeho otca, ktoré Žirinovskij nosil údajne až dovtedy, kým v 60. rokoch neprijal nové meno. Ďalšia chyba sa týka Gennadija Cypkalova, ktorého v auguste vymenovali za "premiéra" samozvanej Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny. V sankčnom zozname je uvedený v jednom prípade ako Cyplakov. Čierny zoznam EÚ zverejnený 29. augusta obsahuje podobné meno - Sergej Gennadievič Cypkalov, ktorý je označený za vodcu "Ľudových milícií Donbasu".
      

Zoznam sankcií EÚ nadobudol účinnosť po tom, ako bol dnes zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Najnovšie sankcie sú zamerané na veľké ruské energetické a zbrojárske spoločnosti, ako aj na vysokopostavených proruských separatistických predstaviteľov na východe Ukrajiny. Žirinovského meno sa stalo stredobodom rozruchu v 90. rokoch, keď americký novinár Nick Moore získal jeho rodný list a zistil, že Žirinovského skutočné meno je Vladimir Volfovič Ejdelštejn a že jeho otec Volf Isaakovič Ejdelštejn bol poľský Žid pochádzajúci z dnešnej západnej Ukrajiny.

Žirinovskij, ktorý obviňuje Židov z ruinovania Ruska a predaja Rusiek do zahraničia za účelom prostitúcie, roky popieral svoj pôvod. Raz povedal dnes už povestný výrok: "Moja matka bola Ruska a môj otec právnik." V roku 2006 verejne navštívil hrob svojho otca v Izraeli a vyhlásil, že celý svoj život o ňom nič nevedel.

09:42 - Jaceňuk: Cieľom Putina je zničiť nezávislosť Ukrajiny, obnoviť ZSSR

Cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je zničiť Ukrajinu ako nezávislý štát a obnoviť Sovietsky zväz, vyhlásil dnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.
      

Na konferencii v Kyjeve za účasti európskych a ukrajinských poslancov a podnikateľov Jaceňuk tiež vyzdvihol novú sériu hospodárskych sankcií, ktoré na Rusko uvalili Európska únia a USA. Podľa predsedu ukrajinskej vlády sú vážnou hrozbou pre ruskú ekonomiku. "Stále sme vo fáze vojny a kľúčovým agresorom je Ruská federácia... Putin chce ďalší zmrazený konflikt (na východe Ukrajiny)," povedal Jaceňuk. "Jeho cieľom je zabrať celú Ukrajinu... Rusko je hrozbou pre svetový poriadok a bezpečnosť celej Európy," citovala ho agentúra Reuters. Jaceňuk tiež povedal, že NATO je "jediným prostriedkom", ktorý môže ochrániť Ukrajinu, aj podľa vlastných slov chápe, že jeho krajina nemôže do aliancie vstúpiť v krátkodobom hľadisku.

09:29 - Barroso v Kyjeve: Dohoda o prímerí nestačí na nastolenie trvalého mieru

Dohoda o prímerí medzi Kyjevom a proruskými separatistami na východe Ukrajiny nestačí na nastolenie trvalého mieru. Po dnešných rokovaniach s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom to v Kyjeve vyhlásil odstupujúci predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Dohodu o pokoji zbraní z uplynulého piatka označil za "pozitívny krok", ktorý však nie je dostatočný na zabezpečenie trvalého, pevného mieru. Ďalší balík sankcií, ktoré Európska únia uvalila na Rusko, podľa Barrosa ukázal, že "neváhame s dôrazným postupom voči neprijateľnému správaniu sa Ruska". Cieľom sankcií nie je vyostriť konflikt, ale ukázať, že nerešpektovanie medzinárodných princípov a suverenity Ukrajiny pri riešení krízy predstavuje "priame ohrozenie vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou", konštatoval Barroso.
      

Najvyšší predstaviteľ Európskej komisie však súčasne zdôraznil, že tento orgán nemá právomoci rozhodovať o dodávkach zbraní či o vojensko-technickej spolupráci a s ňou súvisiacich otázkach. Tieto aspekty by mali posúdiť jednotlivé členské krajiny s Ukrajinou na bilaterálnej úrovni. Treba však hľadať politické možnosti riešenia konfliktu, vyplynulo z Barrosových slov. Šéf EK je presvedčený, že to je najlepšie riešenie nielen s ohľadom na záujmy Ukrajiny, ale aj z hľadiska Európy a mieru v Európe. Barroso pripustil, že Ukrajina ako suverénna krajina má právo brániť sa akýmikoľvek prostriedkami a tohto princípu sa nemusí vzdať, pričom môže podpísať akékoľvek dohody o vojensko-technickej spolupráci podľa vlastného uváženia. Najlepším riešením však zostáva akýkoľvek kompromis, ktorý je možný, poznamenal Barroso  s tým, že Európska komisia sa ako sprostredkovateľ práve o to usiluje.
      

Porošenko zdôraznil, že v asociačnej dohode s Európskou úniou, v ktorej Moskva požadovala zmeny zverejnené na 60 stranách), nedošlo k zmenám a na budúci utorok dôjde k ratifikácii dokumentu podpísaného 27. júna v Bruseli. Ruská strana pohrozila Ukrajine v prípade nezohľadnenia požadovaných zmien ďalšími sankciami.

09:22 - Barroso: Ukrajina môže dostať na budúci mesiac 760 miliónov eur pomoci

Európska únia je pripravená vyplatiť Ukrajine na budúci mesiac 760 miliónov eur pomoci, keď budú splnené určité podmienky. Uviedol to dnes predseda Európskej komisie José Manuel Barroso na návšteve Kyjeva s tým, že táto pomoc bude súčasťou balíka priamych pôžičiek. Ukrajina bude môcť získať dva balíky pomoci od EÚ v celkovej hodnote 1,6 miliardy eur, dodal podľa agentúry Reuters Barroso.
      

"Šesťsto miliónov eur už bolo vyplatených a 760 miliónov eur môže Ukrajina dostať na budúci mesiac pod podmienkou, že budú splnené niektoré podmienky, predovšetkým ekonomické reformy a boj proti korupcii," uviedol šéf EK v texte prejavu, ktorý mal predniesť na konferencii v Kyjeve. Pomoc je súčasťou balíka oznámeného v marci na podporu ukrajinskej ekonomiky.

09:18 - Ďalší ruský humanitárny konvoj už vstúpil na východnú Ukrajinu

Druhý ruský humanitárny konvoj dorazil dnes do mesta Luhansk, bašty proruských separatistov na východe Ukrajiny. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovali svetové agentúry. Kolóna približne 200 nákladných vozidiel prešla cez hranicu v noci na dnes pri ruskom meste Doneck, ležiacom na ukrajinskej hranici, uviedol hovorca ruskej colnej služby. Podľa ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti sa už väčšia polovica konvoja nachádza v Luhansku a zvyšné kamióny by tam mali doraziť v priebehu dňa.
      

Konvoj podľa ruských médií preváža okolo 2000 ton humanitárnej pomoci pre oblasti východnej Ukrajiny postihnuté konfliktom, okrem iného lieky, potraviny a generátory. Kyjev k záležitosti zatiaľ nevydal stanovisko.
      

Agentúra Itar-Tass uviedla, že obyvatelia Luhanska privítali vozidlá s ruskými zástavami a niektorí plakali od šťastia. "Rusko tým po druhý raz vzalo na seba zodpovednosť," komentovala štátna televízia v Moskve. Pred troma týždňami (22. augusta) vstúpila na ukrajinské územie kolóna viac ako 260 ruských nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou, avšak bez povolenia ukrajinskej strany a bez asistencie predstaviteľov Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK). Ukrajina to označila za ďalšie porušenie medzinárodného práva a Rusko následne obvinila, že jeho kamióny pri návrate z Ukrajiny odviezli zariadenie zo strategických podnikov, ako aj telá padlých ruských vojakov. Nejasné podľa ukrajinských médiá zostáva, či sa na kontrole vozidiel na hranici tentoraz zúčastnili aj ukrajinskí colníci, ako to tvrdil hovorca ruskej colnej služby, alebo pracovníci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pracovníci MVČK konvoj nesprevádzali.

08:20 - V sobotu má vstúpiť na ukrajinské územie ďalší ruský humanitárny konvoj

Ďalší ruský humanitárny konvoj sa už nachádza v Rostovskej oblasti neďaleko rusko-ukrajinských hraníc, informovali dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na Štátnu pohraničnú službu. Podľa informácií ruskej tlačovej agentúry ITAR-TASS sa vozidlá s pomocou pre občanov Luhanskej a Doneckej oblasti vydajú cez hraničný priechod Izvaryne na Ukrajinu v sobotu.
      

Už 22. augusta vstúpila na ukrajinské územie kolóna viac ako 260 ruských nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou, avšak bez povolenia ukrajinskej strany a bez asistencie predstaviteľov Medzinárodného výboru Červeného kríža, ktorí niekoľko dní márne čakali na bezpečnostné záruky od všetkých strán konfliktu. Ukrajina, ktorá to považovala za ďalšie porušenie medzinárodného práva, obvinila v nasledujúcich dňoch Rusko, že jeho kamióny odviezli pri návrate z Ukrajiny zariadenie zo strategických podnikov, resp. telá padlých ruských vojakov.

08:12 - Putin označil najnovšie sankcie Západu za čudné

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok skritizoval ako "trochu čudné" najnovšie sankcie zo strany Európskej únie a Spojených štátov. Tie Moskvu obviňujú z posielania vojakov na východnú Ukrajinu, kde prebiehajú boje medzi proruskými povstalcami a armádou riadenou z Kyjeva. Putin však tieto obvinenia opakovane odmieta a nepriamo tak urobil aj v najnovšom piatkovom prejave.

"Pokiaľ ide o odvetné opatrenia, vláda nad nimi premýšľa," povedal šéf Kremľa v tadžickom Dušanbe na stretnutí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorej členmi sú okrem Ruska aj Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan. "Nebudeme škodiť sami sebe," dodal bez bližšieho spresnenia. Najnovšie sankcie EÚ a USA zároveň označil za "trochu čudné". "Keď sa situácia hýbe dopredu smerom k mierovému riešeniu, sú prijímané kroky namierené na prerušenie mierového procesu," uviedol Putin. 

Ekonomické sankcie EÚ voči Moskve, ktoré nadobudli platnosť v piatok, zakazuje nakupovať od piatich ruských bánk, troch ropných firiem a troch zbrojárskych spoločností cenné papiere so splatnosťou nad 30 dní a poskytovať im úvery alebo finančné služby. Nariadenie sa týka bánk Gazprombank, Rosseľchozbank, Sberbank, VEB a VTB, ropných firiem Rosnefť, Transnefť a Gazprom Nefť a zbrojárskych firiem Oboronprom, Objediňonnaja Aviastroiteľnaja Korporacija a Uralvagonzavod. EÚ okrem toho zakazuje predávať výrobky dvojakého využitia ďalším ôsmim zbrojárskym a technologickým firmám. Únia ďalej zakazuje európskym firmám poskytovať Rusku služby v oblasti ťažby ropy z mora, v Arktíde alebo z bridlíc.

08:05 - Rusko sľubuje rýchle odvetné opatrenia proti novým americkým sankciám

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes uviedlo, že Moskva rýchlo zareaguje odvetnými opatreniami na najnovšiu sériu amerických sankcií, ktoré zároveň kritizovalo ako ďalší "nepriateľský krok". Informovala o tom agentúra Reuters.

"Samozrejme, na naše odvetné opatrenia nebudete dlho čakať," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na svojej stránke. "Zavedenie nových protiruských sankcií Washingtonu vnímame ako ďalší nepriateľský krok, zapadajúci do línie konfrontačného kurzu, ktorý uplatňuje americká administratíva," dodalo ministerstvo.
      

USA dnes ohlásili ďalšie ekonomické sankcie proti Rusku z dôvodu zasahovania Moskvy do diania na Ukrajine. Dotýkajú sa ropného a zbrojárskeho priemyslu a obmedzujú prístup veľkých ruských bánk na americké dlhopisové a akciové trhy. Americké sankcie, ktoré sa prvýkrát dotknú aj Sberbank, boli načasované tak, aby sa zhodovali s novými ekonomickými opatreniami Európskej únie proti Rusku, ktorých súčasťou je obmedzenie financovania niektorých štátnych ruských firiem a zmrazenie aktív popredných ruských politikov.