Situácia na Ukrajine: Na strane vládnych síl padlo už 363 vojakov a 1434 bolo zranených!

18:38 - Na strane vládnych síl padlo už 363 vojakov a 1434 bolo zranených

Protiteroristická operácia (ATO) na východe Ukrajiny si podľa dnes zverejnených informácií Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) v Kyjeve, ktoré sprostredkoval na brífingu v Kyjeve jej hovorca Andrij Lysenko, vyžiadala životy 363 príslušníkov ukrajinskej armády, ďalších 1434 vojakov utrpelo zranenia rôzneho charakteru. Presné údaje o značných stratách i nemalom počte zranených na strane separatistov nie sú k dispozícii.

 Konflikt na Ukrajine si od polovice apríla vyžiadal podľa nedávno zverejnenej správy Organizácie Spojených národov najmenej 1129 mŕtvych a 3442 zranených. Osud 375 osôb, unesených v rovnakom období na východe Ukrajiny, vrátane novinárov, policajtov, vojakov, poslancov a iných politických činiteľov, zostáva nejasný.

18:32 - NATO: Rusko zvyšuje počet vojakov pri hranici s Ukrajinou

Počet ruských vojenských jednotiek a výzbroje pri hranici s Ukrajinou rastie a v súčasnosti sa tam nachádza už "o dosť viac než 12.000" vojakov, uviedol dnes vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe generál Philip Breedlove.
      

"Sledujeme, ako presúvajú materiál z centrálneho vojenského okruhu v Rusku do Rostovskej oblasti, kde ho zostavujú, potom sa zhromažďujú, cvičia a presúvajú k hranici a vidíme ich cez hranicu," povedal Breedlove novinárom na letisku v Prištine po návšteve vojakov NATO v Kosove. Citovala ho agentúra Reuters.

18:18 - Plenárne zasadanie parlamentu bude vo štvrtok neverejné

Štvrtkové plenárne zasadanie ukrajinského parlamentu v Kyjeve sa uskutoční za zatvorenými dverami. S odvolaním sa na tlačovú službu zákonodarného zboru o tom dnes informovala agentúra UNIAN.
      

Na programe rokovania zákonodarcov je správa ukrajinského ministra obrany Valerija Heleteja, diskusia o nešpecifikovanom oznámení premiéra Arsenija Jaceňuka (zrejme o jeho avizovanej demisii - pozn. TASR), ako aj ratifikácia ukrajinsko-holandského dohovoru o vytvorení Medzinárodnej misie pre ochranu vyšetrovania (havárie malajzijského civilného lietadla Boeing-777 s 298 ľuďmi na palube) na východe Ukrajiny.
      

Spomínaný dokument podpísali v pondelok v Kyjeve podpredseda ukrajinskej vlády, minister pre regionálny rozvoj Volodymyr Hrojsman, ktorý by po nedávno ohlásenej demisii premiéra Arsenija Jaceňuka mal viesť dočasný kabinet až do predčasných volieb, a šéf holandskej diplomacie Frans Timmermans.

17:20 - Sanckie EÚ zvýšia ceny na energetickom trhu v Európe

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes pohrozilo, že sprísnené sankcie uvalené Európskou úniou na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou "nevyhnutne" povedú k vyšším cenám energií v Európe.
      

Brusel podľa vyhlásenia ruského ministerstva sám vytvára bariéry pre ďalšiu spoluprácu s Ruskom v takej kľúčovej oblasti, akou je energetika. "Je to neuvážený a nezodpovedný krok. Nevyhnutne povedie k nárastu cien na európskom trhu," citovala z vyhlásenia agentúra Reuters.
      

Ruské ministerstvo už predtým označilo nové americké sankcie za "zhubné a krátkozraké" s tým, že iba zhoršia vzťahy medzi Ruskom a USA, ktoré sú pre ukrajinskú krízu už aj tak v najhoršom stave od skončenia studenej vojny. "Skutočné straty tejto zhubnej a krátkozrakej politiky budú pre Washington dosť hmatateľné," dodal ruský rezort diplomacie.

17:14 - Nórsko sa pripojí k sankciám EÚ voči Rusku

 Nórska vláda v stredu oznámila, že krajina sa plánuje pripojiť k programu ekonomických sankcií EÚ voči Rusku, kam vyváža technológiu pre ropný a plynárenský priemysel a potravinárske výrobky. Urobila tak deň po tom, ako EÚ a USA oznámili nové súbory opatrení namierených proti ruským sektorom energetiky, bankovníctva a obrany. Ide pritom o doteraz najtvrdšie kroky proti Moskve v súvislosti s údajným podporovaním separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Nórsko nie je členom EÚ a s Ruskom udržiava široké obchodné vzťahy. Štátny ropný podnik Statoil napríklad plánuje s ruským Rosnefťom spoločný prieskum uhľovodíkových ložísk v Arktíde.

16:37 - Bielorusko bude hostiť rusko-ukrajinské rozhovory, potvrdil Lukašenko

Bielorusko bude hostiteľom rozhovorov medzi Ukrajinou, Ruskom a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o kríze na východe Ukrajiny. Oznámil to dnes úrad bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
      

V oznámení sa neuvádza, kedy sa rozhovory uskutočnia, uviedla tlačová agentúra Reuters. Ukrajinský prezident Petro Porošenko však požiadal Lukašenka, aby ich zorganizoval na štvrtok 31. júla a zameral ich na zabezpečenie prístupu na miesto na východe Ukrajiny, kde dopadlo zostrelené malajzijské dopravné lietadlo.
      

Nie sú náznaky, že by sa na rozhovorov mali zúčastniť aj proruskí separatisti bojujúci proti ukrajinskej armáde, hoci Lukašenkov úrad uviedol, že boli pozvané "všetky zainteresované strany".
      

Na rozhovoroch sa podľa očakávania zúčastní ruský veľvyslanec v Kyjeve Michail Zubarov a bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, ktorí sa od začatia krízy na Ukrajine stretli už niekoľkokrát, avšak nepodarilo sa im dospieť k prelomovému posunu v situácii.
      

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa agentúry RIA Novosti povedal, že víta rozhovory zacielené na deeskaláciu konfliktu, ktorý poškodil vzťahy Ruska so Západom natoľko, že sú najhoršie od skončenia studenej vojny.

15:51 - Moskva vyhlásila, že "krátkozraké" sankcie zhoršia rusko-americké vzťahy

Rusko dnes označilo nové americké sankcie za "zhubné a krátkozraké". Vyhlásilo, že iba zhoršia vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktoré sú pre ukrajinskú krízu už aj tak v najhoršom stave od skončenia studenej vojny.
      

"Takéto rozhodnutie Washingtonu nemôže priniesť nič, len ďalšie zhoršenie americko-ruských vzťahov a vytvorí úplne nepriaznivé prostredie v oblasti medzinárodných záležitostí, kde spolupráca medzi našimi štátmi často hrá rozhodujúcu úlohu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters.
      

"Skutočné straty tejto zhubnej a krátkozrakej politiky budú pre Washington dosť hmatateľné," dodalo ruské ministerstvo.

12:02 - Šéf ukrajinskej diplomacie: Armáda nebude útočiť na mestá

Washington 30. júla (TASR) - Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin sľúbil, že armáda nebude útočiť na mestá, ktoré kontrolujú proruskí separatisti.
      

Klimkin v utorkovom rozhovore pre agentúru Reuters na ukrajinskom veľvyslanectve vo Washingtone podporil zvolanie novej medzinárodnej konferencie s cieľom ukončiť násilie na východe Ukrajiny. Povedal, že o tom diskutoval so svojím americkým rezortným partnerom Johnom Kerrym.
      

Klimkin taktiež vyjadril presvedčenie, že napokon iba politické riešenie ukončí konflikt, v rámci ktorého separatisti ovládajú značné časti územia pri ruskej hranici, ako aj mestá Doneck a Luhansk. "Nezaútočíme na takéto mestá," sľúbil minister. Podľa neho by tak došlo k obetiam na životoch. Doplnil, že ukrajinské orgány získajú mestá pod kontrolou "prostredníctvom politického procesu, nie útokom na mestá".
      

Mestská rada Luhanska v utorok oznámila, že od začiatku júla si boje o Luhansk vyžiadali 93 civilných obetí vrátane jedného dieťaťa, ďalších 407 civilistov utrpelo zranenia. Krátko nato informovala o ďalších piatich zabitých civilistoch po delostreleckej paľbe, ktorá zasiahla domov dôchodcov. Ruská televízia ukázala zábery s telami na invalidných vozíkoch prikrytých dekami. Obete hlásila v utorok aj Horlivka v Doneckej oblasti. Úrad starostu mesta, ktoré obkľúčila armáda, informoval o 17 mŕtvych vrátane troch detí v dôsledku ostreľovania.

Klimkin podľa agentúry Ukrinform na zasadnutí Atlantickej rady vo Washingtone takisto vyhlásil, že Ukrajina neprestane bojovať o Krym. "Mnohí na anexiu a okupáciu Krymu zabudli. Chcem povedať, že Krym bol, je a bude ukrajinský," zdôraznil. Agentúra Interfax-Ukrajina uviedla, že Klimkin hovoril aj o európskej integrácii. Perspektíva ukrajinského členstva v Európskej únii podľa neho "príde oveľa skôr, než by ste uverili".

10:45 - Lukašenko sprostredkuje rokovanie Ruska, Kyjeva a OBSE

Ukrajinský prezident Petro Porošenko požiadal v stredu svojho bieloruského partnera Alexandra Lukašenka, aby sprostredkoval stretnutie trojčlennej kontaktnej skupiny pozostávajúcej zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Ako informoval portál denníka Kyiv Post, schôdzka zameraná na riešenie konfliktu na východe Ukrajiny, by sa mala konať vo štvrtok, 31. júla. Lukašenko so žiadosťou už údajne súhlasil. Na stretnutí má Ukrajinu zastupovať exprezident Leonid Kučma, za Rusko bude prítomný veľvyslanec Michail Zurabov. Jednou z hlavných tém rokovania bude umožnenie prístupu medzinárodných expertov na miesto havárie malajzijského lietadla, kam sa pre pokračujúce boje nemôžu už niekoľko dní dostať.

Východoukrajinskí povstalci v utorok obvinili OBSE, že slúži záujmom Spojených štátov a vláde v Kyjeve a pohrozili preto nesprístupnením miesta dopadu malajzijského lietadla, na palube ktorého zahynulo 298 ľudí. Medzinárodní experti vrátane tých z OBSE ako aj Holandska a Austrálie sa stále neúspešne pokúšajú získať úplný prístup na miesto nešťastia s cieľom zozbierať dôkazy o nehode, ale aj osobné veci mŕtvych pasažierov. Kyjev a separatisti sa navzájom obviňujú zo zostrelenia civilného lietadla. Práve túto príčinu nehody už po analýze čiernych skriniek potvrdili aj vyšetrovatelia.

10:11 - Boje v Doneckej oblasti majú ďalšie obete

Boje vo východoukrajinskej Doneckej oblasti si za uplynulých 24 hodín vyžiadali 19 mŕtvych na 31 zranených, informovala dnes regionálna administratíva. Podľa zdravotníkov výbuch pozemnej míny v dedine Berestove zasiahol v utorok deväť ľudí vrátane troch detí. Dvaja dospelí zahynuli, zvyšok utrpel vážne zranenia.
      

Agentúra ITAR-TASS informovala, že počas vládnej operácie proti separatistom na východe Ukrajiny zahynuli od polovice apríla už stovky civilistov a vyše 1300 utrpelo zranenia. Ukrajinská armáda začiatkom júla uviedla, že od začiatku operácie prišla o takmer 200 vojakov.

09:45 - Ukrajinská armáda oslobodila zo zajatia 17 vojakov

Ukrajinské jednotky oslobodili 17 vojakov, ktorých zadržiavali proruskí militanti v meste Horlivka v Doneckej oblasti, informovala dnes agentúra Ukrinform.
      

Vojakov do Kyjeva dopravili v utorok. Prezident Petro Porošenko sa stretol s ich matkami a manželkami, pričom povedal: "Bojujeme, aby sme zaistili prepustenie všetkých Ukrajincov, ktorých držia ako rukojemníkov banditi a teroristi. Napriek skutočnosti, že títo zlosynovia používajú voči našim chlapcom mučenie, naša armáda má veľmi silného ducha a znáška skúšku so cťou."
      

Ukrajinský prezident povedal, že operácia na oslobodenie zajatcov prebiehala pod jeho priamou kontrolou a bola tajná, pretože akákoľvek nadbytočná informácia by mohla plán prekaziť. To je dôvod, prečo sa matky a manželky dozvedeli o osude svojich blízkych až po úplnom ukončení oslobodzovacej akcie, dodal Porošenko.

08:41 - Christoph Leitl: Sankcie voči Rusku negatívne ovplyvnia rakúske spoločnosti

Sankcie voči Rusku negatívne ovplyvnia rakúske spoločnosti, uviedol dnes prezident Rakúskej hospodárskej komory Christoph Leitl.
      

"Očakávame tento rok pokles exportu o zhruba 20 percent v porovnaní s vlaňajškom. V oblasti cestovného ruchu je krach, čo sa týka ruských hostí, už veľmi nápadne hmatateľný," citovala agentúra RIA Novosti Leitla, ktorý je jedným z oponentov pritvrdených sankcií voči Rusku. Analytici sa domnievajú, že sankcie zasiahnu najviac rakúske banky, najmä banku Raiffeisen. RIA Novosti pripomenula, že Európska únia sa v utorok dohodla na novom súbore hospodárskych sankcií voči Rusku kvôli kríze na Ukrajine. Obsahujú obmedzený prístup ruských štátnych finančných inštitúcií na kapitálové trhy EÚ, embargo na obchodovanie so zbraňami, zákaz exportu tovarov dvojakého využitia pre vojenských koncových užívateľov a obmedzený prístup Rusov k citlivým technológiám, hlavne v oblasti ropného sektora. Rusko opakovane označuje sankcie na kontraproduktívne a varuje, že spôsobia efekt bumerangu.

08:37 - Austrália zatiaľ vylučuje ďalšie sankcie proti Rusku

Austrálsky premiér Tony Abbott dnes uviedol, že Austrália momentálne neuvažuje o uvalení ďalších sankcií na Rusko, pretože jeho vláda sa sústreďuje na vyhľadanie a vyzdvihnutie tiel austrálskych občanov, ktorí zahynuli pri havárii boeingu malajzijských aerolínií na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters. 
      

"Nejaké sankcie sme už na Rusko uvalili. Netvrdím, že niekedy v budúcnosti nepôjdeme ďalej. V tejto chvíli však pre nás sankcie nie sú prvoradé; prvoradým je to, aby sme tak rýchlo, ako je v ľudských silách, dostali späť svojich mŕtvych," uviedol na tlačovej konferencii Abbott.
      

Abbott mal v priebehu uplynulých dvoch týždňov niekoľko telefonických rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý je podľa neho ochotný spolupracovať pri vyhľadávaní a repatriácii tiel 298 obetí havárie lietadla spoločnosti Malaysia Airlines. To 17. júla pravdepodobne zasiahla riadená strela vypálená z územia na východe Ukrajiny, ktoré v tom čase ovládali proruskí separatisti bojujúci proti vláde v Kyjeve.
      

Pri jednom z najväčších nešťastí v dejinách letectva prišlo o život aj 28 Austrálčanov, pričom Austrália sa stala predkladateľom rezolúcie schválenej Bezpečnostnou radou OSN, ktorú podporilo aj Rusko. Jej signatári vyzývajú proruských separatistov na východe Ukrajiny, aby medzinárodnému tímu vyšetrovateľov umožnili voľný prístup na miesto nešťastia a vyzdvihnutie tiel jeho obetí.

08:35 - USA rozšírili ekonomické sankcie voči Rusku

Po Európskej únii uvaľujú aj USA na Rusko ďalšie sankcie s cieľom prinútiť Moskvu, aby zastavila podporu separatistov na východe Ukrajiny. Americký prezident Barack Obama dnes oznámil, že nové sankčné opatrenia sú zamerané proti kľúčovým sektorom ruského hospodárstva.
      

Obama uviedol, že sankcie postihnú energetický, zbrojársky a finančný sektor vrátane veľkých bánk. Podľa jeho slov nové americké a európske opatrenia povedú k tomu, že slabé hospodárstvo Ruska bude ešte slabšie, informovala agentúra AP. Spojené štáty okrem iného zablokujú vývoz tovaru a technológií pre ruský energetický sektor a pozastavia Rusku vývozné úvery a financovanie ekonomického rozvoja, oznámil ďalej Obama podľa agentúry Reuters.
      

"Dnes sa Rusko znova samo seba izoluje od medzinárodného spoločenstva," vyhlásil Obama s tým, že ruský prezident Vladimir Putin si zvolil eskaláciu situácie na Ukrajine. Obama poprel, že sprísňovanie sankcií je súčasťou novej studenej vojny a označil ho za konkrétnu reakciu na "odmietanie Ruska uznať, že Ukrajina si môže zvoliť vlastnú cestu".
      

Šéf Bieleho domu varoval, že ak bude Moskva pokračovať v súčasnom kurze, dôsledky pre Rusko budú narastať. Ministerstvo financií USA krátko predtým oznámilo, že na sankčný zoznam zaradilo ďalšie tri banky a lodiarsku spoločnosť. Zoznam spoločností sankcionovaných Spojenými štátmi rozšírili o Banku VTB, Moskovskú banku, Ruskú poľnohospodársku banku, ako aj Združenú lodiarsku korporáciu. Na zozname sa tak ocitli takmer všetky z najväčších ruských bánk s vlastníckym podielom štátu vyšším ako 50 percent okrem banky Sberbank, dodáva Reuters.

08:30 - Ukrajina je pripravená zastaviť bojové aktivity, ak separatisti ustúpia

Ukrajina vyjadrila dnes pripravenosť na prímerie v okolí miesta dopadu trosiek lietadla spoločnosti Malaysia Airlines. Prezident Petro Porošenko o tom informoval v telefonáte holandského premiéra Marka Rutteho s tým, že predpokladom je ústup proruských separatistov.

Informáciu zverejnil večer v Haagu hovorca holandskej vlády a sprostredkovala ju tlačová agentúra DPA. Holandský premiér vyzval predtým ukrajinské orgány, aby zastavili bojové operácie v blízkosti miesta pádu malajzijského lietadla. Rezort pre bezpečnosť a spravodlivosť v Haagu v priebehu dneška informoval, že skupine holandských a austrálskych odborníkov sa ani dnes, tretí deň po sebe, nepodarilo z Donecka dostať na spomínané miesto, a to vzhľadom na ťažké boje v oblasti. Ukrajina zaručuje prímerie, ak sa rebeli stiahnu aj z fronty, povedal dnes v Haagu hovorca po druhom rozhovore holandského premiéra s ukrajinským prezidentom.
      

Holandsko a Ukrajina podpísali v pondelok dohovor o vytvorení Medzinárodnej misie na ochranu vyšetrovania (havárie malajzijského civilného lietadla Boeing-777 s 298 ľuďmi na palube). Podľa informácií ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN bude cieľom misie, ktorú vytvoria experti i členovia policajných zborov Holandska, Austrálie a ďalších krajín, koordinácia činnosti pri hľadaní zostávajúcich telesných pozostatkov obetí katastrofy a pri realizácii samotného vyšetrovania príčin tragédie zo 17. júla. Ukrajinský parlament by mal dokument, v ktorom sa podľa dnešných informácií ukrajinských médií hovorí o ozbrojenej misii s právom použiť zbrane, ratifikovať vo štvrtok 31. júla 2014.