WASHINGTON - Spojené štáty poskytnú na obnovu niektorých častí východnej Ukrajiny takmer sedem miliónov dolárov. Táto suma zahŕňa aj milión dolárov novej pomoci, informoval podľa agentúry Reuters Biely dom.
19:17 - Rumunsko je znepokojené dôsledkami mobilizácie pre krajanov na Ukrajine
Znepokojenie nad povolaním etnických Rumunov v Ukrajine do armády bojujúcej s proruskými separatistami vyjadrila dnes v Bukurešti rumunská vláda. Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA.
Ministerstvo zahraničných vecí balkánskej krajiny vyzvalo Ukrajinu, aby nedopustila etnickú diskrimináciu pri mobilizácii. Súčasne požiadalo o objasnenie, podľa akých kritérií prebieha čiastočná mobilizácia na Ukrajine.
Príslušníci rumunskej menšiny v postsovietskej republike protestovali voči povolávaniu do armády, pretože sa domnievajú, že povolávacie rozkazy dostalo neprimerane mnoho občanov rumunskej národnosti.
19:05 - Na pohreb zavraždeného starostu Kremenčuku prišlo takmer 50.000 ľudí
Ukrajinské mesto Kremenčuk sa dnes rozlúčilo so zavraždeným starostom Olehom Babajevom. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo podľa informácií tlačovej agentúry UNIAN takmer 50.000 ľudí. Boli medzi nimi vysokí predstavitelia Poltavskej oblasti, ale aj bývalý starosta Kyjeva Alexander Popov. Súčasný prvý muž kyjevskej radnice Vladimir Kličko zaslal veniec, podobne ako ukrajinský parlament, vláda, futbalová federácia a stovky ďalších subjektov.
Štyridsaťosemročný starosta bol prvým mužom miestnej radnice od roku 2010. V časoch odporu voči niekdajšiemu režimu exprezidenta Viktora Janukovyča sa postavil na stranu aktivistov, ktorých chcela miestna polícia a orgány prokuratúry zatknúť.
18:50 - Hackerské útoky sa dnes zamerali na stránku prezidenta a portál vlády
Už šesť hodín je vystavená hackerskému útoku webová stránka ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Jeho spolupracovníci zverejňujú aktuálne informácie momentálne výlučne prostredníctvom tlačových agentúr.
Informáciu priniesla jedna z nich - UNIAN - s odvolaním sa na Sviatoslava Ceholka, tlačového tajomníka hlavy štátu, z ktorého slov vyplýva, že DDoS útok začal dnes v poludňajších hodinách.
Tlačový tajomník súčasne upriamil pozornosť na podľa jeho slov zaujímavý fakt, že po necelých dvoch minútach od začiatku útoku požiadali o informácie dve tlačové agentúry ITAR-TASS a RIA Novosti.
18:35 - Brusel sa dohodol na nových rozsiahlych sankciách voči Rusku
Európska únia sa v utorok dohodla na novom súbore sankcií voči Rusku pre podozrenia, že prispieva k súčasnej napätej situácii na Ukrajine. Opatrenia tentoraz na rozdiel od minulosti už nie sú namierené len proti konkrétnym osobám, ale celým sektorom ruskej ekonomiky. Najviac postihnutým bude pritom ruské finančníctvo, ale aj technologický a obranný sektor. Členovia EÚ sa tiež dohodli na tom, že z európskych kapitálových trhov vyženie ruské štátom vlastnené banky.
18:21 - Rusko a USA sa zhodli: Boje blízko trosiek malajzijského lietadla treba zastaviť
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho americký náprotivok John Kerry sa dnes v telefonickom rozhovore zhodli, že boje v blízkosti miesta na východe Ukrajiny, kde sa zrútilo malajzijské dopravné lietadlo, musia byť zastavené. Informoval o tom rezort ruskej diplomacie.
Lavrov a Kerry "sa zhodli na nutnosti dôkladne plniť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN... ktorá požaduje medzinárodné a nezávislé... vyšetrovanie a zastavenie bojov v oblasti, kde sa nachádzajú trosky," citovala z vyhlásenia ruského ministerstva tlačová agentúra Reuters.
Západ tvrdí, že let MH17 malajzijských aerolínií takmer určite zostrelili na východe Ukrajiny proruskí separatisti, pričom použili raketu zem-vzduch dodanú Ruskom. Moskva poprela, že separatistom poskytla takúto raketu.
18:03 - Na Zakarpatskú Ukrajinu necestujte, cesty sú zablokované demonštrantmi
Inšpektorát dopravy v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny vyzval motoristov, aby sa, pokiaľ je to možné, vyhli regiónu alebo odložili cesty do oblasti, pretože v jej viacerých lokalitách zablokovali hlavné cestné komunikácie občania protestujúci proti vojenskej mobilizácii.
odľa komuniké, ktoré inšpektorát zverejnil dnes popoludní a o ktorého obsahu informovala tlačová agentúra MTI, je už viac ako 24 hodín v oboch smeroch uzavretý dopravný koridor Čop-Kyjev, a to v katastri obce Rakošino neďaleko Mukačeva. Podobne je zablokovaná trasa Čop-Mukačevo v katastri Strabičeva.
17:00 - Rusko obvinilo ukrajinských vojakov z cezhraničnej streľby
Rusko dnes zopakovalo obvinenia, že ozbrojené sily kyjevskej vlády strieľali útočnými puškami a granátometmi z východnej Ukrajiny cez hranicu na ruské územie. "Oficiálne žiadame Kyjev, aby zastavil paľbu na zvrchované územie Ruskej federácie," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra Reuters. Kyjev poprel obvinenia, že strieľal na ruské územie.
13:49 - Rusko označilo správu OSN o situácii na východnej Ukrajine za pokryteckú
Najnovšia správa OSN o dodržiavaní ľudských práv, ktorá sa týka bojov medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami na východnej Ukrajine, je podľa ruských predstaviteľov "pokrytecká". Informovala o tom agentúra Reuters, odvolávajúc sa na dnešné vyhlásenie Kremľa.
"Táto správa je neobjektívna a dokonca pokrytecká," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení, pričom dodalo, že správa sa nezmieňuje ani o zadržaní ruských novinárov na východnej Ukrajine, ani o hlásenom použití ťažkých rakiet zo strany ukrajinskej armády proti civilistom. V správe, ktorú OSN zverejňuje raz mesačne, sa tiež hovorí, že konflikt na Ukrajine si od polovice apríla vyžiadal najmenej 1129 mŕtvych a 3442 zranených. Podľa pozorovateľov vláda nepodniká dostatočné opatrenia, aby predišla civilným obetiam, a vzbúrenci vystavujú obyvateľstvo teroru.
12:08 - Boje pokračujú, zahynulo 19 civilistov
Na východe Ukrajiny pokračujú v utorok intenzívne boje medzi vládnou armádou a proruskými povstalcami, ktoré si za posledný deň vyžiadali najmenej 19 civilných obetí. Najmenej 14 osôb vrátane piatich detí zahynulo v pondelok večer pri obci Horlivka, ďalších päť civilistov zomrelo v meste Luhansk, kde strela zasiahla domov dôchodcov. Vládne jednotky sa snažia zatlačiť separatistov k ich hlavným centrám Doneck a Luhansk. Chcú ich tiež vytlačiť z oblasti, kam spadlo zostrelené malajzijské lietadlo, ktorého trosky medzinárodní experti z bezpečnostných dôvodov nemali možnosť preskúmať ani 12 dní od nešťastia. "Nepriateľ dal do tohto boja všetko," povedal veliteľ povstalcov v Doneckej republike, Rus Igor Strelkov. Nemenovaný povstalecký zdroj povedal, že separatisti dostali posily a vojenské vybavenie, ktoré previezli cez hranice z Ruska.
Video nie je vhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov a slabšie povahy
11:30 - Luhanskí separatisti vraj očakávajú pomoc od ruskej Veľkej donskej armády
Samozvaná Luhanská ľudová republika očakáva posily z Ruska - kozákov z verejného združenia "Veľká donská armáda", informoval dnes riaditeľ ukrajinského Centra politických a vojenských štúdií Dmytro Tymčuk.
Lídri "teroristov" na východe Ukrajiny podľa neho očakávajú aj pomoc od ruského ministerstva obrany a spravodajských služieb. Tymčuk na svojej facebookovej stránke informoval, že proruskí militanti sa pokúšajú dobyť pahorok Savur-Mohyla, ktorý predtým stratili. Nachádza sa v Doneckej oblasti. "Situácia v oblasti ATO (protiteroristická operácia) je stále zložitá. Po oslobodení mnohých oblastí v operačnej zóne silami ATO podnikli teroristi niekoľko protiútokov na znovudobytie stratených pozícií. Najtvrdšie protiútoky militantov boli zaznamenané v oblasti pahorku Savur-Mohyla, ktorú predtým oslobodili ukrajinské bezpečnostné sily," citovala Tymčuka agentúra Ukrinform.
Separatisti sa podľa Tymčuka pripravujú brániť mestá Pervomajsk, Alčevsk a Stachanov v Luhanskej oblasti a vraj tam násilne mobilizujú miestnych obyvateľov. Poznamenal, že množstvo vzbúrencov z miestnej populácie sa chystá opustiť Ukrajinu. "Pri Perevaľsku je zástup teroristov a členov ich rodín, ktorí sa chystajú odísť do Ruska," dodal Tymčuk.
11:05 - EÚ chce zaradiť na zoznam sankcií aj mená vplyvných oligarchov
Diplomati Európskej únie sú pripravení zaradiť na zoznam sankcií popredného ruského oligarchu, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a zvažujú zaradiť na "čierny zoznam" aj mená ďalších troch oligarchov. Prezradili to dnes v Bruseli nemenované diplomatické zdroje.
Výbor stálych zástupcov pri EÚ (COREPER) pokračuje aj dnes v rokovaní o sprísnení doterajšieho režimu sankcií voči Rusku. Už v pondelok sa diplomati údajne dohodli na zablokovaní účtov v zahraničí vplyvnému ruskému podnikateľovi, ktorý sa pohybuje v Putinovej blízkosti a profitoval z pripojenia Krymu. Rovnakým spôsobom chcú veľvyslanci potrestať aj ďalších troch oligarchov.
Rozšírené sankcie EÚ by sa mali dotknúť i troch hospodárskych subjektov aktívnych na Kryme a tiež vodcov separatistických hnutí na východnej Ukrajine. Identita osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú nové sankcie, bude zverejnená v stredu v Úradnom vestníku Európskej únie. Cieľom nových reštriktívnych opatrení EÚ je zablokovať investície v niektorých odvetviach na Kryme a v Sevastopole, a to najmä v stavebníctve, doprave, telekomunikáciách a energetike. Ak sa dnes diplomati na sprísnených opatreniach dohodnú, po prvý raz sa aj podnikateľské prostredie v Rusku stane terčom sankcií EÚ. Brusel vyšle jasný signál o odhodlaní únie postihovať aktérov, ktorí sa zúčastňujú na destabilizácii Ukrajiny.
Podľa diplomatických zdrojov najmä nemecká strana trvala na tom, aby sankcie postihli aj oligarchov. V sobotu to naznačil nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel, keď vyhlásil, že oligarchom "treba zmraziť bankové účty v európskych hlavných mestách a odňať im vízové povolenie", k čomu musí EÚ dospieť už v priebehu tohto týždňa. Na doterajšom "čiernom zozname" v podobe zákazu udeľovania víz a zmrazenia aktív v EÚ sa nachádza 87 osôb a 20 ekonomických subjektov.
EÚ v sobotu na tento zoznam zaradila šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandra Bortnikova, vedúceho zahraničnej rozviedky Michaila Fradkova a generálneho tajomníka Rady bezpečnosti a bývalého šéfa FSB Nikolaja Patruševa. Očakáva sa, že EÚ dnes definitívne rozhodne o cielených sankciách, ktoré sú zamerané na obmedzenie ruského prístupu na finančné trhy, predaj zbraní, dovoz citlivých technológií v oblasti energetiky a tiež tovarov dvojakého (vojenského i civilného) využitia.
10:22 - Jaceňuk: Kým budem premiérom, konfrontácia s prezidentom nehrozí
Arsenij Jaceňuk vyhlásil, že pokiaľ bude ukrajinským premiérom, nedostane sa do konfrontácie s prezidentom, informovala dnes agentúra Interfax-Ukrajina. Jaceňuk podľa nej v pondelok povedal, že cesta smerom k reformám sa skončí vtedy, keď premiér a prezident začnú súťažiť o moc.
"Oficiálne môžem oznámiť, že nikdy nedôjde ani k jedinej konfrontácii medzi dvoma piliermi moci - inštitútmi prezidenta a premiéra Ukrajiny ako výkonnej zložky moci. Za žiadnych okolností," prízvukoval Jaceňuk. Parlamentná frakcia strany Sloboda medzitým oznámila, že na mimoriadnom zasadaní Verchovnej rady 31. júla nebude hlasovať za Jaceňukovu demisiu, ktorú premiér ponúkol minulý týždeň. Strana Sloboda je presvedčená, že vláda na čele s Jaceňukom musí pokračovať v práci až do zvolenia nového parlamentu a vytvorenia novej vlády.
Jaceňukova strana Baťkivščyna (Vlasť) sa ešte nerozhodla, ako zahlasuje. Podľa poslanca strany Volodymyra Javorivského to závisí aj od toho, či budú prijaté vládne návrhy. "Myslím si, že ak sa návrhy príjmu, Jaceňuk môže pokračovať," dodal. Ani strana UDAR Vitalija Klička nedala jasnú odpoveď, napísala agentúra Interfax-Ukrajina. Poslankyňa strany Oksana Prodanová uviedla, že parlament musí debatovať o premiérovej demisii.
Jaceňuk oznámil demisiu 24. júla. Reagoval tak na rozpad vládnucej koalície. Odchod z nej oznámili predstavitelia strany Sloboda a UDAR. Svoj krok zdôvodnili potrebou vypísania nových parlamentných volieb. Rozhodnutie o rozpustení zákonodarného zboru a vypísaní predčasných parlamentných voľbách je v rukách prezidenta Petra Porošenka.
10:13 - Rusko označilo japonské sankcie za nepriateľské
Rusko označilo dnes plány Japonska na uvalenie sankcií voči Moskve za "nepriateľské" a uviedlo, že poškodia vzájomné vzťahy medzi oboma krajinami. Opatrenia Tokia sa týkajú okrem iného zmrazenia majetku osôb, ktoré japonskí činitelia považujú za spoluzodpovedné za nestabilitu na východnej Ukrajine.
"Uloženie nových sankcií voči Rusku zo strany Tokia nevyhnutne ohrozí celú škálu bilaterálnych vzťahov a pozastaví ich rozvoj," uviedlo podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení. Ako v pondelok povedal hlavný tajomník japonskej vlády Jošihide Suga, sankcie budú obsahovať zákaz dovozu z Krymu a zmrazenie majetku, ktorý majú v Japonsku jednotlivci alebo skupiny podporujúce odtrhnutie Krymu od Ukrajiny. Japonsko doteraz v sankciách voči Rusku zastávalo iba mierny postoj.
Pritvrdenie Tokia nasleduje po páde malajzijského civilného lietadla Boeing-777 spoločnosti Malaysia Airlines zo 17. júla na Ukrajine. Washington i Kyjev vyhlasujú, že ho zostrelili proruskí separatisti, spôsobiac tak smrť všetkých 298 ľudí na palube.
09:16 - Boje o Luhansk si vyžiadali tento mesiac 93 civilných obetí
Od začiatku júla si boje o Luhansk vyžiadali 93 civilných obetí vrátane jedného dieťaťa, ďalších 407 civilistov utrpelo zranenia. Informovala o tom dnes agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na mestskú radu tohto východoukrajinského mesta.
Podľa vyhlásenia rady si boje medzi vládnymi silami a domobranou vyžiadali aj rozsiahle škody - zničených je 21 materských škôl, 23 škôl, sedem vzdelávacích zariadení, deväť študentských internátov, autobusová stanica, farmaceutické sklady, 97 bytových blokov, 286 súkromných domov a tri zdravotnícke zariadenia. Poškodených je 14 tovární, vrátane pekárne, a 26 obchodov, z toho päť supermarketov.
Podľa mestskej rady je až 80 percent obchodov zatvorených a ľudia zápasia aj s nedostatkom pohonných hmôt. Zničených je taktiež 18.000 metrov štvorcových ciest, 18 kilometrov trolejbusového a električkového vedenia a 26 kilometrov elektrického vedenia. Poškodených je 11 trolejbusov, päť električiek a 40 autobusov. Mimo prevádzky zostalo 12 centrálnych kotolní a osem staníc pre dodávky vody.
Video nie je vhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov a slabšie povahy
08:40 - USA obvinili Rusko z porušenia dohody o odzbrojení
Vláda USA obvinila Rusko z porušenia Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987. Moskva sa ho mala dopustiť tým, že uskutočnila nelegálnu skúšku rakety stredného doletu odpaľovanej zo zeme, informovali v noci nadnes na svojej stránke noviny New York Times.
Americký prezident Barack Obama zhrnul dôkazy v liste, ktorý v pondelok poslal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Biely dom považuje porušenie zmluvy za "veľmi vážnu záležitosť". Obama ju chce riešiť prostredníctvom dialógu na vysokej úrovni. Agentúra AP s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov Obamovej administratívy, ktorí si neželali byť menovaní, uviedla, že USA budú chcieť záruky, že Rusko sa vráti k dodržiavaniu zmluvy.
O podozreniach z porušenia INF informoval New York Times už v januári. V tom čase však Spojené štáty ešte zisťovali, či Rusko od roku 2008 testovalo strely z nového typu s názvom RS-26. Obamova administratíva už vtedy vyjadrila znepokojenie nad možným porušením INF, ale toto je prvýkrát, čo Rusko aj formálne obvinila. Washington svoje zistenie zahrnul aj do výročnej správy ministerstva zahraničných vecí o dodržiavaní dohôd o kontrole zbrojenia, ktorú zverejnia dnes.
Zmluvu INF podpísali 8. decembra 1987 v Bielom dome americký prezident Ronald Reagan a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov. Americký Senát ju ratifikoval 27. mája 1988 a účinnosť nadobudla 1. júna 1988. Signatári sa v nej zaväzujú zničiť všetky nukleárne rakety i konvenčné balistické strely a strely s plochou dráhou letu s doletom 500-5500 kilometrov. Zmluva zakazuje aj ich výrobu, držanie a testovanie.
Najnovšie obvinenie je ďalšou ranou čoraz viac sa zhoršujúcim rusko-americkým vzťahom, ktoré zaťažuje Západom vyčítaná podpora Kremľa separatistom na Ukrajine a jeho rozhodnutie o udelení azylu bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi. Obama presadil v Senáte ratifikáciu Novej zmluvy START, ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2011 a požaduje, aby USA a Rusko znížili počet svojich strategických nukleárnych hlavíc na 1550 pre každú krajinu do februára 2018. Obama vlani oznámil, že chce znížiť počet amerických jadrových hlavíc o ďalšiu tretinu a bude sa usilovať dosiahnuť o tom dohodu s Ruskom.
07:50 - EÚ dosiahla predbežnú dohodu o nových menách na sankčnom zozname za Ukrajinu
Diplomati Európskej únie dnes dosiahli predbežnú dohodu o zozname ľudí, vrátane spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina, a firiem, ktorých sa bude týkať zmrazenie majetku. Pôjde o súčasť prísnejších opatrení voči Rusku za jeho konanie na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatov EÚ.
Nový zoznam mien bude podľa očakávania zverejnený v utorok alebo v stredu a je doplnkom k zoznamu 87 ľudí a 20 organizácií, ktoré už podliehajú sankciám EÚ. Traja diplomati pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že nemôžu poskytnúť podrobnosti, avšak medzi zaradenými na zoznam sú osoby a spoločnosti, ktoré podporujú destabilizáciu Krymu a jeho pripojenie k Rusku alebo z toho ťažia.
"Zoznam obsahuje jednotlivcov, spoločníkov a entity," povedal jeden diplomat. Jeho kolega vyhlásil, že zoznam " ešte právnicky cibria" a bude podpísaný v utorok, keď diplomati EÚ budú pokračovať v rozhovoroch.
07:30 - Vodca separatistov z Donecka Borodaj odcestoval do Ruska
Premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Borodaj odcestoval do Ruskej federácie. V Donecku o tom dnes informoval vicepremiér spomínaného samozvaného útvaru Vladimir Anťufejev. Ide o muža, ktorý bol v minulosti po dve desaťročia podnesterským ministrom štátnej bezpečnosti a ktorý má v súčasnosti rovnakú funkciu aj v DĽR.
Práve on dočasne prevzal i právomocí a povinnosti Borodaja v riadení Doneckej ľudovej republiky a velení jej ozbrojených síl. Informáciu priniesol internetový server www.orgo.com. Podľa Anťufejeva je za cestou Borodaja do Ruskej federácie aj snaha zistiť, ako sa tam darí utečencom z východnej Ukrajiny.
07:10 - BIELORUSKO: NATO zavádza podobne ako Gorbačova a Jeľcina
Bieloruský minister zahraničných vecí Vladimir Makei obviňuje "niektoré krajiny" zo zneužívania krízy na Ukrajine na vytvorenie tlaku na NATO v záujme zvýšenia jeho vojenskej prítomnosti v regióne. Podľa Makeia boli totiž dôsledkom aktuálnych udalostí na Ukrajine volania niektorých členských krajín po väčšom počte vojakov a lietadiel aliancie na ich územiach pod zámienkou obrany. Nepriamo tým poukázal na Poľsko a pobaltské krajiny. Šéf bieloruskej diplomacie zároveň v rozhovore zverejnenom v pondelok na vládnom portáli povedal, že Minsk situáciu pozorne sleduje, keďže spochybňuje uistenia aliancie o tom, že to nepredstavuje žiadnu hrozbu.
"Pozrime sa na fakty. Svojho času (posledného prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila) Gorbačova NATO okrem iného uisťovalo, že sa nebude rozširovať na východ. Výsledkom bolo, že ho oklamali. Za (prvého prezidenta Ruskej federácie Borisa) Jeľcina sa mnohí tiež pozerali na vzťahy s NATO cez ružové okuliare. Výsledkom bolo, že sa aliancia dostala blízko k bieloruským hraniciam, k Rusku a ďalším štátom," uviedol šéf diplomacie , ktorého slová zverejnil portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.
07:00 - MZV kriticky reagovala na správu pozorovateľov OSN
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny dnes večer v Kyjeve kriticky reagovalo na správu pozorovateľov Organizácie Spojených národov, ktorú prezentovala vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová.
V stanovisku rezortu sa hovorí o zamlčovaní nielen ukrajinskej vláde evidentnej podvratnej úlohy Ruskej federácie tak v udalostiach na východe krajiny, ako aj v zhoršení situácie v oblasti ľudských práv na Ukrajine všeobecne. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označuje apel na oba strany konfliktu za krátkozraký, ak nie nebezpečný, ak sa v ňom nepamätalo na tretiu, podľa jeho názoru skôr prvú zainteresovanú stranu.
Vyplýva to z informácií na webovej stránke rezortu, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra UNIAN. Podľa skoršej správy tlačovej agentúry DPA Navi Pillayová vyzvala všetky strany konfliktu na ukončenie násilia a obnovenie rešpektovania zákonnosti a ľudských práv. OSN v správe konštatovala, že proruskí separatisti vystavujú obyvateľstvo na juhovýchode Ukrajiny "zastrašovaniu a teroru". Separatisti podľa nej unášajú, mučia a zabíjajú civilistov a taktiež úmyselne ničia verejnú infraštruktúru. Ukrajinská vláda zasa nerobí dosť pre to, aby rozlišovala medzi civilnými a vojenskými cieľmi.
Konflikt na Ukrajine si od polovice apríla vyžiadal podľa dokumentu najmenej 1129 mŕtvych a 3442 zranených. Osud 375 osôb, unesených v rovnakom období na východe Ukrajiny, vrátane novinárov, policajtov, vojakov, poslancov a iných politických činiteľov, zostáva nejasný.
06:50 - Biely dom: EÚ a USA uvalia na Rusko nové sankcie
Biely dom očakáva, že Európska únia tento týždeň uvalí na Rusko nové sankcie týkajúce sa aj kľúčových sektorov ruského hospodárstva. Spojené štáty rovnako zavedú ďalšie sankčné opatrenia, uviedol dnes zástupca poradkyne amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Tony Blinken.
Nové sankcie sú podľa jeho slov potrebné, keďže Rusko napriek doterajším opatreniam a ich negatívnemu vplyvu na jeho ekonomiku nezastavilo podporu separatistov na východe Ukrajiny, pričom môže pripravovať dodávku výkonnejších rakiet do tohto regiónu.
Blinken dodal, že nedávne posilňovanie ruských jednotiek na hranici s Ukrajinou by mohlo byť zámienkou na tzv. mierové sily na východe Ukrajiny, pretože separatisti sa dostali pod tlak zo strany ukrajinskej armády, informovala agentúra Reuters. Blinken hovoril s novinármi po tom, ako prezident USA Barack Obama rokoval s európskymi lídrami o ďalších krokoch pri riešení ukrajinskej krízy. V spoločnom telefonáte sa spojil s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, britským premiérom Davidom Cameronom a talianskym premiérom Matteom Renzim, dodáva agentúra AP.
06:46 - USA poskytnú na obnovu východnej Ukrajiny takmer sedem miliónov dolárov
Spojené štáty poskytnú na obnovu niektorých častí východnej Ukrajiny takmer sedem miliónov dolárov. Táto suma zahŕňa aj milión dolárov novej pomoci, informoval podľa agentúry Reuters Biely dom.
O poskytnutí pomoci hovoril v pondelok americký viceprezident Joe Biden telefonicky s predsedom ukrajinskej vlády Arsenijom Jaceňukom.
V uvedenej sume sú zahrnuté príspevky Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na zdravotnú starostlivosť, prístup k pitnej vode a malé rekonštrukčné projekty. Ďalšie podrobnosti nie sú známe. Ukrajinská armáda na východe krajiny už niekoľko mesiacov bojuje s proruskými separatistami. Konflikt si od polovice apríla vyžiadal podľa správy pozorovateľov OSN najmenej 1129 mŕtvych a 3442 zranených. Príslušníci ozbrojených skupín uniesli 717 ľudí, vrátane 46 novinárov, 112 policajtov, 91 vojakov a príslušníkov pohraničnej stráže, 26 zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), 22 poslancov, členov politických strán a komunálnych politikov. Osud 375 ľudí zostáva stále neznámy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies