Situácia na Ukrajine: Domobrana v Slovjansku zostrelila lietadlo a vrtuľník!

NETKY.SK • 3 Jún 2014, 18:03 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Domobrana v Slovjansku zostrelila lietadlo a vrtuľník!

SLOVJANSK - Ukrajinské jednotky obnovili dnes masívne ostreľovanie Slovjanska v Doneckej oblasti a nad mestom prelietavali bojové lietadlá, uviedol pre agentúru ITAR-TASS zástupca miestnej domobrany.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

19:02 - Gašparovič: Vnútornú stabilitu krajiny si musia zabezpečiť samotní Ukrajinci

Ukrajinská kríza a energetická bezpečnosť dominovali dnes vo Varšave na stretnutí poľského prezidenta Bronislawa Komorowského a šéfa Bieleho domu Baracka Obamu s lídrami východoeurópskych a stredoeurópskych krajín. Okrúhly stôl bol súčasťou osláv 25. výročia pádu komunizmu v Poľsku. Najvyšší slovenský predstaviteľ Ivan Gašparovič zdôraznil, že ukrajinský konflikt zmenil vnímanie bezpečnosti v Európe. "Táto situácia nás núti pozornejšie vnímať naše spojenectvo s NATO a EÚ," podčiarkol. Ukrajina podľa neho potrebuje vnútornú stabilitu a tú jej nezabezpečia iní, ale iba samotní Ukrajinci prostredníctvom svojich volených zástupcov. "Slovenská republika preto oceňuje, že Ukrajina zvolením prezidenta Petra Porošenka urobila prvý krok," dodal Gašparovič.
      

Cestu stability Ukrajiny vidí v reforme samospráv. Obama ocenil pokrok v krajinách strednej a východnej Európy po demokratických zmenách pred 25 rokmi. Vyzdvihol úlohu NATO ako príspevok k bezpečnosti v stredoeurópskom regióne. Lídrov krajín strednej a východnej Európy vyzval na vyššiu mieru zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť a požiadal ich o zvýšenie príspevkov na obranu v rámci síl NATO.
      

Komorowski pripomenul potrebu posilnenia regionálnej spolupráce v oblasti bezpečnosti a posilnenia Severoatlantickej aliancie ako reakciu na situáciu na Ukrajine.

 

img

 

18:58 - Stropnický: Kyjev potvrdil, že povstalci na Ukrajine majú zbrane z Krymu

Česká republika podporuje návrh slovenského ministra obrany Martina Glváča, aby sa zasadnutia ministrov obrany krajín Vyšehradskej štvorky (V4) počas slovenského predsedníctva tejto skupiny rozšírili aj o zástupcu Ukrajiny. Pre TASR to uviedol minister obrany ČR Martin Stropnický.
      

Minister v rámci zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli pripomenul, že stretnutia ministrov zo skupiny V4 sa bežne rozširujú o predstaviteľov iných krajín, Slovinska, Chorvátska či Slovinska, tak nápad prizvať rezortného kolegu z Ukrajiny na takúto schôdzu je dobrý nápad.
      

Stropnický dodal, že šéf ukrajinského rezortu obrany Mychajlo Kovaľ dnes v Bruseli na zasadnutí Rady NATO-Ukrajina výstižne pomenoval, čo sa deje na východe Ukrajiny, a poskytol niekoľko zaujímavých detailov.
      

"Povedal, kto sú jednotky separatistov, ako sú vyzbrojení. Mimochodom, väčšinou sú vyzbrojení zbraňami z Krymu. To, čo tam zrekvirovali, teraz putuje do teroristických rúk na východe Ukrajiny," zhodnotil Stropnický vystúpenie ministra Kovaľa.
      

Stropnický dodal, že sa svojho ukrajinského rezortného kolegu priamo pýtal, či vláda v Kyjeve podporuje názory tých krajín NATO, ktoré tvrdia, že do rozhovorov o upokojení situácie na východe Ukrajiny musí byť priamo zapojená aj Ruská federácia. Pretože pre ďalších členov aliancie je zas problematické o tomto rokovať so štátom, ktorý anektoval kus územia susednej krajiny.
      

Podľa Stropnického minister Kovaľ naznačil, že Kyjev sa nebráni užším kontaktom s Ruskou 

 

18:46 - Zannier: Zadržiavaní pozorovatelia sú v poriadku, časť ich kolegov stiahneme

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa s ohľadom na bezpečnostné aspekty rozhodlo znížiť počet svojich pozorovateľov v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
     

Informáciu priniesla ruská tlačová agentúra ITAR-TASS a prevzala aj ukrajinská tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na generálneho tajomníka OBSE, talianskeho diplomata Lamberta Zanniera.
      

Podľa jeho slov sa bude organizácia aj naďalej usilovať o monitoring diania aj na východe Ukrajiny, avšak v rámci možností z Charkova, Kyjeva alebo Dnepropetrovska, kam sa presunie časť pozorovateľov.
      

Zannier sa vyjadril aj o štyroch naďalej zadržiavaných pozorovateľoch OBSE, ktorých nazval "rukojemníkmi" a o ktorých ubezpečil, že sú živí a zdraví. Odmietol však prezradiť, s kým prebiehajú rokovania o prepustení týchto občanov Dánska, Estónska, Švajčiarska a Turecka na slobodu.

 

img

 

18:45 - Glváč: Ukrajina oceňuje doterajšiu pomoc Slovenska v rámci NATO

Ukrajinská strana ocenila doterajšiu pomoc Slovenskej republiky v rámci celkového prístupu Severoatlantickej aliancie k situácii na Ukrajine. Povedal to dnes slovenský minister obrany Martin Glváč v rámci konferencie ministrov obrany NATO v Bruseli.
      

Šéf slovenského rezortu obrany pripomenul, že dnes na zasadnutí Rady NATO-Ukrajina ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ predstavil aktuálnu situáciu na Ukrajine a ocenil tiež prístup a postoj jednotlivých krajín aliancie k dianiu v jeho štáte.
      

"Tu Slovenská republika nezaostáva. Naopak, či už to boli humanitárna pomoc, pozorovatelia OBSE alebo prelety lietadiel a dokonca aj reverzný tok plynu, Slovensko na tomto formáte nezaostávalo," konštatoval Glváč.
      

Diplomatické zdroje z prostredia NATO tiež potvrdili, že ukrajinská strana vysoko oceňuje slovenskú pomoc pri presune a provizórnom ubytovaní a zariadení tých ukrajinských vojakov, ktorí sa po anexii Krymu rozhodli nepričleniť sa k ruským ozbrojeným jednotkám a vrátiť sa na ukrajinské územie pod kontrolou ústrednej vlády. Slovensko bolo v tejto iniciatíve prvé a dokázalo rýchlo reagovať na ukrajinské potreby.

 

18:31- Ukrajina sa pre anexiu Krymu obrátila na Európsky súd pre ľudské práva

Ukrajina sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) s dvoma podnetmi v súvislosti s anexiou Krymu Ruskou federáciou a zodpovednosťou Ruskej federácie voči Ukrajine. Na parlamentnej pôde o tom informoval premiér Arsenij Jaceňuk, vyplýva z webového portálu ukrajinskej vlády.
      

Podľa jeho slov sa pripravujú aj ďalšie žaloby na orgány štátnej moci a vedenie Ruskej federácie za nezákonné obsadenie a lúpež krajiny, za ktoré sa bude, ako poznamenal predseda ukrajinskej vlády, treba zodpovedať.
      

Ukrajinská vláda podá na základe otvoreného trestného stíhania generálnou prokuratúrou v Kyjeve iba v súvislosti s anexiou Krymu žalobu kvôli majetkovej ujme vo výške viac ako trilión hrivien.
      

Predseda ukrajinskej vlády sa ostrými slovami vrátil k niekdajším obvineniam Ruska na adresu Ukrajiny a podľa agentúry UNIAN konštatoval: Teraz môžem smelo povedať, že plyn kradnú Rusi. "Ukradli nám územie, ukradli Černomorneftegaz, ukradli 2,2 miliardy kubických metrov plynu, ktoré sa nachádzajú na Kryme," dodal.
      

Jaceňuk súčasne ubezpečil, že Kyjev využije všetky dostupné prostriedky na to, aby povolal ruskú stranu na zodpovednosť.

 

18:30 - Poľsko: Obama vyzval Putina na stretnutie s Porošenkom

 Americký prezident Barack Obama v utorok vyzval svojho ruského náprotivka Vladimira Putina na stretnutie s novozvoleným ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Obama chce podľa svojich slov takýto návrh Putinovi predostrieť na piatkovom spomienkovom podujatí pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk vo francúzskej Normandii. Šéf Bieleho domu počas návštevy Poľska zároveň podotkol, že Putin by taktiež mal oficiálne uznať májové prezidentské voľby na Ukrajine za legitímne a pomôcť sprostredkovať "taký dialóg pozdĺž ukrajinsko-ruskej hranice, ktorý by upokojil situáciu". Podľa Obamu by sa v prípade konštruktívneho prístupu šéfa Kremľa dala obnoviť dôvera medzi Moskvou a Washingtonom, ktorá upadla pre aktuálne dianie na východe Ukrajiny. Ako však dodal, "treba povedať, že celý proces obnovy by trval istý čas".

 

18:15 - Ukrajina: Ruský prezident Vladimir Putin nie je medzi pozvanými na inauguráciu

Ruský prezident Vladimir Putin nie je medzi pozvanými na inauguráciu novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, potvrdil dnes hovorca kyjevského rezortu zahraničných vecí Jevhen Perebyjnis.
      

Podľa jeho slov do Moskvy smerovalo pozvanie, nie však pre hlavu štátu, ale diplomata Andreja Vorobieva, zamestnanca ruského zastupiteľského úradu na Ukrajine, ktorý zatiaľ na pozvanie nereagoval.
     

 Hovorca zdôraznil, že pozvanie na podobnej úrovni nedostala iba Ruská federácia, ale že celý rad ďalších krajín bude zastúpený na slávnostnom akte na úrovni diplomatov.
      

Pozvanie na uvedenie novej hlavy ukrajinského štátu do funkcie už do dnešného dňa akceptovali americký viceprezident Joe Biden, poľský prezident Bronislaw Komorowski, najvyššia litovská predstaviteľka Dalia Grybauskaite či úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aktuálny švajčiarsky prezident Didier Burkhalter. Medzi pozvanými sú okrem iných aj prezidenti Gruzínska, Moldavska či Nemecka.

 

img

 

18:13 - Valášek: NATO jasne hovorí Rusku, aby nepodporovalo separatistov na Ukrajine

Dvojdňová konferencia ministrov obrany NATO sa priamo nevenuje Rusku, pretože oficiálny predstaviteľ Ruska na tomto podujatí chýba, avšak Severoatlantická aliancia vyslala jasné signály pre Moskvu v súvislosti s dianím na Ukrajine. Potvrdil v Bruseli veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek.
      

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen už v úvodnom príhovore na konferencii pripomenul, že po skončení studenej vojny sa aliancia snažila s Ruskom pestovať vzťahy na základe spolupráce a nie konfrontácie a na budovaní strategického partnerstva, avšak dnes Rusko ponúka nezodpovedné a nezákonné akcie, ktoré ohrozujú mier a stabilitu v celej Európe.
      

Slovenský veľvyslanec pri NATO spresnil, že aliancia pravidelne a konzistentne prejavuje tento názor Ruskej federácii. Naposledy sa tak stalo v pondelok, v rámci zasadnutia Rady NATO-Rusko na úrovni veľvyslancov.

      

"Dvadsaťosem veľvyslancov jasne a spoločným hlasom povedalo, že žiadame od Ruska, aby prestalo podporovať sily na východe Ukrajiny, ktoré sa snažia o odštiepenie východu a pričlenenie k Rusku," uviedol Valášek.

 

16:02 - Gazprom plánuje vyviezť do Európy tento rok o niečo menej plynu než vlani

Ruský plynárenský koncern Gazprom plánuje tento rok vyviezť do Európy vrátane Turecka okolo 158 miliárd kubických metrov (m3) plynu, čo znamená pokles vývozu oproti roku 2013. Ako dodal zástupca spoločnosti, je to "konzervatívny odhad," ktorý sa neskôr môže ešte meniť. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Ruská spoločnosť oznámila, že v roku 2014 plánuje do Európy, pričom počíta aj s Tureckom, vyviezť celkovo 158,4 miliardy m3 plynu. Pre porovnanie, v minulom roku vyviezol Gazprom do Európy 161,5 miliardy m3 suroviny. Firma zároveň dodala, že priemerná cena za dodávky plynu pre zákazníkov v Európe dosiahla v minulom roku 387 USD (283,62 eura) za 1000 m3.
     

Podľa súčasných odhadov by mal klesnúť aj vývoz do Pobaltia a krajín Spoločenstva nezávislých štátov. Gazprom uviedol, že export do týchto krajín by mal klesnúť z 59,4 miliardy m3 v roku 2013 na 56,4 miliardy m3.

 

15:00 - Poľsko: Prezident víta plán USA posilniť vojenskú prítomnosť v Európe

Poľský prezident Bronislaw Komorowski v utorok privítal plán USA posilniť dočasnú vojenskú prítomnosť vo východnej Európe, ktorá má byť odpoveďou na intervenciu Ruska na Ukrajine. Podľa jeho vyjadrenia na spoločnej tlačovej konferencii s americkým náprotivkom Barackom Obamom vo Varšave sú "rozhodnutia orgánov USA zvýšiť úroveň prítomnosti vo východných členských štátoch NATO neuveriteľne dôležité" a Poľsko ich vníma ako "skutočný návrat NATO k veľmi dôraznému dodržiavaniu základu aliancie, ktorým je článok päť (Severoatlantickej zmluvy) hovoriaci o kolektívnej obrane".

 

"Pre nás je najdôležitejšie ubezpečenie, že nie sú žiadni druhoradí členovia NATO, že nie sú žiadne krajiny, ktorým hovoria zvonka, obzvlášť z Ruska, či v nich môžu alebo nemôžu pôsobiť americké sily," povedal Komorowski po stretnutí s Obamom. Ten v utorok požiadal americký Kongres, aby schválil miliardu dolárov na podporu vojenských aktivít a zvýšenie vojenskej prítomnosti v Európe. Líder USA túto iniciatívu oznámil práve počas návštevy Poľska, kde chce partnerov zo strednej a východnej Európy uistiť o pokračujúcej podpore USA v súvislosti krízou na Ukrajine. 

 

14:51 - Barroso i Van Rompuy podporili Porošenka ako prezidenta

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v utorok zablahoželali v liste Petrovi Porošenkovi, ktorého nedávno Ukrajinci zvolili do čela svojej krajiny. Podľa ich stanoviska priebeh a výsledok volieb podčiarkol túžbu tamojších obyvateľov po demokracii, prosperite, jednote a stabilite.


Ukrajina síce v súčasnosti čelí veľkým výzvam najmä v oblasti bezpečnosti, európski lídri však vyjadrili presvedčenie, že v spolupráci s ukrajinskou vládou a na základe národného dialógu Porošenko dokáže uskutočniť politické reformy i modernizáciu ekonomiky. Pri týchto krokoch mu tiež prisľúbili pomoc a podporu. 

 

"Jednotná, stabilná a prosperujúca Ukrajina je dôležitá pre Európu. Jej najbližší susedia budú prví, ktorí z toho budú profitovať. Európska únia bude stáť na vašej strane a poskytne vám svoju podporu a pomoc," píše sa vo vyhlásení. 

 

14:18 - Obama: Vzájomná dôvera s Putinom je možná, ale bude to chcieť čas

Po voľbách na Ukrajine si Spojené štáty môžu opäť vybudovať vzájomnú dôveru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bude si to však vyžadovať istý čas, Putin bude musieť stiahnuť ruské jednotky z ukrajinských hraníc a využiť svoj vplyv na upokojenie situácie na východe Ukrajiny, povedal dnes na úvod svojej návštevy Poľska americký prezident Barack Obama.
      

Na spoločnej tlačovej konferencii s poľským prezidentom Bronislavom Komorowským Obama povedal, že s Putinom mal vždy korektné vzťahy a dal jasne najavo, že Spojené štáty nikdy nemali v úmysle Rusko zastrašovať. Záujem Ruska o to, čo sa deje na jeho hraniciach, je oprávnený, povedal Obama.
      

Šéf Bieleho domu však zároveň podľa agentúry Reuters uviedol, že Rusko bude čeliť ďalším sankciám, ak bude mať Západ aj naďalej pocit, že Moskva sa podieľa na činnosti, ktorá prispieva k destabilizácii situácie na Ukrajine.

 

img

 

13:45 - Glváč navrhol pozvať ukrajinského ministra obrany na rokovanie V4

Rokovanie ministrov obrany krajín Visegrádskej štvorky (V4) by sa mohlo v budúcnosti konať aj za účasti ukrajinského ministra obrany. Navrhol to slovenský minister obrany Martin Glváč počas dnešného stretnutia s rezortnými kolegami z V4 v Bruseli. Stretol sa s nimi pred začiatkom oficiálneho zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO. O rokovaní informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková.

 

Slovenský, český, maďarský minister obrany a poľský štátny podtajomník zároveň potvrdili záujem na účasti Ukrajiny v bojovej skupine V4. „Spoločne by sme mohli prediskutovať viaceré formy spolupráce, nielen účasť Ukrajiny v bojovej skupine V4, na ktorej sme sa zhodli,“ uviedol minister Glváč. Dodal, že počas slovenského predsedníctva V4 bude dôležité, aby sa naplánované projekty zmenili na konkrétne. 

 

13:21 - NATO: Ministri obrany rokujú najmä o Ukrajine a Rusku

Ministri obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie sa v utorok stretávajú po prvý raz od vypuknutia ukrajinskej krízy, pričom hlavným bodom ich rokovania je reakcia na nové ruské vojenské schopnosti a pripravenosť Moskvy použiť ich. Ministri budú hovoriť aj o odchode medzinárodných síl z Afganistanu a o výdavkoch členských krajín na obranu. Dvojdňové stretnutie je tiež prípravou na summit aliancie, ktorý sa bude konať v septembri vo Walese.

 

13:20 - Domobrana údajne zostrelila lietadlo a vrtuľník

Domobrana vo východoukrajinskom meste Slovjansk zostrelila dnes bojové lietadlo typu Su-25, bojový vrtuľník a zlikvidovala štyri obrnené transportéry, uviedol pre agentúru ITAR-TASS samozvaný primátor Slovjanska Viačeslav Ponomariov. Pri bojoch v oblasti podľa jeho slov zahynuli dvaja členovia domobrany. "Civilné straty nie sú," dodal.

 

Podľa jeho hovorkyne Stelly Choroševovej ukrajinská armáda pri Slovjansku zhromaždila obrnené transportéry, samohybné mínomety, húfnice a raketové systémy Grad. Ide podľa nej o 100 kusov techniky. Informovala aj o pravidelných preletoch lietadla typu An-30 nad Slovjanskom.

 

 

11:55 - Ukrajina: Porošenko zloží prezidentskú prísahu 7. júna

Inaugurácia novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka sa bude konať v sobotu 7. júna, oznámil dnes parlament.
      

Porošenko (48) - prozápadný "čokoládový magnát" - vo voľbách 25. mája presvedčivo porazil svojich súperov vrátane expremiérky Julije Tymošenkovej, píše agentúra Reuters.
      

Novozvolený prezident absolvuje tento týždeň - v čase krízy vo svojej krajine - sériu významných stretnutí. Vo Varšave sa stretne s americkým prezidentom Barackom Obamom a ďalšími západnými lídrami.
      

Očakáva sa, že v piatok sa stretne vo Francúzsku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas osláv 70. výročia vylodenia spojencov na pobreží Normandie. Podľa Reuters pôjde o háklivú schôdzku vzhľadom na ostrú ruskú kritiku vojenského zásahu Kyjeva proti separatistom na východe Ukrajiny.

 

img

 

11:45 - Ukrajinská armáda odštartovala ofenzívu v Slovjansku 

Ukrajinské jednotky odštartovali v utorok rozsiahlu ofenzívu proti proruským separatistom v meste Slovjansk. Minister vnútra Arsen Avakov informoval, že armáda už postúpila na predmestia tohto východoukrajinského mesta, keď prerazila povstalecké pozície v okolí dediny Semenovka pri Slovjansku. "Prebieha tam aktívna fáza protiteroristickej operácie," napísal Avakov na Facebooku. Obyvateľov Slovjanska ako aj susedného Kramatorska a Krasneho Limana vyzval, aby nevychádzali a zostali doma. Reportér agentúry AP hlási z oblasti delostreleckú streľbu. Podľa zatiaľ neoverených informácií prišiel o život jeden ukrajinský vojak a 13 utrpelo zranenia. Ruská agentúra Interfax citovala zdroj z radov separatistov, podľa ktorého vládna armáda útočí na ich pozície aj bojovými lietadlami a helikoptérami.

 

Nový prezident Petro Porošenko po zvolení za hlavu štátu vyhlásil, že „protiteroristická operácia“ bude pokračovať intenzívnejšie. Armádne sily v okolí Slovjanska boli v posledných dňoch značne posilnené a do bojov sa zapojilo aj letectvo. Separatisti okupujú v Slovjansku skoro všetky vládne budovy a v meste a jeho okolí majú zriadené kontrolné stanovištia.

 

 

11:22 - Rusko a Ukrajina by mohli pokračovať v rokovaniach o plyne už dnes

Rusko a Ukrajina by mohli pokračovať v rokovaniach o plyne už dnes. Uviedol to na brífingu hovorca ruského energetického gigantu Gazprom s dodatkom, že dúfa, že sa podarí dospieť k dohode, ktorá bude prospešná pre obe strany. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Sergej Kuprijanov na brífingu zdôraznil, že pondelkové (2.6.) rokovania trvali dlho, ale priniesli vzájomné porozumenie v otázke ďalšieho postupu, čo označil za veľmi dôležité.
      

Dodal, že Ukrajina musí teraz zaplatiť Gazpromu dlh vo výške 1,45 miliardy USD (1,06 miliardy eur) za plyn, ktorý odobrala v novembri a decembri minulého roka. To je jedna z podmienok Gazpromu pre začatie formálnych rokovaní o zmene ceny za plyn.
      

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger v pondelok neskoro večer po rokovaniach generálnych riaditeľov Gazpromu a ukrajinskej spoločnosti Naftogaz, ktoré trvali až šesť hodín, vyhlásil, že schôdza priniesla skutočný pokrok. Obe strany podľa neho súhlasili, že si preštudujú a zvážia plán Európskej únie (EÚ), ktorého cieľom je odvrátiť plynovú krízu a zabrániť prerušeniu transportu komodity cez ukrajinskú vetvu plynovodu do Európy. Dodávky ruského plynu pokrývajú zhruba 30 % celkovej spotreby v EÚ, pričom 15 % plynu odberá únia cez ukrajinskú vetvu.

 

11:20 - Rusko prerušuje spoluprácu s Parlamentným zhromaždením Rady Európy

Moskva 3. júna (TASR) - Moskva oficiálne informovala Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE), že s ním prerušuje bilaterálnu spoluprácu a nezúčastní sa na letnom zasadaní. Oznámil to vedúci ruskej delegácie v PZ RE Alexej Puškov, informovala dnes agentúra RIA Novosti.
      

"Ruská delegácia sa nezúčastní na júnovom zasadaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Prerušili sme spoluprácu so zhromaždením, kým nezruší sankcie uvalené na našu delegáciu," povedal Puškov, ktorý v Štátnej dume - dolnej komore ruského parlamentu - predsedá výboru pre zahraničné záležitosti.
      

Moskva pristúpila k tomuto kroku po tom, čo ju PZ RE v apríli v súvislosti s anexiou Krymu vylúčilo z riadiacich orgánov. Zároveň pozastavilo Moskve do konca tohto roka právo hlasovať a zúčastňovať sa na volebných pozorovateľských misiách.

 

10:35 - Donecká domobrana zlikvidovala niekoľko obrnených transportérov

Donecká domobrana zlikvidovala dnes niekoľko obrnených transportérov ukrajinskej armády. Boje sa odohrávajú pri dedine Semenivka, informoval dočasný minister vnútra Arsen Avakov.
      

Minister uviedol, že vládne jednotky v okolí Semenivky zničili zátarasy domobrany. "Postupujeme ďalej. Žiadame civilistov v Slovjansku, Kramatorsku a Krasneho Limanu, aby zostali vo svojich domoch, aby nedošlo k ohrozeniu života," varoval Avakov.
      

Zástupca miestnej domobrany predtým pre agentúru ITAR-TASS uviedol, že nad Slovjanskom prelietavali bojové lietadlá a vládne jednotky obnovili masívne ostreľovanie mesta. Armáda podľa zdroja sústredila paľbu aj na dedinu Semenivka, ktorej obyvatelia nemajú elektrinu, keďže napájací kábel bol v pondelok pretrhnutý.
      

Ťažké boje sa odohrali cez noc v meste Kramatorsk, vzdialenom desať kilometrov od Slovjanska. Výbuchy a delostreleckú paľbu bolo počuť z miestneho letiska.
      

Podľa najnovších správ traja príslušníci domobrany zahynuli pri dedine Jasnogorsk v kramatorskom okrese. Auto, v ktorom sa viezli, vyhodila do povetria armáda.
      

Ťažké boje sa odohrali v pondelok aj medzi armádou a domobranou samozvanej Luhanskej ľudovej republiky. Pri nálete na budovu regionálnej administratívy v Luhansku zahynula ministerka zdravotníctva samozvanej republiky Natalia Archipovová.

 

 

10:31 - Rusko a Ukrajina dosiahli pokrok na rokovaniach o dodávkach plynu

Rusko a Ukrajina dosiahli pokrok na rokovaniach o dodávkach plynu, ktoré sa v pondelok (2. 6.) uskutočnili v Bruseli pod záštitou Európskej únie (EÚ). Teraz sa obe strany pokúsia dosiahnuť dohodu o cene plynu na nasledujúcich 12 mesiacov. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
      

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger po skončení pondelkového kola vyhlásil, že obe strany pred začiatkom ďalších rokovaní preštudujú a zvážia návrhy svojho náprotivku na cenu plynu.
      

“Dosiahli skutočný pokrok," uviedol Oettinger vo vyhlásení. A dodal, že šéfovia ruského energetického gigantu Gazprom a ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Naftogaz rokovali v pondelok o komerčných podmienkach novej dohody.
      

Agentúra pripomína, že aj keď medzi oboma bývalými sovietskymi republikami panuje napätie po anexii Krymu Ruskom a podporu separatistov na východe Ukrajiny zo strany Moskvy, EÚ ich tlačí k dohode. Ukrajinská sieť plynovodov je totiž kľúčová pre dodávky komodity ďalej do Európy.
      

Ruské ministerstvo energetiky v pondelok potvrdilo, že Moskva dostala 786,4 milióna USD (577,77 milióna eur) od ukrajinskej spoločnosti Naftogaz za plyn. Šéf Gazpromu Alexej Miller po skončení pondelkového stretnutia vyhlásil, že Ukrajina musí zaplatiť aj zvyšnú časť dlhu za plyn. To je podmienka na začatie diskusie o novej cene plynu. Gazprom zároveň predĺži Kyjevu termín na vyrovnanie pohľadávok do 9. júna.
      

Podľa údajov, ktoré získala agentúra Bloomberg, Ukrajina od apríla zvýšila odber plynu z Ruska, aby si vytvorila väčšie zásoby pre prípad, že Gazprom zastaví export plynu.
      

Gazprom až doteraz odmietal predchádzajúce pokusy Ukrajiny o otvorenie a zmenu dohody o cene plynu, ktorú Kyjev podpísal v roku 2009 pod tlakom. Moskva totiž v januári 2009 pre spory s Ukrajinou o cenu komodity dočasne zastavila jej transport do Európy uprostred zimnej vykurovacej sezóny.
      

Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vlani dohodol s Ruskom zľavu na plyn za to, že nepodpísal asociačnú dohodu s EÚ. To však vyvolalo na Ukrajine búrlivé protesty, ktoré vo februári viedli k zvrhnutiu Janukovyča. Gazprom následne od 1. apríli tohto roka zvýšil Ukrajine cenu za plyn na 485 USD za 1000 kubických metrov (m3), ktorá je vyššia ako cena pre štáty EÚ. Kyjev však toto zdraženie odmieta a chce, aby mu Moskva účtovala plyn so zľavou, ktorú dohodol Janukovyč, a to 268,50 USD za 1000 m3.
      

Bloomberg odhaduje, že Rusko a Ukrajina sa pravdepodobne dohodnú na cene plynu v rozmedzí 350 až 380 USD za 1000 m3, ktorá sa približuje k cene pre EÚ.
      

Moskva v pondelok sľúbila, že nepreruší dodávky plynu do Európy, kým bude analyzovať návrhy Ukrajiny. A žiadna zo zúčastnených strán sa zatiaľ neobráti na arbitrážny súd.

 

09:54 - Krym očakáva tisíce utečencov z Ukrajiny

Izrael vyjadril hlboké sklamanie nad tým, že Spojené štáty odmietli výzvu na medzinárodný bojkot novej palestínskej vlády národnej jednoty za účasti hnutia Hamas.
      

"Ide o vládu technokratov, ktorú podporujú teroristi, a malo by sa s ňou podľa toho aj zaobchádzať," uviedol v noci nadnes izraelský veľvyslanec vo Washingtone Ron Dermer. 
      

Diplomat podľa agentúry DPA zdôraznil, že hnutie Hamas nezmenilo svoju politiku a stále je rovnako oddané myšlienke zničenia Izraela. 
      

Spojené štáty predtým oznámili, že majú v úmysle spolupracovať s palestínskou vládou národnej jednoty a budú ďalej posielať podporu tamojším úradom. 
      

Vládu národného zmierenia v pondelok spoločne vytvorili dominantné palestínske frakcie - sekulárny Fatah prezidenta Mahmúda Abbása a militatní islamisti z hnutia Hamas. Kabinet zložený z nestraníkov má prekonať dlhoročné rozdelenie palestínskej politiky a pripraviť konanie všeobecných volieb na palestínskych územiach v roku 2015. 
      

Prezident Abbás ubezpečuje Západ, že nová vládna zostava - vedená doterajším premiérom palestínskej samosprávy Ramím Hamdalláhom - bude presadzovať jeho pragmatický politický program, ktorý má podporu Spojených štátov i Európskej únie. V kabinete oficiálni členovia Fatahu ani Hamasu nefigurujú. 
      

Washington mieni pokračovať v spolupráci s palestínskou vládou, bude ale "pozorne sledovať", či sa kabinet neodchyľuje od Abbásom vytýčených princípov, ako je odmietanie násilia, uznanie Izraela a rešpektovanie medzinárodných dohôd.

 

09:51 - Najmladšie z detí zranených v ukrainskom konflikte má štyri roky

Sedem detí utrpelo zranenia od 9. mája počas bojov na východe Ukrajiny, uviedla dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na Detský fond OSN (UNICEF).
      

Jedným zo zranených je 15-ročný chlapec, ktorý na kontrolnom stanovišti utrpel strelné poranenia brucha. Podľa UNICEF je vo vážnom stave. Najmladším zo zranených je štvorročný chlapec, ktorého zasiahol šrapnel, keď kráčal po ulici so svojou starou matkou.
      

Detský fond OSN varoval pred zvyšujúcimi sa dôsledkami konfliktu na deti. Okrem iného detskú nemocnicu v Donecku zatvorili a rodičia neposielajú deti do školy.
      

UNICEF tvrdí, že monitoruje situáciu v regióne, ale niektoré správy je podľa neho ťažké overiť. Organizácia vyzvala všetky strany konfliktu, aby chránili deti a zastavili násilie.

 

09:05 - Armáda opäť ostreľuje Slovjansk, tvrdí domobrana

Ukrajinské jednotky obnovili dnes masívne ostreľovanie Slovjanska v Doneckej oblasti a nad mestom prelietavali bojové lietadlá, uviedol pre agentúru ITAR-TASS zástupca miestnej domobrany.
      

Ukrajinská armáda podľa zdroja sústredila paľbu aj na dedinu Semenivka, ktorej obyvatelia nemajú elektrinu, keďže napájací kábel bol v pondelok pretrhnutý. Ťažké boje sa odohrali cez noc v meste Kramatorsk, vzdialenom desať kilometrov od Slovjanska. Výbuchy a delostreleckú paľbu bolo počuť z miestneho letiska.

      

Podľa najnovších správ traja príslušníci domobrany zahynuli pri dedine Jasnogorsk v kramatorskom okrese. Auto, v ktorom sa viezli, vyhodila do povetria armáda.

 

 

07:50 - Rusko predložilo v Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie ku kríze na Ukrajine

Rusko predložilo Bezpečnostnej rade OSN na jej pondelňajšom mimoriadnom zasadnutí v New Yorku návrh rezolúcie týkajúci sa humanitárnej krízy na východe Ukrajiny.

 

Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin vyjadril nádej, že ostatné členské krajiny BR OSN dokument podporia, uviedla agentúra DPA.
      

Pätnásťčlenné grémium, ktorému Rusko od 1. júna predsedá na jeden mesiac, sa dnes zišlo za zatvorenými dverami práve na žiadosť Moskvy. Tá je podľa Čurkina presvedčená, že Bezpečnostná rada OSN musí urýchlene reagovať na vyhrotenie situácie.
      

Návrhu rezolúcie sa týka predovšetkým "zlej situácie tisícov civilistov", ktorí zostali uväznení v obliehaných oblastiach na východnej Ukrajine. Dokument vyzýva na okamžité ukončenie násilia, začatie rokovaní a vytvorenie únikových koridorov pre civilistov.
      

Počiatočné reakcie na návrh rezolúcie boli rôzne, konštatoval Čurkin. "Niektorí členovia prejavili pozitívnu podporu, ale komentáre niektorých ďalších - zvyčajných podozrivých - mu (návrhu) neboli naklonené," vyhlásil.
      

Termín hlasovania o návrhu rezolúcie zatiaľ nie je známy. Spojené štáty ho však kritizovali. "Od ruskej vlády je pokrytecké volať po ukončení násilia a zriadení humanitárnych koridorov, ak zároveň z Ruska na Ukrajinu prechádzajú neregulárne jednotky, z Ruska na Ukrajinu sa nelegálne transportujú zbrane, Ruskom podporovaní separatisti útočia na nové ciele, ako rukojemníkov berú pozorovateľské tímy OBSE a Rusko nerobí nič, aby to všetko zastavilo," povedala vo Washingtone hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Len Psakiová. 
      

Rusko túto kritiku odmieta. "Na niektoré vyhlásenia nebudem reagovať, pretože sú nenávistné," reagoval Čurkin.




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies