Situácia na Ukrajine: Ak Rusi zaútočia, budeme sa brániť, hovorí Jaceňuk

NETKY.SK • 5 Apríl 2014, 17:45 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Ak Rusi zaútočia, budeme sa brániť, hovorí Jaceňuk

MOSKVA - Ruský plynárenský koncern Gazprom môže v dôsledku prudkého zvýšenia cien plynu pre Ukrajinu viac stratiť než získať, domnievajú sa analytici. Ako uviedli, očakávajú, že Kyjev zníži objem dovozu plynu z Ruska a navyše bude mať aj problémy so splatením dlhu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

17:39 - Vláda odmietla takmer dvojnásobné ceny ruského plynu

Ukrajina v sobotu odmietla takmer dvojnásobne vyššie ceny ruského plynu v porovnaním s tým, koľko za túto strategickú surovinu platila doteraz. Kyjev tiež pohrozil, že spor by mohol riešiť aj prostredníctvom medzinárodnej arbitráže. Dočasný ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk ponuku Ruska označil za "ekonomickú agresiu". "Politický tlak je neakceptovateľný, neprijímame cenu 500 dolárov," povedal Jaceňuk na sobotňajšej schôdzke vlády v Kyjeve.

 

Ruská energetická spoločnosť Gazprom opäť vo štvrtok informovala o zvýšení ceny plynu pre Ukrajinu, a to na 485 amerických dolárov za tisíc kubických metrov v dôsledku zavedenia exportného cla. Zvýšenie nasleduje len dva dni po tom, ako Gazprom oznámil, že od 1. apríla sa cena pre Ukrajinu zvyšuje o 44 percent na 385,5 USD za tisíc kubických metrov pre nezaplatené účty za plyn. Pôvodná cena bola pritom 268,50 dolára, čo je o 80 percent menej ako najnovšia ruská ponuka. Ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan vyhlásil, že požiadavka ruského Gazpromu, aby Kyjev za tisíc kubických metrov plynu platil 485 USD, stanovila cenu príliš vysoko, pričom je politicky motivovaná. "Ukrajinská ekonomika by nemala za plyn platiť takúto cenu. Je to politická cena," povedal Prodan. 

 

Kyjev medzitým o riešení prípadného nedostatku plynu rokuje so susednými krajinami vrátane Slovenska.

 

17:16 - Rusko zrejme Ukrajine nevyhovie, ak by požiadala o Janukovyčovo vydanie

Ruská strana pravdepodobne nevyhovie možnej žiadosti ukrajinskej vlády o vydanie zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, uviedol dnes pre agentúru Interfax zdroj oboznámený so situáciou.
      

Spresnil, že zápornú odpoveď na prípadnú žiadosť Kyjeva dajú ruské úrady vzhľadom na to, že Janukovyč de iure ešte stále je prezidentom Ukrajiny a má preto diplomatickú imunitu pred trestným stíhaním.
      

Táto odpoveď je reakciou na závery predbežného vyšetrovania nových ukrajinských úradov, ktoré zodpovednosť za smrť vyše 100 účastníkov protivládnych demonštrácií pripisujú práve Janukovyčovi.
      

Janukovyčovmu vydaniu na Ukrajinu by zabránilo aj to, keby v Rusku požiadal o politický azyl.
      

Šéf Rady bezpečnosti Ukrajiny (SBU) Valentyn Nalyvajčenko dnes uviedol, že Janukovyč opustil územie Ukrajiny v noci z 22. na 23. februára. V relácii Šuster Live Nalyvajčenko dodal, že "ho vyviezli zo Sevastopola", ale bližšie podrobnosti neuviedol. Poznamenal, že Janukovyčov sprievod tvorili aj občania Ruska.
      

Agentúra UNIAN uviedla, že Nalyvajčenko Janukovyčovi pohrozil medzinárodným trestným tribunálom, ak sa nedostaví na Ukrajinu kvôli výsluchu. Ukrajinská generálna prokuratúra momentálne čaká odpoveď od Interpolu, ktorý požiadala o vyhlásenie medzinárodného pátrania po Janukovyčovi.
      

Ukrajinská generálna prokuratúra začala voči Janukovyčovi trestné konanie v súvislosti s podozrením, že sa na Ukrajine dopustil pokusu o násilnú zmenu mocenských pomerov, prekročil právomoci verejného činiteľa v čase od novembra 2013 do februára 2014 a nesie zodpovednosť za masové zabíjanie protivládnych aktivistov, ku ktorému došlo v uvedenom období. V štádiu vyšetrovania je aj jeho pokus o uchopenie moci v roku 2010 a rovnaký čin z februára toho roku, keď sa snažil obnoviť svoje prezidentské právomoci presunutím niektorých štátnych úradov do Sevastopola.
      

Ukrajinský parlament 22. februára schválil uznesenie, ktorým Janukovyča zbavil prezidentských právomocí. Janukovyč sa však naďalej považuje za hlavu štátu a ako ukrajinský prezident už trikrát vystupoval pred novinármi, s ktorými sa zišiel v Rusku, kde momentálne žije.

img

 

13:34 - Merkelová opätovne varovala Putina pred eskaláciou na Ukrajine

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová pohrozila dnes v Berlíne ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ďalšími sankciami v prípade eskalácie konfliktu na Ukrajine.
      

"Nikto by sa nemal nechať pomýliť, aj keď sme v Európe odlišní ... spoločne prijmeme naše rozhodnutia," formulovala narážajúc na možné hospodárske sankcie podľa tlačovej agentúry DPA šéfka spolkovej vlády na zjazde jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorý predchádza voľbám do Európskeho parlamentu.
      

Merkelová súčasne vyjadrila poľutovanie nad tým, že v časoch neustále sa zintenzívňujúcej spolupráce s Ruskom sa v tejto krajine presadilo zmýšľanie o územných požiadavkách, lebo ľudia na Ukrajine požadovali dohodu s Európskou úniou. Kancelárka však zdôraznila, že nikto na starom kontinente nemá záujem prerušiť obchodné kontakty s Moskvou.
      

Kancelárka sa vyslovila za zintenzívnenie hospodárskej spolupráce v rámci únie a za jej väčšie priblíženie k občanom. Pre pozitívnu budúcnosť kontinentu je rozhodujúce, aby ľudia mali prácu, zdôraznila a dodala, že je potrebné viac koordinovať hospodársku politiku eurokrajín.
      

Pred delegátmi zjazdu vystúpil aj volebný líder európskych konzervatívcov vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktorý by sa v prípade ich úspechu stal novým predsedom Európskej komisie.
      

Bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker zdôraznil, že členmi komisie by mali byť plnokrvní politici, ktorí už dokázali, že čosi vedia. Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že o eurokomisároch sa nezriedka hovorí ako o úradníkoch.
      

Podľa jeho slov si mnohí ľudia nevážia zjednotenie starého kontinentu a prakticky už nevedia, čo znamenajú hranice. V princípe by ich bolo treba zrejme zasa obnoviť na šesť mesiacov, poznamenal a dodal, že generácia jeho rodičov musela zaplatiť nemalú cenu za zjednotenú Európu.
      

Vo funkcii generálneho tajomníka CDU potvrdil zjazd dnes veľkou väčšinou hlasov poslanca Petera Taubera, ktorý nahradí na tomto poste Hermanna Gröheho.
      Delegáti zvolili za nového pokladníka CDU a nástupcu odstúpivšieho Helmuta Linssena takmer jednohlasne poslanca Spolkového snemu Philippa Murmanna.

img

 

12:31 - Jaceňuk: Ak Rusi zaútočia, budeme sa brániť

Ukrajina je pripravená odpovedať na akúkoľvek vojenskú agresiu zo strany Ruska a územnú celistvosť krajiny je ochotná brániť "všetkými možnými prostriedkami". V relácii Hard Talk britskej stanice BBC to povedal ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Rusi sa podľa neho na Kryme správali ako "ozbrojený lupič", ktorý "si vzal územie nezávislej krajiny". Podobný scenár už Ukrajina údajne nepripustí. "Ak Rusko prekročí hranicu a začne s vojenskou agresiou, Ukrajina bude odporovať a odpovie. Budeme chrániť našu krajinu všetkými prostriedkami a nástrojmi," vyhlásil.

 

Rusko má podľa posledných informácií na svojej hranici s východnou Ukrajinou rozmiestnené desiatky tisíc vojakov. Obavy nad touto situáciou v piatok vyjadril aj najvyšší veliteľ NATO pre Európu, generál Phillip Breedlove, ktorý situáciu považuje "neuveriteľne znepokojujúcu". Generál v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal označil ruskú vojenskú silu za "veľmi veľkú, veľmi schopnú a veľmi pripravenú". Jej súčasťou sú podľa neho lietadlá, vrtuľníky ale aj poľné nemocnice. Cieľom podľa Breedlovea môže byť ukrajinský čiernomorský prístav Odesa či dokonca moldavské Podnestersko.

 

10:15 - Gazprom môže v dôsledku zvýšenia ceny plynu pre Ukrajinu stratiť 2 mld.USD      

Gazprom vo štvrtok (3. 4.) oznámil, že zvyšuje cenu plynu pre Ukrajinu na 485 USD (354,01 eura) za 1000 kubických metrov (m3). Bolo to druhé zvýšenie v priebehu dvoch dní. V utorok 1. apríla totiž Gazprom oznámil zvýšenie ceny za dodávky plynu pre Ukrajinu o 44 % na 385,50 USD za 1000 m3. Dôvodom ďalšieho zvýšenia bolo vývozné clo na plyn pre Ukrajinu, ktoré Rusko zaviedlo od tohto mesiaca. Nová cena (485 USD/1000 m3) je pritom najvyššia medzi všetkými odberateľmi Gazpromu. Na porovnanie, priemerná cena pre odberateľov v Európskej únii (EÚ) sa pohybuje okolo 370 USD/1000 m3.
      

"Dokonca aj keby takáto cena bola oprávnená, poškodí imidž Gazpromu, negatívne ovplyvní kapitalizáciu a nepriamo tým aj celý ruský akciový trh," povedal ekonóm Valerij Nesterov zo Sberbank CIB. Analytici vrátane Nesterova odhadujú, že Gazprom by mohol tento rok prísť v dôsledku tohto kroku približne o 2 miliardy USD.

 

10:21 - Ukrajina a Sýria dominujú neformálnemu rokovaniu šéfov diplomacie EÚ v Aténach

Druhý deň neformálneho rokovania ministrov zahraničných vecí Európskej únie sa dnes začal v Aténach. Rozhovory šéfov diplomacie členských krajín eurobloku sa sústreďujú na krízu na Ukrajine a občiansku vojnu v Sýrii, približuje agentúra AP.

      

Dnešných rokovaní sa zúčastňujú aj ministri z kandidátskych krajín EÚ. Situácia na Ukrajine dominovala rozhovorom aj v prvý deň rozhovorov v piatok. Britský minister zahraničných vecí William Hague vyzval partnerov z EÚ, aby - pokiaľ to bude nevyhnutné - uplatnili voči Rusku eventuálne aj striktnejšie sankcie. EÚ už zatiaľ uvalila sankcie na konkrétnych jedincov.


"Je pre nás veľmi dôležité, aby sme ohľadne sankcií, ktoré sme uvalili na jednotlivcov v Rusku a na Kryme, zostali silní a jednotní a pripravili i viac rozsiahlejších opatrení, ak sa ukážu ako nevyhnutné," uviedol Hague po svojom príchode na piatkové rokovania.

 

19:04 - Ukrajina hľadá nové trhy pre svoju zbrojársku produkciu

Ukrajina je pripravená prerušiť spoluprácu s Ruskou federáciou v zbrojárskej oblasti, avšak uvedomuje si, že jej náhle pozastavenie by pre ukrajinskú ekonomiku znamenalo značné materiálne straty. Práve preto Kyjev hľadá nové trhy pre zbrojárske produkty. Novinárom to dnes v Kyjeve naznačil prvý vicepremiér ukrajinskej vlády Vitalij Jarema. Podľa jeho slov by bolo "čistým šialenstvom" predávať zbrojársky tovar Rusku, ktorý by Moskva potom využila proti samotnej Ukrajine. Premiér Arsenij Jaceňuk už o tom podľa Jaremu rozhodol skôr.

 

18:40 - Ukrajina prestala doručovať a preberať poštové zásielky z Krymu

Ukrajinská štátna pošta požiadala členské štáty Svetovej poštovej únie (UPU), aby prerušili vybavovanie zásielok adresovaných na anektovaný polostrov Krym cez ukrajinské územie. Informovala o tom organizácia, ktorej členom je viac ako 190 krajín, so sídlom v švajčiarskom Berne. Ukrajinská pošta "Ukrpočta" súčasne oznámila, že prerušuje tak zasielanie, ako aj preberanie zásielok z polostrova.

 

Vedenie UPU vyjadrilo nádej, že sa zainteresovaným stranám podarí v čo najkratšom čase nájsť funkčné riešenie celej problematiky. Podľa údajov UPU smerovalo vlani zo zahraničia na Ukrajinu celkove okolo 20 miliónov listových a viac ako dva milióny balíkových poštových zásielok.

 

18:29 - Štátna duma schválila zákon, zjednodušujúci udelenie občianstva krajanom

Návrh zákona, ktorý uľahčí procedúru udeľovania ruského občianstva krajanom žijúcim v iných štátoch, schválila dnes v druhom i treťom čítaní Štátna duma Ruskej federácie. Informáciu priniesli tlačové agentúry RIA-Novosti a UNIAN.
      

Vláda premiéra Dmitrija Medvedeva predložila návrh do ruského parlamentu ešte pred anexiou polostrova Krym, zákonodarcovia jeho prerokovanie urýchlili.

 

Nová úprava sa bude vzťahovať na rusky hovoriacich krajanov, ktorých predkovia alebo oni sami žili v minulosti na území cárskeho Ruska, Sovietskeho zväzu alebo Ruskej federácie. 

 

17:55 - Líder Pravého sektoru Dmytro Jaroš by rád v Bruseli objasnil postoje jeho strany

Prezidentský kandidát, líder ukrajinského Pravého sektoru Dmytro Jaroš sa pripravuje na návštevu v sídelnom meste Európskej únie Bruseli, počas ktorej by chcel objasniť stanoviská tejto formácie považovanej za extrémistickú.
      

Povedal to dnes novinárom v Kyjeve s tým, že pravdepodobne sa návšteva uskutoční na sklonku apríla, píše tlačová agentúra UNIAN.    
      

Jaroš súčasne poznamenal, že by počas návštevy Bruselu rád zoči-voči vysvetlil postoje Pravého sektoru a dodal, že jeho skupina nehľadá nepriateľov ale spojencov.

 

17:48 - Rusko vyjadrilo sklamanie nad vyjadreniami rumunského prezidenta Basesca

Ruská federácia vyjadrila dnes sklamanie nad - ako to formuloval hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič - opakovanými protiruskými vyjadreniami rumunského prezidenta Traiana Basesca v súvislosti s Ukrajinou a Krymom.
     

V Moskve prijali s nevôľou okrem iného slová najvyššieho rumunského predstaviteľa pri príležitosti osláv 10. výročia vstupu balkánskej krajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO). Basescu vtedy obvinil Ruskú federáciu, že sa dopustila agresie voči Ukrajine a konala v rozpore s tzv. Budapeštianskym memorandom, garantujúcim územnú celistvosť Ukrajiny, a to ako jeden z jeho signatárov, pripomína tlačová agentúra MTI.

 

16:28 - McDonald's zatvoril svoje prevádzky na Kryme

Reťazec rýchleho občerstvenia McDonald's zatvoril z "prevádzkových dôvodov" svoje reštaurácie na Kryme. Spoločnosť to oznámila vo štvrtok, pričom svojim zamestnancom ponúkla možnosti rovnakej práce na Ukrajine. McDonald's uviedol, že zastavuje fungovanie prevádzok v Simferopoli, Sevastopoli a Jalte, teda najväčších mestách na Kryme. Spoločnosť dodala, že dúfa v ich skoré "opätovné otvorenie" a krymským zamestnancom namiesto toho ponúkla prácu v svojich reštauračných zariadeniach na Ukrajine za ich súčasné platy. Navrhla tiež, že uhradí náklady na sťahovanie zamestnancov a ich rodín a zabezpečí im tiež ubytovanie na prvé tri mesiace. Šéf ruských nacionalistov Vladimir Žirinovskij okamžite vyzval k zatvoreniu všetkých prevádzok McDonald's v Rusku, keďže krok spoločnosti na Kryme vníma ako politický.

 

McDonald's otvoril svoju prvú pobočku v Kyjeve v roku 1997. Ukrajina sa tak stala 102. krajinou sveta, kde reťazec rýchleho občerstvenia začal pôsobiť. Informácie priniesla ruská tlačová agentúra RIA Novosti.

 

13:54 - Ukrajina naliehavo potrebuje dovoz plynu zo Západu

Ukrajina rokuje s európskymi susedmi o možnosti dovážať zemný plyn zo Západu. Povedal to v piatok ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Naliehavosť zabezpečiť cenovo dostupné dodávky sa zvýšila po tom, ako Moskva tento týždeň dvakrát zvýšila cenu plynu pre Kyjev. Cena ruského plynu pre Ukrajinu sa tak za tri dni takmer zdvojnásobila. Jaceňuk toto zvýšenie označil za politicky motivované.

 

"Máme núdzové rokovania s našimi európskymi partnermi. Jedným spôsobom ako problém vyriešiť je reverzný tok plynu z krajín EÚ," povedal ukrajinský premiér novinárom a dodal, že hlavnými kandidátmi sú Slovensko, Maďarsko a Poľsko. "Na technickej úrovni myšlienka reverzného toku plynu nepredstavuje nijaké problémy a dúfame, že naši európski partneri urobia správne rozhodnutie. Ak bude reverzný tok plynu, potom to bude znamenať, že cena plynu bude o 150 USD nižšia ako cena za ruský plyn," povedal premiér. 

 

13:26 - Eustream nezaznamenal záujem Ukrajiny navštíviť plynárenské objekty v SR

Slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream, nezaznamenal žiadny záujem zo strany Ukrajiny navštíviť slovenské plynárenské objekty, ani kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch. "Akékoľvek tvrdenia opačného charakteru sú jasným výmyslom," uviedol pre TASR hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan v reakcii na štvrtkové (3. 4.) vyjadrenia ukrajinského ministra energetiky Jurija Prodana o tom, že Slovensko blokuje začatie reverzných dodávok plynu cez svoje územie na Ukrajinu.

 

13:07 - Lavrov odmietol spoluúčasť Ruska na operácii proti demonštrantom na Majdane

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že Ukrajina musí uskutočniť "reálne", nie "kozmetické" ústavné reformy a preukázať svoju nezávislosť od Západu. 

     

Lavrov pripomenul, že Rusko neraz deklarovalo, že východiskom z krízy na Ukrajine môže byť ústavná reforma. Súčasne upozornil, že nové ukrajinské vedenie "sa nevyznačuje veľkou samostatnosťou", a dodal, že úlohu "toho, kto rozhoduje o osude Ukrajiny, na seba fakticky zobral Západ".
      

Na tlačovej konferencii v Moskve dnes Lavrov súčasne poprel údajnú spoluúčasť Ruska v kauze snajperov, ktorí vo februári strieľali do protivládnych demonštrantov na Námestí nezávislosti a priľahlých uliciach v centre Kyjeva.
      

"Zločiny boli spáchané na ukrajinskom území. My sme s tým nemali a ani nemohli mať nič spoločné," uviedol Lavrov. Dodal, že "zo strany tých, ktorí zneužili udalosti z 20. februára na uchopenie moci", Rusko nedostalo nijaké žiadosti či výzvy na spoločné prešetrenie nejakých podozrení.

 

 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona