Severná Kórea zrušila spoločné kultúrne vystúpenie s Juhom. Rozhnevali ju médiá

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) údajne podujatie zrušila prostredníctvom telegramu, ktorý zaslala Soulu. Odvolávala sa pritom na "predpojaté" informovanie juhokórejských médií o tomto vystúpení. Ministerstvo zjednotenia zároveň uviedlo, že KĽDR vyjadrila tiež ostrý nesúhlas s tým, ako tamojšie médiá informovali o jej "internom podujatí".

Tým podľa agentúry Jonhap KĽDR zjavne odkazovala na správy o vojenskej prehliadke, ktorú na počesť 70. výročia založenia svojej armády možno usporiada 8. februára, teda len jeden deň pred otvorením zimných olympijských hier v juhokórejskom Pjongčangu. Kultúrne vystúpenie na Diamantovej hore malo byť súčasťou série podujatí, na ktorých realizácii sa spoločne pred nadchádzajúcou olympiádou dohodli Severná s Južnou Kóreou. Soul vyjadril v súvislosti s jeho jednostranným zrušením sklamanie.

KĽDR v rámci zmienenej dohody súhlasila napríklad s usporiadaním umeleckých vystúpení i ukážok bojového umenia taekwondo v Južnej Kórei. Na svojom území má naopak Severná Kórea privítať skupinu juhokórejských lyžiarov, ktorí by tam mali už od stredy trénovať spoločne s tými severokórejskými. Či sa pripravované spoločné podujatia skutočne uskutočnia nateraz nie je isté.

Severná Kórea už skôr odsúhlasila, že sa jej športovci zúčastnia na zimných olympijských hrách, ktoré sa budú konať 9.-25. februára v juhokórejskom Pjongčangu. Okrem toho plánuje do Južnej Kórey poslať 140-člennú skupinu umelcov, pozostávajúcu z orchestra, spevákov a tanečníkov. Obe krajiny sa tiež dohodli, že vyšlú na olympijské hry spoločný tím hokejistiek a počas otváracieho ceremoniálu budú pochodovať pod "zjednotenou" vlajkou.

Administratíva juhokórejského prezidenta Mun Če-ina čelí v súvislosti s reakciou na účasť KĽDR na olympiáde a hlavne pre rozhodnutie o spoločnom tíme hokejistiek ostrej kritike, informovala agentúra Reuters. Dodala, že kontroverzné rozhodnutie spôsobilo, že podpora Mun Če-ina klesla podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky pod 60 percent, a teda na najnižšiu úroveň odvtedy, ako sa vlani v máji zhostil prezidentského úradu.