Šesták veľmi rád prenechá miesto v tíme mladším

Tridsaťtriročný odchovanec prešovského futbalu v drese národného výberu SR vybehol na trávnik v 64. minúte duelu, keď vystriedal Michala Ďuriša. Rodák z Demjaty vďaka tomu rozšíril počet reprezentantov SR, ktorí si môžu do futbalového životopisu hrdo uviesť, že hrali na majstrovstvách sveta i Európy. Vzhľadom na podmienky a medzinárodné postavenie slovenského futbalu je to veľmi vzácna bilancia. Doteraz to v ére samostatnej SR dokázalo iba desať hráčov.

"Nad uzavretím tejto kapitoly svojho futbalového života som uvažoval už dlhšie. Nebyť šance štartovať na ME, už by som dávnejšie bol iba bývalým reprezentantom," úprimne priznal Stanislav Šesták na bratislavskom letisku po návrate z Francúzska dôvod, prečo sa po dlhšej pauze snažil dostať do A-tímu SR. "Viem, že už mladší nebudem, roky mi pribúdajú, poznám svoje limity. Už to z mojej strany nebolo také ideálne. Dosť ma limitovali aj zranenia, s ktorými som v poslednom období musel zápasiť. A tiež si myslím, že prišiel čas na to, aby šancu reprezentovať dostali ďalší chlapci, ktorí si dobrými výkonmi pýtajú miesto v reprezentácii. Aj teraz sa mnohí šikovní chlapci na poslednú chvíľu nedostali do reprezentácie, hoci svojimi výkonmi sa už do nej pýtali. Aspoň ja som to tak cítil. Preto som sa rozhodol, že v reprezentácii skončím," pokračoval bývalý hráč Prešova, bratislavského Slovana, Žiliny, nemeckého Bochumu a tureckého Bursasporu, ktorý sa tento rok v drese Ferencvárosu Budapešť tešil z cenného double.

"Som veľmi šťastný a hrdý na to, že som dvanásť rokov mohol reprezentovať Slovensko. Dvanásť rokov s malými prestávkami som patril medzi hráčov, ktorých tréneri pravidelne povolávali do reprezentácie. To si dnes nemôže povedať veľa slovenských futbalistov, že dlhých dvanásť rokov mali výkonnosť, ktorá ich oprávňovala reprezentovať, " konštatoval Stanislav Šesták, ktorý osemfinálovým súbojom s Nemeckom uzavrel bilanciu medzinárodných zápasov na čísle 66.

"Trénerovi Kozákovi budem navždy vďačný, že mi dal možnosť odohrať aspoň niekoľko minút na tomto šampionáte. Na ten moment, keď vybehnem na trávnik, som dlho trpezlivo čakal, stále som na sebe pracoval tak, aby som bol platným hráčom tohto výberu. Nebolo to vždy jednoduché, ale nechcel som ho sklamať," priblížil Šesták náročné dni, ktoré prežíval vo Francúzsku pred už dávnejšie avizovanou derniérou v národnom drese Slovenska.

"Súboj s Nemeckom mal navyše pre mňa aj určitú symboliku. Stal sa pre mňa ako Šestáka pamätným aj tým, že sa hral 26. 6. 2016, bol to môj 66. štart v reprezentácii a na trávnik som išiel v 64. minúte stretnutia. Niečo krásne a neopakovateľné. To môže priniesť iba futbalový život. Osud to asi tak chcel," pohral sa Stanislav Šesták so svojim priezviskom a číslicou šesť. "Bola to krásna rozlúčka s reprezentáciou, hoci sme ten súboj s Nemeckom hladko prehrali. Aj to je futbalový život. Nemci boli v tomto stretnutí lepší, oni na tomto šampionáte pôjdu veľmi ďaleko. Hral som v Nemecku, viem, čo pre Nemcov futbal znamená. Je to futbalová krajina. My sa s ňou nemôžeme vôbec porovnávať. To si musíme jednoducho priznať. Na Nemcov nemáme," zdôraznil Stanislav Šesták.

"Či som nechcel, aby ma tréner Kozák postavil do zápasu až v 66. minúte, aby sa úplne naplnila tá hra so šestkami?" zopakoval otázku agentúry SITA autor trinástich reprezentačných gólov. "Nie. Pretože mne tie súvislosti prišli na um až po zápase. Až vo chvíli, keď som trochu rekapituloval svoj život v reprezentácii. Keď som si v pamäti premietal svoj futbalový život so slovenskou reprezentáciou. Vtedy sa mi to vynorilo v mysli... V takej chvíli vám prídu na um všelijaké myšlienky. V duchu som sa tešil z toho, že sa s reprezentáciou lúčim po súboji s majstrami sveta, s Nemcami, s hráčmi z krajiny, v ktorej som pôsobil. To sa tiež každému nepodarí. Keď si človek uvedomí všetky tie súvislosti, musí byť šťastný z toho, čo v živote dokázal."

Úradujúci majster Maďarska v drese Ferencvárosu Budapešť si zaspomínal na najkrajšie okamihy v reprezentácii. "Najkrajším obdobím bola určite kvalifikácia o postup na MS 2010 v Juhoafrickej republike. V nej sa mi darilo aj strelecky. Dával som počas nej dôležité góly. A tak isto aj vydarená kvalifikácia na tieto ME. A, samozrejme, aj samotný európsky šampionát vo Francúzsku. Pobyt vo Francúzsku ma potešil. Vychutnával som si ho, spolu sme tu vytvorili vynikajúcu partiu. S chalanmi určite zostanem v kontakte. Z času na čas si zavoláme, dáme o sebe vedieť. Samozrejme, že im budem silno držať palce v ďalších zápasoch, ktoré už odohrajú bezo mňa. Dlho sme fungovali spolu. Na to sa nedá predsa zabudnúť," reagoval Šesták na otázky slovenských novinárov. "Ja som síce v reprezentácii skončil, ale o osud slovenského futbalu nemám strach. Veď aj na tomto turnaji hralo v našom mužstve niekoľko mladých hráčov, ďalší šikovní futbalisti sú, obrazne povedané, na 'čakačke' a určite dostanú šancu. Veľmi rád im teraz prenechám svoje miesto v reprezentácii. Lebo nemám strach z toho, že by ma nedokázali nahradiť... Každý je predsa nahraditeľný. O tom netreba pochybovať. Nech teraz namiesto mňa radšej mladí chlapci čakajú na lavičke na svoju šancu presadiť sa. Mnohí z nich sú veľmi šikovní, určite budú prínosom pre slovenskú reprezentáciu. Veľmi dobre viem, že na naše miesto prídu šikovní futbalisti. Preto nemám obavu, že by teraz na Slovensku mohlo prísť k výkonnostnému útlmu, k akému prišlo po majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tréner Kozák to jednoducho nedovolí. O tom som už teraz presvedčený. To sa už nestane," doplnil 33-ročný Stanislav Šesták triezvy pohľad na svojich nasledovníkov v slovenskom reprezentačnom drese.