Šesták už nechce reprezentovať pod Grigom a Hippom

So šiestimi gólmi najlepší strelec SR v úspešnej kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta 2010 do Juhoafrickej republiky naposledy reprezentoval rodnú krajinu vlani 26. mája v medzištátnom prípravnom zápase proti Poľsku v Klagenfurte (0:1). Bol to zároveň jediný duel ofenzívneho univerzála tureckého Bursasporu pod vedením tandemu Griga, Hipp, ktorí sú na čele slovenského realizačného tímu od apríla minulého roka.

"Naposledy som hral v reprezentácii takmer pred rokom a pod injekciami som proti Poľsku absolvoval 60 minút. Keďže viacerí hráči sa vtedy ospravedlnili, nastúpil som, hoci som mal zdravotné problémy. Dopredu som bol dohodnutý s trénermi, že ďalší zápas s Holandskom vynechám, pretože v Burse sa nám vzhľadom na účasť v pohárovej Európe začínala skôr príprava a chcel som si užiť dovolenku s rodinou. On začiatku som k nim bol férový, no neviem, či to isté môžu povedať aj oni," povedal pre stredajšie vydanie denníka Šport bývalý hráč Prešova, Slovana Bratislava, Žiliny, Bochumu a Ankaragücü. "Počas májového zrazu sa so mnou bavili na tému, ako by sme mali v reprezentácii ťahať všetci za jeden koniec povrazu, aké je dôležité, aby sme utvorili dobrú partiu. Nechápem, načo mi to vtedy hovorili, keď ma už potom ani raz nepovolali. A mrzí ma, že sa mi neozvali ani jednou sprostou SMS-kou, v ktorej by mi vysvetlili, že nie som v tíme, lebo idú skúšať iných hráčov alebo by mi povedali iný dôvod. Netvrdím, samozrejme, že sa majú ozvať každému hráčovi, ktorého nenominujú, ale keďže som v reprezentácii odkrútil niekoľko rokov a vždy, keď som bol zdravý, som bol k dispozícii a mužstvu som aj pomohol, myslím si, že z ľudského hľadiska som si to zaslúžil. Nemyslím si, že by som mal problém zapadnúť do partie v národnom mužstve, či do herného systému, alebo že by som v klube nehrával. Naozaj netuším, prečo som sa ocitol na vedľajšej koľaji," doplnil Stanislav Šesták a pritvrdil slovník: "Neviem si predstaviť, že by som reprezentoval, ak zostanú pri kormidle súčasní tréneri. Pod ich vedením už nechcem hrať za národný tím, pretože sa ku mne nezachovali s rešpektom a fér. Navyše, medzitým už povolali asi každého, kto má dve nohy a hráva v klube, dokonca aj takých, ktorí nehrávajú. Jednoducho, za týchto okolností by som nebol psychicky pripravený odviesť v reprezentácii maximum a pomôcť jej."