Šéfka plávania: Medaila? Bez bazéna sa nepohneme

Vyžmýkali sme maximum z toho, čo sa dalo, povedala na margo nečakaných piatich finálových účasti na majstrovstvách Európy v dlhom bazéne v Berlíne šéfka slovenského plávania Irena Adámková. V októbri 2012 ju delegáti konferencie v Žiline zvolili za prezidentku Slovenskej plaveckej federácie.

Výprava SR pred týždňom nešla do Nemecka s bubnom na zajace, napokon čo do počtu finálových účastí Slovensko vyrovnalo svoje historické maximum z Helsínk 2000: jedno 6. miesto (miešaná štafeta 4x100 m polohové preteky), 7. priečka (Richard Nagy 1500 m voľný spôsob) a tri 8. pozície (Richard Nagy 800 m voľný spôsob a 400 m polohové preteky, Katarína Listopadová 100 m motýlik). 

"Prezidentka je šťastná žena (smiech). Som nadmieru spokojná s dosiahnutými výsledkami. Milo ma prekvapil výkon Riša Nagya na tisícpäťstovke, to u mňa bola čerešnička na torte. Veľmi ma potešila miešaná štafeta, bol to veľmi dobrý ťah postaviť ju. Zapojili sa plavci, ktorí by individuálne nemali na finálovú účasť - a pomohli jej. Šieste miesto je úžasné, na lepšie sme nemali, ale mohli sme byť oveľa horší. Hodnotím to veľmi pozitívne. Katka sa spočiatku nechcela vyjadrovať o cieľoch, vravela, že chce postúpiť do semifinále a ostatné sa uvidí. Celý rok však makala, vypálilo to veľmi dobre. Potvrdila svoju pozíciu, tlačí sa do európskej špičky." 

Najlepší slovenský plavec Tomáš Klobučník vynechal počas sezóny niekoľko týždňov prípravy pre vojenčinu, čo sa odzrkadlilo na jeho berlínskych výsledkoch. Na stovke prsia bol dvanásty, na dvojstovke a päťdesiatke nepostúpil do semifinále. 

"Vôbec to neberiem ako sklamanie. Viac v tejto situácii nemohol dosiahnuť. Som veľmi rada, že som ho presvedčila, aby do Berlína šiel. Bál sa toho, že nemá dostatočne natrénované, ako to bude vnímať okolie, že je na tom zle. Som rada, že išiel, ukázal sa ako bojovník a predviedol maximum. Na ten tréningový výpadok sú jeho umiestnenia veľmi dobré." 

Keďže ide o šampionát v plaveckých športoch, patrí sa spomenúť aj dve finálové umiestnenia slovenských akvabel ešte z jeho začiatku - v súťažiach synchronizovaných plavkýň vybojovali Jana Labáthová a Naďa Daabousová zhodne dve 12. miesta (postupuje ich práve toľko; dosiahli ich spoločne v pároch a Labáthová ako sólistka). 

"Úžasné výsledky, 'synchráčky' spravili veľmi veľa. Významne im pomohol maďarský tréner Gábor Szauder, ktorý má manželku Slovenku. Vďaka rodinnému zázemiu sa každý na zväze snaží dosiahnuť spoločný cieľ." 

Dá sa predpovedať, kedy by sa Slovensko v ére po Martine Moravcovej a Ľubošovi Križkovi mohlo znova dočkať útoku na medailu na seniorskom podujatí? "Na to ešte nemáme, to je veľmi ďaleko. Verím však, že raz príde ten deň 'dé' a hodina 'há' a nejaká medaila sa podarí. Nosím ružové okuliare, v slovenskom športe by som ináč nemohla fungovať. Baška Mišendová získala v lete zlato aj bronz na šampionáte juniorov, čo je prísľub do budúcnosti. Európa je však niekde inde než my, svet ešte ďalej. Slovensko sa nemôže porovnať s inými krajinami. Veď nemáme základ - bazén, kde by sme sa mohli pokojne pripravovať, ani financie na to, aby sme chodili do zahraničia. Vyťažili sme maximum z toho, čo sa dalo. Vďaka patrí aj trénerom a všetkým vo federácii, že to takto dopadlo." 

Bazény na Slovensku sú v nevyhovujúcom stave, veľmi vyťažené. Ako to federácia rieši? 
"Na nedostatok športovísk trpí celý šport. Tie, ktoré sú, sa zväčša stavali ešte v 70. rokoch. Bazén na Pasienkoch zatvorili, začala sa rekonštrukcia, z ktorej sa teším, ale nemám kam poslať reprezentantov na prípravu. Polovica slovenského tímu je v Bratislave. Rada by som dala všetkých do Popradu, kde sú kvalitné podmienky, teda bazén aj ubytovanie, ale neviem dostať toľko dráh, čo potrebujem. Plavci trénujú dve hodiny ráno aj popoludní, medzitým absolvujú suchú prípravu. Potrebovali by sme dva bazény pod jednou strechou. Bez nich sa ďalej nepohneme. Radi by sme tiež dosiahli, aby študenti mohli skĺbiť päťhodinové denné tréningy so školou. Nik z reprezentantov sa nemôže živiť plávaním, vo vode si na svoju budúcnosť nezarobí. Nepohybujeme sa v tenise, hokeji ani futbale." 

Je "zdravší" šport než plávanie? Akej popularite sa teší? 
"Ľudí sprevádza celý život, veď kto v lete nechce ísť k moru, k vode? Prelínajú sa v ňom mnohé športy a plávať by podľa mňa mal vedieť každý. Maličké dieťa už vo veku štyroch rokov smie ísť do vody a nemôže mu to ublížiť. A sama viem, aké zázraky dokáže plávanie, keď za vami príde pacient po mozgovej obrne. Drina trvajúca dva roky skutočne vie zmeniť pohyblivosť toho človeka."