Šefčovič: Zatiaľ sa nestalo, že by fond solidarity nepomohol poškodeným štátom

V rozhovore pre TASR pripomenul, že podľa súčasných pravidiel fondu môže členský štát požiadať o nenávratnú finančnú pomoc v prípade, ak následky živelnej katastrofy spôsobia priame škody vo výške troch miliárd eur alebo 0,6 percent hrubého domáceho produktu krajiny. V prípade mimoriadne závažných katastrof môže EÚ poskytnúť pomoc aj mimo týchto kritérií.

Šefčovič pripomenul, že na aktiváciu čerpania zdrojov z EFS sa vyžaduje zmena rozpočtu EÚ, čo znamená, že je potrebná mobilizácia zdrojov v členských štátoch. V prípade živelných katastrof musia postihnuté krajiny požiadať o pomoc do 10 týždňov od príslušnej udalosti. Potom sa zaktivuje fond solidarity, pričom finančná pomoc fondu nemôže presiahnuť sumu jednej miliardy eur ročne.

"Na tieto prostriedky sa musia členské krajiny vyzbierať. Tak ako to bolo aj v prípade pomoci Slovensku kvôli škodám spôsobeným víchricou a aj po povodniach z roku 2010," uviedol Šefčovič.

Súčasne ubezpečil, že pokiaľ členská krajina spĺňa potrebné kritériá a požiada o pomoc, fond solidarity túto žiadosť preverí a následne dôjde k mobilizácii zdrojov. Finančné prostriedky by sa v prípade oprávnených žiadostí mali podľa Šefčoviča uvoľniť najneskôr do jedného roka. Pre súčasné povodne v strednej Európe je podľa neho veľká väčšina zo sumy 985 miliónov eur k dispozícii, stačí len súhlas na ich uvoľnenie zo strany členských štátov a Európskeho parlamentu.

"Zatiaľ sa počas existencie fondu ani raz nestalo, žeby Rada či Európsky parlament odmietli udeliť súhlas. Ak žiadosti prídu, tak sa tieto prostriedky určite udelia," zdôraznil Šefčovič. Podľa tabuliek EK by pomoc cez ESF mohla prúdiť v prípade, ak záplavy na Slovensku spôsobia škody za viac ako 405 miliónov eur, v Českej republike 872 miliónov eur, v Nemecku 3,67 miliardy eur a v prípade Rakúska 1,79 miliardy eur.

Európsky fond solidarity bol zriadený po veľkých povodniach z roku 2002 a jeho hlavným cieľom je pomôcť členským štátom únie postaviť sa opäť na nohy a zdieľať náklady na obnovu a prípadné núdzové operácie. Od roku 2002 sa prostriedky z fondu využili na pomoc pri 52 katastrofách v EÚ, akými boli povodne, lesné požiare, zemetrasenia, búrky či sucho. Z fondu doteraz profitovalo 23 krajín EÚ, pričom konečná suma pomoci dosiahla 3,2 miliardy eur.

Šefčovič pripomenul, že Slovensko dostalo 5,7 miliónov eur z EFS v súvislosti s ničivou víchricou v Tatrách v roku 2004 a po povodniach v roku 2010 ďalších 20,4 milióna eur. "Pre Bratislavu bolo dôležité, že mohla čerpať prostriedky na protipovodňovú ochranu aj z Kohézneho fondu vo výške 25,5 milióna eur. Vďaka týmto prostriedkom dnes Bratislava, zdá sa, zvláda historicky najvyššiu hladinu Dunaja veľmi dobre. Dá sa povedať, že sa aj vďaka týmto peniazom podarilo zabrániť obrovským škodám v Bratislave," skonštatoval Šefčovič.