Šefčovič: S rozvojom elektromobility sa stane strategickou výroba batérií

V tejto súvislosti komisia predpokladá, že od roku 2025 sa ročne predajú batérie do elektromobilov v hodnote 250 miliárd eur.

"Náš hlavný problém v Európe je ten, že momentálne tieto batérie nevyrábame, dovážame hlavné komponenty z Číny, Japonska a Kórei," upozornil podpredseda EK Maroš Šefčovič počas tohtoročného GLOBSEC Tatra Summitu na Štrbskom Plese.

Podľa neho je evidentné, že v Európe bude potrebné zvýšiť podiel bezemisných áut, ktoré fungujú na elektrický alebo vodíkový pohon, prípadne s hybridným motorom. "Na to všetko potrebujeme výkonné batérie a tie dnes takmer výhradne dovážame. Preto navrhujem, aby sme si uvedomili, aký strategický segment batérie sú. Aby sme sa poučili zo 60. rokov minulého storočia, kedy sme tu mali množstvo malých firiem s dobrým technickým vybavením, ktoré sa však nevedeli rozvinúť do takej polohy, aby mohli konkurovať americkému leteckému priemyslu. Tak vlastne vznikol Airbus a ja by som to použil ako symboliku, že my musíme teraz urobiť taký "Airbus" pre batérie," priblížil Šefčovič.

Výsledkom rokovania, ktoré mal nedávno v Bruseli, bolo založenie Európskej aliancie pre batérie. EK plánuje postupne zorganizovať pracovné skupiny, ktoré sa vyformujú na základe jednotlivých fáz ich produkčného cyklu. "Ide jednak o firmy, ktoré sa podieľajú na spracovaní základných surovín, spoločnosti, ktoré majú ambíciu vyrábať palivové články a firmy, ktoré vedia batérie zabaliť a prispôsobiť do každého auta. Nakoniec, aby sme ukázali, že sme v niečom v Európe najlepší, tak je to určite aj recyklácia. Aby sme vedeli recyklovať batérie, ale napríklad aj naše telefóny. Podľa odhadov by sa v súčasnosti z nefunkčných telefónov dali vyrobiť milióny batérií do áut," upozornil Šefčovič.

Pracovné skupiny by mali pracovať rýchlo, už vo februári budúceho roka by chcela EK predstaviť akčný plán, ako v tejto oblasti postupovať. "Mojím jednoznačným zámerom je, aby túto iniciatívu viedol priemysel, pretože my ako EK batérie vyrábať nebudeme. Chceme vytvoriť priestor na vzájomné rokovania, pomôcť s financovaním vedy a výskumu, chceme pomôcť reguláciou i povolením štátnej pomoci pre takéto strategické technológie," avizoval eurokomisár.

V tejto súvislosti chce EK by do roku 2020 vyčleniť viac ako 2 miliardy eur na vedu a výskum pre štyri súvisiace oblasti - elektromobilitu, skladovanie energií, inteligentné domy a prepájanie týchto technológií s obnoviteľnými zdrojmi. "Zároveň som predstavil inštrument pre mikroelektroniku, pre mimoriadne dôležité technológie európskeho významu. To umožňuje poskytnúť štátnu pomoc na podporu rozvoja takýchto strategických technológií," dodal Šefčovič s tým, že Európska investičná banka aj ostatné inštitúcie sú pripravené podporiť projekty, ktoré ukážu svoju životaschopnosť a do ktorých chce investovať aj priemysel.