Šefčovič: Prijala sa Astanská deklarácia, ktorá upravuje Energetickú chartu

Uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre energetickú úniu Maroš Šefčovič na okraj svojich oficiálnych návštev v Kazachstane a Azerbajdžane, koncom tohto týždňa.
      

Šefčovič v rozhovore pre TASR pripomenul, že v kazašskej metropole Astana v rámci ministerskej konferencie Energetickej charty, ktorá oslávila 25. výročie svojho vzniku, došlo k revidovaniu jej znenia a spôsobu fungovania. Z charty sa stáva dokument, ktorý je širšie uznávaný na celom svete.
      

Energetická charta je nadnárodná organizácia, ktorá upravuje vzťahy medzi štátmi a investormi, tranzit energetických surovín a obchod s nimi ako aj environmentálne dôsledky. Podujatie v Astane bolo zamerané na rozvoj tranzitných koridorov energonosičov v kontexte globálnej energetickej bezpečnosti. Šefčovič dodal, že Kazachstan sa od 1. januára 2015 stane prvou predsedníckou krajinou Energetickej charty, v druhom polroku predsedníctvo preberie Gruzínsko, potom Japonsko a Turkménsko.
      

"Prijala sa Astanská deklarácia, ktorá upravuje zmeny a modernizáciu Energetickej charty. Oficiálny podpis bude na jar v Haagu, kam všetky strany pozval holandský minister pre hospodárstvo a energetiku," informoval Šefčovič.
      

S holandským ministrom Henkom Kampom rokoval aj o prioritách holandského predsedníctva v EÚ, v prvom polroku 2016, ktoré predchádza slovenskému predsedníctvu.
      

Druhá časť stredoázijského "turné" slovenského eurokomisára sa uskutočnila v Baku. Podpredseda EK mal vyše hodinový rozhovor s azerbajdžanským prezidentom Iľhamom Alijevom a aj podrobnejšie technické rokovania s ministrami pre zahraničné veci, energetiky a hospodárstva.
      

Hlavnou témou boli diskusie o procese výstavby Transjadranského plynovodu (TAP). Tento južný energetický koridor je pre EÚ mimoriadne dôležitý z hľadiska diverzifikácie dodávok plynu. Bohaté zásoby z ropného poľa Šach Deniz by mali dodávať 16 miliárd kubíkov plynu ročne, z toho desať miliárd pôjde do EÚ a šesť zostane v Turecku. 
      

"Prezident Alijev potvrdil, že zo strany Azerbajdžanu a Turecka sa práce už začali. Potrebovali by pomoc s koordináciou prác na plynovode v krajinách EÚ, ako je Taliansko a Grécko a zabezpečenie prepojenia s Bulharskom," opísal situáciu Šefčovič. Dodal, že azerbajdžanská strana si stojí za sľubom, že dotiahne plynovod na hranice EÚ v stanovený čas.
      

Šefčovič prisľúbil, že EÚ vyvinie maximálne úsilie v prospech účinnej koordinácie všetkých aktivít a prípravu časového rozpisu tak, aby prvé dodávky kaspického plynu došli do EÚ ešte pred rokom 2020. Na jar 2015 by sa za týmto účelom malo konať stretnutie ministrov energetiky z krajín, ktorými TAP bude prechádzať, spolu s predstaviteľmi medzinárodného konzorcia, ktoré výstavbu plynovodu zabezpečuje. 
      

"Rozošleme pozývacie listy a navrhol som, aby sme v rámci EÚ vytvorili koordinačnú platformu, kde by sa najskôr na expertnej úrovni prediskutovali problémy, ktoré pri takejto veľkej stavbe vznikajú, aby sa operatívne riešili, a aby sme raz za rok posudzovali pokrok budovania koridoru na politickej úrovni," spresnil Šefčovič. Podpredseda EK v Baku s predstaviteľmi vlády posúdil aj ďalšie aspekty azerbajdžansko-európskej spolupráce, lebo tak pre Azerbajdžan, ako aj pre Kazachstan je EÚ najväčším obchodným partnerom a zároveň aj najväčším investorom.