BRUSEL - Medzinárodnej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa dnes začala v Mníchove, tento rok dominuje téma budúcnosti transatlantických vzťahov. Pre TASR uviedol to podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Slovenský eurokomisár v telefonickom rozhovore potvrdil, že tohoročné podujatie v Mníchove má veľmi nabitý program.
"Nikto nečakal pred troma mesiacmi, že hlavnou témou bude budúcnosť transatlantických vzťahov a budúcnosť NATO. To je veľká téma, ktorá tu rezonuje," odkázal Šefčovič z Mníchova.
Podľa jeho slov EÚ sa vo vzťahu k Spojeným štátom vždy snažila akcentovať, že transatlantické vzťahy sú mimoriadne dôležité pre svetovú stabilitu.
"Viackrát som zdôraznil, že Amerika nemá lepšieho spojenca ako zjednotenú Európu a že vidíme to aj na tom, aký vplyv to malo na celé povojnové obdobie," uviedol Šefčovič.
Podľa jeho slov sú v Mníchove s veľkým očakávaním vnímané vystúpenia predstaviteľov novej americkej administratívy.
Dnes popoludní mal vystúpiť minister obrany James Mattis, ktorý do Nemecka pricestoval po dvojdňovom rokovaní s ministrami obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli. V sobotu na konferencii vystúpi americký viceprezident Mike Pence. Ten z Mníchova odcestuje do Bruselu, kde ho v pondelok (20.2) očakávajú rokovania s predstaviteľmi európskych inštitúcií a s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ktoré budú zamerané práve na kontinuitu americko-európskych vzťahov.
Nová vláda USA nám ešte neoznámila svoj postoj k energetike a klíme
Nová americká vláda sa zatiaľ nevyjadrila ohľadom svojej koncepcie pre energetiku a klimatickú politiku, o to viac silnejú vo svete hlasy, aby sa prvenstva v tejto oblasti ujala Európska únia (EÚ). Uviedol podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič z medzinárodnej bezpečnostnej konferencie v Mníchove, kde sa zúčastnil série rokovaní z oblasti energetickej bezpečnosti a dopravy.
Šefčovič v telefonickom rozhovore pre TASR uviedol, že dnes dopoludnia bol v Mníchove účastníkom okrúhleho stola rozhovorov na tému dôležitosti energetickej bezpečnosti z hľadiska jej príspevku pre svetovú bezpečnosť ako takú. Týchto rokovaní sa zúčastnil aj azerbajdžanský prezident, najvyšší zástupcovia energetického koncernu Shell alebo bývalý poradca prezidenta USA Baracka Obamu pre energetickú bezpečnosť. Šefčovič priznal, že diskusie sa viedli aj o tom, aký bude mať vplyv nová geopolitická situácia vo svete - aj z hľadiska prezidentských volieb v USA - na vývoj udalostí v Európe.
Na otázku TASR, aký má postoj nová administratíva USA k energetike a klimatickým otázkam, Šefčovič priznal, že Washington zatiaľ nejakú oficiálnu pozíciu nepredložil. Ani v oblasti ochrany klímy, čo sa vzťahuje aj na vlani prijatú Parížsku dohodu.
"Preto je dôležité si na túto pozíciu počkať, avšak zo strany svetových partnerov sa voči EÚ vznášajú veľké očakávania v tom, aby Únia prevzala úlohu jednoznačného lídra pokiaľ ide o energetickú a hospodársku transformáciu," upozornil Šefčovič. Spresnil, že sa to týka využívania nízkouhlíkových technológií a čistých nefosílnych technológií, kde sa tiež očakáva, že EÚ bude pri zavádzaní týchto technológií pomáhať aj chudobnejším a rozvojovým krajinám sveta.
Podľa jeho slov si EÚ uvedomuje skutočnosť, že takmer 1,3 miliardy ľudí na svete nemá prístup k elektrine cez centrálne energetické systémy, a preto ich budúcnosť vidí v podpore energetických mikrocentrál s využívaním obnoviteľných zdrojov.
"Chceme, aby EÚ aj naďalej viedla tento proces dekarbonizácie a podelila sa o svoje technologické výsledky aj s rozvojovými krajinami. Ako najväčší poskytovateľ finančnej pomoci to určite zohľadníme," uviedol v závere.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies