Šefčovič: Junckerova správa je triezvy popis zložitej situácie, v akej je EÚ

Týmito slovami opísal dnešnú správu o stave Európskej únie predstavenú predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom podpredseda EK zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Juncker sa v tradičnej výročnej správe prednesenej na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu zameral na najpálčivejšie problémy a najdôležitejšie výzvy, ktoré trápia Európanov. Podľa Šefčoviča z Junckerovej správy cítiť veľké volanie po jednotnom postoji členských krajín, ich vlád a parlamentov, ako aj po jednote európskych inštitúcií.

"Zároveň je to odpoveď na otázky, ktoré nám občania v tomto čase najviac kladú, prostredníctvom konkrétneho plánu akcií a predložením pozitívnej agendy, s ktorou chce Juncker pricestovať aj do Bratislavy," konštatoval slovenský eurokomisár.

Podľa Šefčoviča za najviditeľnejší problém lídrov EÚ možno považovať spôsob komunikácie s občanmi, keď k občanom často prichádzajú rôzne interpretácie toho, čo sa dohodlo na úrovni vlád alebo európskych inštitúcií. Priznal, že Európania si doteraz vypočuli už veľa plamenných prejavov o Európe, ale tieto prejavy nepriniesli vždy aj výsledky.

"Občania očakávali promptnejšiu reakciu zo strany lídrov, národných aj európskych, na všetky nové výzvy, ktoré priniesla globalizácia," povedal Šefčovič. Išlo o obavy týkajúce sa ohrozenia osobnej aj národnej bezpečnosti spojené s rastom terorizmu, silnou migračnou vlnou a aj s tým, že EÚ nie vždy "hrá prvé husle" v konfliktoch, ktoré sú pri jej hraniciach.

Do tejto oblasti možno podľa neho zaradiť aj obavy občanov počas ekonomickej krízy, že sa väčšia pozornosť venuje záchrane bánk ako tomu, aby sa ľudia vyrovnali s dôsledkami tejto krízy.

"Bratislava bude musieť riešiť aj túto agendu, ako čestnejšie odpovedať na obavy občanov," dodal Šefčovič.

V ekonomickej sfére podpredseda EK ocenil Junckerove snahy zvýšiť investície v prospech rastu prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Pripomenul, že za 18 mesiacov, odkedy v praxi funguje Junckerov investičný plán, tento fond vygeneroval už 116 miliárd eur, ktoré šli na "projekty pre budúcnosť" - infraštruktúru, prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, podporu pracovných miest, záruky pre mladých pracovníkov či podpora digitálnej infraštruktúry.

Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul, že svet prechádza veľkou ekonomickou transformáciou a Európa musí mať digitálnu infraštruktúru na úrovni. Je to niečo, čo zaujíma mladých ľudí a oslovuje startupy.

Podľa Šefčoviča dnes Juncker prišiel s novými nápadmi. Či už je to snaha, aby do roku 2020 mala každá dedina a mestečko centrum s bezplatným wi-fi signálom alebo výzva na vytvorenie dobrovoľných zborov mladých ľudí, aby aj touto formou ukázali, že im záleží na budúcnosti a na Európe.