BRUSEL/DAVOS - V poradí už 47. ročník Svetového hospodárskeho fóra (WEF) v Davose je zameraný predovšetkým na zodpovedné vládnutie. Uviedol v rozhovore pre TASR podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý už tretí ročník po sebe vystupuje v mene exekutívy EÚ na najprestížnejšom ekonomickom fóre.
Zodpovedné vládnutie podľa Šefčoviča znamená to, ako svetoví lídri majú politicky a prostredníctvom podnikateľského sektora zabezpečiť spravodlivejší priebeh procesu globalizácie, upokojiť ľudí, aby nemali obavy z robotizácie a nových technológií na pracovnom trhu a aby svetový obchod bol nielen slobodný, ale aj spravodlivejší z pohľadu zdaňovania nadnárodných korporácií.
Slovenský eurokomisár podotkol, že v rámci mnohostranných rokovaní v Davose sa sústredil na témy, ktoré má na starosti aj v exekutíve EÚ a ktoré vlani predstavil v podobe legislatívnych balíkov - reforma obchodovania s elektrinou, podpora boja s klimatickými zmenami a opatrenia v prospech miest a ich občanov, aby sa mestá pretvárali na tzv. inteligentné mestá.
"Vo všetkých týchto stretnutiach, aj vzhľadom na politický vývoj v USA, odznelo, že sú veľké očakávania, aby Európa prevzala vedúcu úlohu v oblasti modernizácie energetických systémov, boja proti klimatickým zmenám a takisto aj v aspektoch, ktoré podporia transfer technológií do rozvojového sveta," uviedol Šefčovič.
Spresnil, že posledný bod je dôležitý tým, že ak sa EÚ podarí pomôcť rozvojovému svetu, aby za pomoci decentralizovanej výroby energie a obnoviteľných zdrojov "preskočil" fosílnu etapu svojho rozvoja, bude to v prospech všetkých, lebo sa predíde znečisťovaniu.
Šefčovič zároveň pripomenul, že v Davose mal sériu bilaterálnych politických stretnutí. S primátorom Kyjeva Vitalijom Kličkom hovoril o tom, ako EÚ môže pomôcť zvýšiť energetickú efektívnosť na Ukrajine. S primátorkou Paríža Annou Hidalgovou zase o spolupráci v rámci Globálneho konventu primátorov, so šéfom nórskej diplomacie Borgeom Brendeom prerokoval súčasný vývoj v EÚ a za dôležité považuje aj stretnutie s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom.
Hlavnou témou diskusií s Alijevom bol vývoj pri výstavbe Južného plynovodného koridoru, ktorého výstavba sa odhaduje na 45 miliárd eur a ktorý má zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy.
Šefčovič pripomenul, že sa s azerbajdžanským lídrom dohodol na príprave ďalšieho Poradného výboru pre tento projekt. Orgán, ktorý združuje hlavných investorov a politických predstaviteľov krajín, cez ktoré bude 3500 km dlhý plynovod prechádzať, má za úlohu sledovať vývoj výstavby, priebežne odstraňovať vzniknuté problémy a zaistiť, aby bol splnený základný cieľ - dostať do Európy okolo 10 miliárd kubických metrov plynu ročne, počnúc rokom 2020.
Na otázku TASR, akým problémom čelí realizácia tohto projektu, Šefčovič uviedol, že sú sporné niektoré úseky plynovodu cez Grécko a tiež jeho vyústenie pri talianskom meste Puglia, kde sa kaspický plyn napojí na európsku plynovodnú sústavu. Aj týmto otázkam sa bude venovať Poradný výbor na najbližšom zasadnutí v Baku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies