Šéf vnútornej rozviedky varuje pred teroristickými útokmi

Maassen predpokladá, že z Nemecka odcestovalo najmenej 400 ľudí, ktorí sa pridali k džihádistickým skupinám v Sýrii a Iraku, pričom piati Nemci alebo v Nemecku trvalo žijúci cudzinci medzičasom prišli o život pri samovražedných atentátoch v zóne bojov.
      

V tejto súvislosti Maassen uviedol, že Nemecko chce zlepšiť spoluprácu s Tureckom, ktoré je pre Európanov, ktorí sa chcú pridať k islamistickým extrémistom, kľúčovou tranzitnou krajinou.
      

Šéf vnútornej rozviedky vysvetlil, že mladých moslimov na extrémistickej organizácii Islamský štát (IS), ktorá sa zmocnila častí územia v Sýrii a Iraku a vyhlásila tam kalifát, priťahuje "intenzívna brutalita, radikalizmus a prísnosť". "Zdá sa im, že (IS) je autentickejší ako iné organizácie, dokonca aj ako al-Káida," uviedol šéf BfV.
      

Spolková kancelárka Angela Merkelová uvádza úspech IS vo verbovaní nemeckých džihádistov ako jeden z dôvodov, kvôli ktorým treba urobiť výnimku v povojnovej politike Nemecka nedodávať zbrane do konfliktných oblastí. Jej vláda by práve dnes mala rozhodovať o vojenskej pomoci pre kurdské sily bojujúce s IS na severe Iraku, pripomenula agentúra Reuters.    
      

BfV odhaduje, že v Nemecku žije asi 43.000 islamistov, pričom medzi nimi narastá počet prívržencov ultrakonzervatívneho saláfistického hnutia. Podľa BfV významnú rolu pri verbovaní mládeže do radov islamistov zohrávajú počítačové online hry.
      

Podľa prieskumov verejnej mienky nemecká spoločnosť nie je naklonená zatiahnutiu svojej krajiny do konfliktu v Iraku a Merkelová dala jasne najavo, že neuvažuje o vyslaní vojenských jednotiek. Opozícia však upozornila, že zbrane, určené pôvodne pre irackých Kurdov, by mohli skončiť v nesprávnych rukách. Opozícia preto žiada otvoriť v tejto veci parlamentnú rozpravu, ktorá sa začne v pondelok.

Nemecko, podobne ako aj Británia, zatiaľ nezvýšilo stupeň ohrozenia teroristickými útokmi, keďže nemá žiadne konkrétne varovné signály, pripomenula agentúra AP.
      

V odpovedi na otázku, aký vplyv na bezpečnostnú situáciu v Nemecku má konflikt na východnej Ukrajine, Maassen uviedol, že  BfV zatiaľ nezaznamenala nárast počtu ruských agentov v Nemecku, kde ich "bol vždy relatívny veľký počet". Upozornil však, že ruské tajné služby kvôli Ukrajine zmenili zameranie svojej činnosti. Už sa nezaujímajú len o nemeckú zahraničnú či energetickú politiku, ale aj o to, ako sa Nemecko rozhoduje v Bruseli - "napríklad, keď príde na sankcie proti Rusku," uviedol.