Scenárista Boroš hovoril o snímke Stanko: Je o elementárnych putách, ktoré ľudia potrebujú

Ako priblížil, vo svojom celovečernom debute chcel pracovať so sebaklamom, keď človek chce niečo mať, ale od života dostane to, čo v danej chvíli potrebuje. Pochopí to však až keď je neskoro.

Príbeh filmu sa sústredí na Stanka, ktorý sa roky snaží zarábať si na talianskych farmách. Klamstvá a nedodržané sľuby ho však dohnali do situácie, že mu už nikto nechce požičať peniaze. Od bývalého chlebodarcu Paola dostane poslednú šancu - previezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. K dievčaťu, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, si vytvorí vzťah.

"Vedel som, že chcem riešiť tému vzťahu, vývoj tohto vzťahu a zradu tohto vzťahu. Nevolám to priateľstvo, pretože to je trošku sprofanované. Pre mňa je to také elementárne puto, ktoré si my, ľudia, musíme vytvárať. Čiže je to niečo také existenčné, potrebné pre nás," priblížil Boroš, ktorý sa pri tvorbe námetu inšpiroval reálnym človekom.

"Keď som rozmýšľal, na akom pôdoryse sa to bude celé hrať, tak som narazil na reálneho človeka, takého flákača, podvodníčka, ktorý pracoval na talianskych farmách. Bol pre mňa zaujímavý tým, že nemal pevné miesto. Stále sa niekde pohyboval, stále chcel niečo, ale nikdy netušil, že chcel mať iba niekoho, na kom by mu záležalo, koho by mohol mať rád a kto by mal rád jeho," povedal filmár.

Režisér pritom vedel už od začiatku, že chce nakrútiť road movie. Tento žáner podčiarkol situáciu hlavnej postavy, ktorá nemá pevné miesto. Zároveň Boroš chcel, aby bol výsledok čo najautentickejší a najcivilnejší, bez naučených replík. Preto do filmu obsadil len jedného študovaného herca, ktorým bol predstaviteľ titulnej postavy Peter Kočan. Zvyšní protagonisti boli neherci vrátane Ivany Kanalošovej, ktorá vo filme stvárnila hlavnú hrdinku. Protagonisti pritom nečítali scenár a niektoré scény vznikali s pomocou skrytej kamery a zahrali si v nich náhodní okoloidúci.

Ako priblížila producentka Barbara Harumová Hessová, výroba snímky trvala tri a pol roka a nakrúcalo sa prevažne v Taliansku. Pred samotným nakrúcaním tvorcovia absolvovali dva prípravné výjazdy do tejto krajiny. Na filme sa podieľal iba deväťčlenný štáb. "To si vyžiadalo veľké nasadenie tímu, čo je vidno aj v titulkoch, že všetci robili všetko," priblížila Harumová Hessová. Nakrúcanie obmedzené nízkym rozpočtom navyše sprevádzali početné a nečakané komplikácie.

"Mali sme vozidlo, ktoré sa počas slovenskej časti nakrúcania pokazilo, a tak sme museli nájsť náhradné. Avšak po týždni nakrúcania v Taliansku sa nám pokazilo aj to druhé vozidlo," zaspomínala producentka, pričom popísala, ako problém riešili zháňaním náhradnej súčiastky. Zároveň, aby nestrácali čas, pokračovali v nakrúcaní tak, že pokazené auto ťahali na lane. Ďalšie komplikácie zasa nastali po tom, čo im polícia odtiahla autá. "Takže takéto všelijaké zážitky sme tam mali," uzavrela producentka. Podľa Boroša práve to, že filmový štáb bol dobre zomknutý a nadšený prácou na filme, pomohlo prekonať všetky prekážky.

"Ja som si od začiatku myslel, že sa to nikdy nenatočí. Preto som sľúbil, že tam budem hrať," povedal na besede predstaviteľ Stanka Peter Kočan. "Nakoniec sme to ale natočili. Nakrúcalo sa to veľmi dobre, pretože všetci tí ľudia boli veľmi ochotní. Každému išlo o to, aby sa to za tých podmienok nakrútilo, ako sa dalo. Keď som mal pocit, že zle hrám, boli ochotní robiť tú scénu aj deviaty raz," popísal. Pre herca z Banskej Bystrice patrili k najnáročnejším scénam práve tie nakrúcané skrytou kamerou. Išlo napríklad o zábery, keď musel oslovovať cudzie ženy na ulici a ponúkať im prácu v Taliansku. Okrem toho sa musel popasovať s taliančinou.

Väčšinu ďalších protagonistov tvorcovia hľadali počas výjazdov. V niektorých prípadoch museli hľadať náhradníkov za tých, ktorí od projektu odstúpili. Samotnú 14-ročnú Ivanu Kanalošovú Boroš objavil náhodou, keď si robil náhodné konkurzy. "Ona pribehla, ja som si ju vyskúšal a už som vedel, koľká bije," priblížil filmár, podľa ktorého malo dievča niečo vnútorne zaujímavé.

Aj napriek náročnej výrobe však režisér tvrdí, že film zasiahol do jeho života a životov ostatných členov štábu. "Do veľkej miery na takej veľkej ploche celovečerného filmu sme nepriamo vytvárali sociálny experiment. Desať ľudí zavretých v jednom priestore a myslím si, že všetky tie zážitky a problémy, ktoré bolo treba riešiť, nás neuveriteľne stmeľovali, a tým sa medzi nami vytvárali tiež také putá," uzavrel Rasťo Boroš.

Na filme sa podieľali aj kameraman Ivo Miko a strihač Peter Harum. Hudbu mal na starosti David Kollar a zvuk Lukáš Kasprzyk. Snímka mala svetovú premiéru v súťažnej sekcii 31. ročníka Medzinárodného filmového festivalu vo Varšave a v pondelok 11. apríla otvorila prehliadku Týždeň slovenského filmu. Do oficiálnej kinodistribúcie na Slovensku sa dostane vo štvrtok 14. apríla.