Samice tučniakov letia na vyvážený hlas

Vedci odhalili hlavné kritérium, podľa ktorého samice tučniakov okatých posudzujú, ktorý samec bude dobrý partner pre párenie a otec mláďat. V časopise Behaviour to oznámil medzinárodný tím, ktorý viedla Emma Marksová z univerzity v Aucklande.
      Antarktické tučniaky sa zdržiavajú na súši iba počas niekoľkých letných mesiacov, aby sa párili a odchovali mláďatá. Tamojšie prostredie je však drsné aj v lete. Vysedenie vajec a starostlivosť o mláďatá, kým sa neosamostatnia, vyžadujú veľa úsilia. Tučniaky okaté (Pygoscelis adeliae) to riešia striedaním sa oboch partnerov – jeden vždy sedí na vajciach respektíve stráži mláďatá, kým druhý zháňa potravu.
      Ako prvé prídu na rozmnožovacie miesta samce. Vymedzia si teritórium a vybudujú hniezdo, ktoré potom bránia. Po príchode samíc sa začína fáza pytačiek. Samce sa zakláňajú, dvíhajú zobáky k oblohe a vydávajú série drsných trilkov a výkrikov.
      "Nie sú to nijaké muzikálne prejavy – znejú ako čosi medzi híkaním somára a zvukmi brzdiaceho automobilu," povedala Emma Marksová. No hoci ľudským ušiam nelahodia, práve v nich sa pre samice tučniakov skrýva kľúč k výberu správneho partnera.
      Príčina je nasledovná. Keď samica znesie dve vajcia, vráti sa na more a nechá samca, aby na nich sedel, kým sa ho nevráti vystriedať. Samce sa musia dva týždne samé starať o vajcia bez toho, aby mohli odísť za potravou. Musia si vystačiť so zásobami telesného tuku. Počas letného rozmnožovacieho obdobia takto stratia celkove až vyše pätiny hmotnosti.
      Pre samice je teda pri výbere partnera vrcholne dôležité, aby mal dostatočný tukový základ a celkove bol v dobrej kondícii – inak by nemusel vydržať svoje "turnusy" a mohol by odísť od vajec na more ešte pred návratom samice.
      Členovia tímu vedeli, že samice tučniakov okatých uprednostňujú niektoré samce. No ako dokážu pri výbere partnera odhadnúť jeho zdatnosť na základe volaní? Emma Marksová sa preto vypravila na Rossov ostrov, ktorý sa v lete stáva domovom polmilióna tučniakov tohto druhu. Tri letné mesiace tam vážila desiatky samcov a zaznamenávala ich volania, ako aj ich úspešnosť pri upútavaní pozornosti samíc a odchove mláďat.
      Analýza ukázala, že najlepším indikátorom bola stála frekvencia počas najdlhšej, strednej časti samčieho volania, ktorá pripomína cvakanie. "Ako keby sa samice pri načúvaní zvlášť zameriavali na stálosť volania," vysvetlila Emma Marksová.
      Samce so stálejším volaním boli aj najhmotnejšie a najúspešnejšie pri odchove mláďat. Zdá sa, že určujúcim faktorom stálosti tónu volania je práve množstvo tuku okolo hlasového ústrojenstva. Samice tak majú uľahčenú voľbu. Tučnejšie samce sú lepší otcovia, lebo majú dostatočné zásoby energie, aby vydržali obdobia hladovania, takže je pravdepodobnejšie, že neopustia hniezdo, kým sa nevráti samica z mora.
      Klamú "chudé" samce hlasom, aby prilákali partnerky? Tie totiž ich zásoby tuku na pohľad neodhadnú, lebo to závisí od postoja a našuchorenia peria samca. Členovia tímu dospeli k záveru, že to zrejme ani nie je možné. Zistili, že samcom sa počas obdobia starostlivosti o potomstvo, ako strácali významný diel hmotnosti, menil hlas. "Chudý" samec by sotva dokázal napodobniť volanie tučného natoľko verne, aby oklamal samice.

Zdroj: TASR