Samice sú menej úzkostné ako samce, môžu za to hormóny

Spojitosť medzi cirkulujúcimi pohlavnými hormónmi a prejavmi afektívnych porúch je popísaná u žien i mužov. Vyšší výskyt úzkostných a depresívnych stavov u žien, a na druhej strane, rastúci výskyt týchto porúch u mužov s pribúdajúcim vekom svedčia o úlohe pohlavných hormónov v etiológii afektívnych porúch. Príčinná súvislosť medzi koncentráciou pohlavných hormónov a mierou úzkosti však nie je jasná.

„Na rozdiel od ľudí sa u zvierat preukázalo, že samice sú menej úzkostné ako samce. Tieto pohlavné rozdiely v úzkostnom správaní sa dokázali nielen v mladej dospelosti, ale aj v starobe zvierat,“ približuje výskum Mgr. Emese Domonkos. Starnutie u mužov i samcov je spojené s progresívnym poklesom koncentrácie cirkulujúceho testosterónu (tzv. hypogonadizmom). U ľudí sa predpokladá, že hypogonadizmus súvisiaci s vekom je zodpovedný za niektoré symptómy starnutia, akými sú kognitívny pokles či afektívne poruchy.

„Animálne experimenty potvrdili, že staré samce vykazujú vyššiu mieru depresie a úzkosti než mladé jedince. Doteraz však nebolo jasné, do akej miery sú pohlavné rozdiely u starých jedincov v úzkostnom správaní ovplyvnené endogénnou produkciou pohlavných hormónov,“ upresňuje doktorandka Lekárskej fakulty UK.

Krátkodobé účinky hypogonadizmu na správanie sú popísané vo viacerých publikovaných štúdiách. Zdá sa pritom, že vek je dôležitým faktorom modulujúcim účinok hypogonadizmu. U dospelých samcov zvyšuje úzkosť, v ranej fáze vývinu úzkosť znižuje. „Vplyv dlhodobého hypogonadizmu na úzkostné správanie starnúcich samcov je nedostatočne preštudovaný. Naša štúdia je teda unikátna v tom, že skúma vplyv celoživotného deficitu pohlavných hormónov na úzkostné správanie. Potvrdili sme publikované informácie o pohlavných rozdieloch v úzkostnom správaní a ukázali sme, že za ne do určitej miery zodpovedá vnútorná produkcia androgénov,“ dodáva Mgr. Emese Domonkos z Univerzity Komenského. 

Na takmer dva roky trvajúcom experimente Mgr. Emese Domonkos pod vedením MUDr. Mgr. Júliusa Hodosyho, PhD., MPH, a doc. MUDr. Ing. RNDr. Petra Celeca, DrSc., MPH, spolupracovala aj doktorandka Mgr. Veronika Borbélyová.