S. O.S.: Slováci vedia o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti málo, nepripúšťajú si nebezpečenstvo

„Mnohí si absolútne nechcú pripustiť, že by sa im mohlo niečo stať. Je jedno, či sa niekto vyberie na jednodňový nákup do Viedne, či ide do zahraničia lyžovať alebo pracovať, zdravotné komplikácie môžu nastať kedykoľvek. Mnohí cestujúci však nemajú naštudované základné veci týkajúce sa práv pacientov v rámci krajín Európskej únie,“ uviedla. Apeluje tak na všetkých tých, ktorí cestujú do zahraničia, aby si vopred naštudovali všetky informácie v tejto súvislosti.

Potrebné informácie by mala cestujúcim do zahraničia poskytnúť aj nová brožúra Práva pacientov nemajú hranice (Patients´rights have no borders). Ide o výsledok spolupráce Spoločnosti ochrany spotrebiteľov s talianskou spotrebiteľskou organizáciou. „Realizovali sme spoločne medzinárodný projekt. Jeho cieľom bolo, aby ľudia viac vedeli o platnej smernici o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Nielen, keď ideme niekam nakrátko, máme právo na to, aby sme boli ošetrení za buď rovnakých alebo veľmi podobných podmienok, ako by to bolo v domovskej krajine. Keďže sme všetci Európania, členmi Európskej únie, tak aj zdravotná starostlivosť sa už globalizuje,“ vysvetlila projektová manažérka S.O.S. Petra Čakovská.

Podľa Ďurčovej, ktorá sa špecializuje na slovensko-rakúske prípady, je vždy potrebné zvážiť, za akým účelom a na aké obdobie človek cestuje do zahraničia, no rovnako aj svoj zdravotný stav. „Pokiaľ viem, že mám nejaké zdravotné komplikácie, ktoré by mi mohli v zahraničí niečo spôsobiť, je potrebné si vziať aj adekvátne množstvo liekov, poradiť sa s lekárom a vopred konzultovať, ako by bolo v danom prípade potrebné postupovať,“ upozornila. Na základe toho si je podľa jej slov dôležité vybrať aj cestovné pripoistenie.

„To, že sme poistení našou zdravotnou poisťovňou s platnosťou pre všetky členské krajiny Európskej únie, je jedna vec, pretože sa to týka len finančného rozsahu, za aký by bola starostlivosť poskytovaná na Slovensku, pokiaľ je tam však rozdiel cien väčší, automaticky sa očakáva, že pacient si bude musieť doplatiť,“ informovala Ďurčová. Hoci niektorí cestujúci to podľa jej slov riešia doplnkovým poistením, na druhej strane nie všetci vedia, čoho sa takéto poistenie týka.

Ďurčová rovnako tvrdí, že na poistnom netreba šetriť. „Suma je často zanedbateľná oproti tomu, aké obrovské úhrady vzniknú v prípade úrazu, ak človek pripoistený nebol. Častokrát sa stáva, že ak daný človek nie je solventný, týmto svojím problémom zaťaží celú rodinu. Naozaj sa potom stane, že celá rodina sa mu zbiera na to, aby bola uhradená prípadná operácia či prevoz na Slovensko,“ upozornila. Pozor by si v tomto prípade mali dať podľa jej slov najmä tí, ktorí sa venujú športom, ani u nich totiž pripoistenie nie je samozrejmosťou. „Myslia si, že keď vedia napríklad dobre lyžovať, nemôže sa im nič stať, tak načo by mali dávať peniaze poisťovni,“ povedala.

Spotrebitelia však podľa nej často zabúdajú na to, že to, čo sa stane v jednej sekunde, môže pre nich predstavovať výdavky aj vo výške tisícok eur. „Mám priateľku, ktorá pracuje pre záchrannú službu v Rakúsku. Stretla sa už s prípadom, keď Slovák utrpel ťažký úraz na lyžiach, na miesto tak bol privolaný záchranný vrtuľník. Slováci sa do neho nechceli nechať naložiť, pretože hodina vo vrtuľníku stojí 4 500 eur, a oni neboli poistení,“ uviedla príklad z praxe Ďurčová.