S najlepšími v rely, do vrchu a na okruhu za okrúhlym stolom

Motoristickí fajnšmekri už pomaly bilancujú celú sezónu v rely, do vrchu a na okruhu. Za okrúhlym stolom sa v Banskej Bystrici zišlo takmer všetko najlepšie, čo v tejto sezóne vo výsledkových listinách vyniklo. Niektorí sa aj druhýkrát narodili, iní si s plným priehrštím užívali šťastie, s bezproblémovým tlakom na plynový pedál.
Vladimír Bánoci, viceprezident Slovenskej asociácie motoristického športu, na misku váh nakládol plusy a mínusy. "Bohužiaľ, tento šport veľmi závisí od financií, od materiálov, ich rýchlej opotrebovanosti. Treba veľa náhradných dieľov, aj organizátori počas podujatí musia skloňovať vo všetkých pádoch peniaze. Náš šport nie je masový, je výberový, a každý z nás si musí neustále hľadať na tento koníček zdroje."
Automobilový šport finančnými nárokmi podľa Vladimíra Bánociho neodrádza, snaží sa aj mladých ľudí prilákať a podať pomocnú ruku.  "Niekomu pomáhajú bohatšie situovaní rodičia, pravda je však aj taká, že chudobnejším sa ťažšie dýcha. V jednotlivých disciplínach sa nároky odstupňovali, v niektorých, tzv. amatérskejších, dolaďujeme predpisy, technika v nich až tak nevyprázdňuje vrecká, aj takto chceme prilákať ďalších záujemcov. V bezmotorových minikárach si prídu na svoje deti, v motokárach taktiež vyjde všetko lacnejšie, môžu sa získať základy jazdenia a v budúcnosti ich využiť pri ďalších výzvach."
Na Slovensku sa rozmohol automobilový priemysel, no priama úmera na rozvoj automobilového športu nefunguje. Vladimír Bánoci: "Dúfali sme, že sa efekt prejaví aj u nás. Škoda, firmy aj po rôznych rokovaniach sa neprejavili. Ako soľ by sa nám už dávnejšie zišiel automobilový okruh, alebo aj motokárové dráhy pre mládež. Jediná, no pre nás nevyužiteľná, je v Púchove. Za súkromné peniaze vyrástol okruh v Orechovej Potôni s úplne inou kvalitou pretekania a už aj s medzinárodnou licenciou FIA. Takéto niečo malo vyrásť skôr, desať rokov sme premrhali. Bohužiaľ, záujem spoločnosti nám nepomáha a štátu môžeme nezáujem aj zazlievať. Výchova vodičov a bezpečnosť premávky priamo súvisia s automobilovým športom a so záchranou života, túto ďalšiu rovinu nášmu športu nemožno uprieť."
V hierarchii najväčších úspechov sa objavili 'kmeti' za volantom, ako v prípade 57-ročného veterána Igora Drotára, ktorý križuje rely vedno s Vladimírom Bánocim. O svoje miesto sa však hlási trebárs 16-ročný Richard Gonda na formule Renault. Žalo sa šťastie, ale aj tmavý tunel s jasným svetlom, aký nemohol nikto uprieť Martinovi Rondíkovi.
Na Micubiši sa objavu roka, ako pomenovali Martina Rondíka v jeho prvej sezóne do vrchu, prihodila v 250 km rýchlosti v Poľsku najvážnejšia havária. "Nepamätám si detaily, bol som v bezvedomí. Keď som sa prebral, bolo to pre mňa veľmi ťažké, mám rodinu, malého syna, bol som celý doráňaný. Aj teraz ešte bojujem s poškodenou chrbticou. Auto som úplne zničil, podľa všetkého po technickej poruche, strihlo mi zadnú poloos na ľavom kolese. Bolo to viacmenej v rovine, auto som totálne rozbil, a tak presne identifikovať chybu nemožno. Nevzdávam sa však, pripravujem prekvapenie, chce to však normálny zdravotný stav. Určire ma to neodradilo, skôr vystrašilo celú rodinu."
Andrej Krajčí si pri obhajobe titulu vo formule 3000 užíval v kopcoch sezónu ako someliér pri vydarenej odrode. "Zoznamoval som sa s autom, zbieral skúsenosti a bezpečne dochádzal do cieľa, čiže sezónu považujem za veľmi vydarenú. Na menšie technické problémy v tréningoch sme dokázali okamžite zareagovať. Budúci rok plánujeme zopakovať uplynulý, v stroji ťažko hľadať rezervy, skôr vo mne, v brzdení, v návyku na auto. Rád by som sa zmeral so špičkovými jazdcami v zahraničí, to je pre mňa ďalšia výzva. O inom nesnívam, mám najsilnejší motor povolený v kopcoch. Náš šport je hlavne o peniazoch, na každé preteky treba novú sadu gúm, tankujeme iný benzín, sumy naskakujú. Ja však vnímam tento šport ako zábavu, aj preto som rád, že sa mi tak darilo."
Martin Koiš s 11. sezónou v kopcoch, s ôsmym titulom majstra Slovenska v rôznych skupinách, na Ford Focus nedá dopustiť. "Každá sezóna je jedinečná a ja som sa z každej snažil so všetkou zodpovednosťou, inak to nejde, vyťažiť maximum. Je to aj o šťastí, o počasí, nie iba o schopnostiach. Máme za sebou druhú evolúciu auta, predchádzajúce nám nejakou technickou poruchou zhorelo, a to súčasné považujem za dosť vydarené. Nejaké mantinely pred sebou nemám, je to droga, ktorá vás neopustí, s nekonečnými zmenami, investíciami, zlepšeniami až do stavu akejsi rakety."
Igor Drotár s 57 rokmi by mohol mať v elitnej spoločnosti aj vnuka. Nesťažuje sa, nevzdychá, ale si užíva. "Prevládajú pozitívne pocity, treba tak aj myslieť, a potom sa ľahšie finančne dýcha. Napredujeme, to je isté, a trochu aj kríza pominula, myslím si, že bude lepšie. Nasledovníci sa objavujú, núdzu trieť nebudeme, každý v sebe nosí, alebo časom objaví  nejaký sklon k rýchlosti. Jestvuje veľa lákadiel mimo šport, aj pohodlnejšie a ľahšie, no máme super talenty s veľkými kariérami pred sebou."

Zdroj: TASR