Takmer polovica mládeže
Vedúca Inštitútu drogových závislostí Zuzana Kamendy uviedla, že 40 % slovenskej mládeže vo veku od 16 do 19 rokov má skúsenosť s marihuanou, so syntetickou drogou 12 percent, s halucinogénmi deväť percent, s inhalátmi sedem percent, s pervitínom tri percentá, s kokaínom dve percentá a s heroínom jedno percento. Najrizikovejší vek je podľa odborníčky od 13 do 17 rokov.
Aj tvrdšie drogy
Skúsenosť s marihuanou má 17 %chlapcov a 10 % dievčat vo veku 15 rokov. Tiež uviedla, že z prieskumu vyplýva, že skúsenosť s marihuanou u mladých v Bratislavskom kraji malo medzi rokmi 2016 až 2019 na základnej škole osem percent detí a na strednej škole 31 percent mladých. Poukázala tiež na to, že priemerný vek ľudí, ktorí boli liečení od závislosti na marihuane, bol 15 rokov. S pervitínom začali priemerne vo veku 17 rokov.
Menej dostupné počas koronakrízy
Riaditeľ bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica upozornil, že aktuálne sú zvýšené vonkajšie riziká. Poukázal na uvoľnenie reštrikčných opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19. Zdôraznil, že počas obdobia nového koronavírusu pokleslo užívanie drog, pretože drogy boli menej dostupné.
Dôležitý prístup rodiča
Rovnako uviedol že sa blíži obdobie prázdnin. Podľa experta na liečbu drogových závislostí sa začne sezóna dozrievania outdoorovej marihuany, drogy sú široko dostupné. Rodič môže podľa jeho slov svojím prístupom riziko začatia užívania drog u dieťaťa výrazne minimalizovať.
Zamerať by sa mali na odstránenie rizikových činiteľov v rodine. Teda dospelí by nemali konzumovať tabak, alkohol a drogy, ďalej je vhodné redukovať hádky medzi rodičmi.
Zmeny správania
Rizikovým je aj to, keď má dieťa veľa voľného času. Rodič by si mal všímať dlhšie zmeny v správaní dieťaťa, napríklad stratu záujmov, fajčenie, pitie, agresivitu, uzavretosť, klamanie, neskoré príchody domov, zmeny nálad dieťaťa, zhoršený prospech v škole, únavu, podozrivé predmety a neznámu spoločnosť na sociálnych sieťach či v realite.
Program v rámci celého dňa
Rodičom odporúča zabezpečiť dieťaťu celodenný, štruktúrovaný, pozitívny program. Monitorovať by mal aj to, ako trávi voľný čas. Rovnako radí rozprávať sa s dieťaťom, aký malo deň alebo čo zažilo, najlepšie večer.