S fungovaním demokracie je nespokojných 68 percent ľudí

Trend spokojnosti s demokraciou je pritom na Slovensku nepriaznivý, keďže v roku 2010 bolo nespokojných s fungovaním demokracie 59 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu CSES a ISSP Slovensko 2016, pričom dáta zberala agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016. Výsledky prieskumu na dnešnej tlačovej besede predstavila Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

S fungovaním demokracie na Slovensku sú nadpriemerne spokojní starší ľudia nad 60 rokov, ľudia z menších obcí a ľudia so základným alebo učňovským vzdelaním. Miera spokojnosti sa líši aj podľa krajov. Najspokojnejší sú obyvatelia Trenčianskeho kraja, najmenej spokojní sú obyvatelia Košického kraja. Pri pohľade na volebné rozhodnutia, nadpriemerne spokojní s fungovaním demokracie sú voliči strany Smer-SD, Sme rodina a SaS. Podpriemerne spokojní sú voliči ĽSNS a SMK. Spokojnosť s demokraciou podľa prieskumu úzko súvisí aj s pozitívnym hodnotením ekonomickej a sociálnej situácie. Nadpriemerne spokojní sú teda ľudia, ktorí očakávajú, že ich životná úroveň sa v najbližších 10 rokoch zvýši, a ľudia, podľa ktorých sa ekonomická situácia na Slovensku za uplynulých 12 mesiacov zlepšila.

Gyárfášová tiež upozornila, že klesá počet ľudí, ktorí hovoria, že záleží na tom, koho volia. V roku 2010 bolo o význame volieb presvedčených 46 percent ľudí, v roku 2016 už iba 32 percent ľudí tvrdilo, že záleží na tom, koho volia. Podobný trend zaznamenali aj pri otázke, ktorá sa týkala relevantnosti toho, kto je pri moci. V roku 2010 uviedlo 49 percent ľudí, že veľmi záleží na tom, kto je pri moci, v roku 2016 túto skupinu tvorilo iba 37 percent respondentov.
Prieskum sa venoval aj ľavo-pravému zaradeniu strán a voličov. Štvrtina respondentov sa však na tejto politickej osi nevedela alebo nechcela zaradiť. V medzinárodnom porovnaní je to pomerne vysoké percento, najmä pri porovnaní s Nemeckom či Francúzskom. Podstatne menej nezaradených respondentov má aj Česko (14 percent) či Poľsko (15 percent). Podiel "nezaradených" navyše narastá, keďže v roku 2010 v tejto skupine bolo na Slovensku iba 16,9 percenta ľudí. Krajné póly na ľavo-pravej osi obsadili voliči strany Smer-SD a strany SaS. Menej logické z hľadiska politologických kategórií a obsahu pojmov ľavica - pravica je už podľa Gyárfášovej usporiadanie ďalších voličských skupín. Najbližšie k stredu sa umiestnili voliči SNS aj ĽSNS, čo podľa nej indikuje chápanie týchto kategórií predovšetkým v sociálno-ekonomických obsahoch, nie kultúrnych.

Výskum zisťoval aj postoje verejnosti k európskej integrácii. Podľa očakávania sú najprotieurópskejší voliči ĽSNS. Na opačnom protipóle, najproeurópski, sú voliči OĽaNO. Gyárfášová tiež upozornila, že v prieskume zaznamenali od roku 2014 pokles podpory pre ďalšiu integráciu v prípade elektorátov všetkých strán s výnimkou SNS. Pri voličoch Slovenskej národnej strane dokonca narástla podpora pre ďalšiu integráciu. Pravdepodobne to súvisí s posunom SNS do politického mainstreamu, rozšírením elektrorátu, ale aj odchodom euroskeptickejších voličov k ĽSNS.