Rybanský získal na festivale Ekotopfilm – Envirofilm 2016 Cenu prezidenta SR

Ako dostať vodu do púšte a zabezpečiť dostatok vlahy pre rastliny a dobytok? Tento rébus sa snažili vyriešiť obyvatelia indického Radžastanu po stáročia. Úspechu sa však dočkal až projekt Chauka system, teda spôsob zachytávania dažďovej vody a jej využívanie na dlhodobo neúrodných pláňach. Zaujímavé je, že na to prišli ľudia bez vzdelania a skúseností s vedou, po rokoch skúšania a omylov. Dodnes je to svetový unikát, ktorý prichádzajú obdivovať odborníci nielen z Indie, ale aj zo zahraničia.

"Nie je to žiadna novinka, ale málo sa o tom celosvetovo vie, napriek tomu, že ten systém funguje už viac ako 20 rokov. Radžastan, ako jeden zo štátov Indie, má púšte na 60 percentách územia. To znamená, že odľahlé dedinky majú veľký problém pásť dobytok, predávať mlieko, vo všeobecnosti prežiť. Keďže majú len dva mesiace do roka monzúnový dážď a po zvyšok roka neprší, skúšali, ako zachytiť vodu na hospodárske účely, aby vlaha z tej vody pomohla rásť tráve, stromom, aby sa dobytok mal kde pásť. Začali kopať hrádze vo výške asi jedného metra na ploche približne jedného futbalového ihriska. V rámci tejto plochy vykopali 23 centimetrov hlboké bazéniky štvorcového tvaru, do ktorých keď napršalo, vsakovala voda postupne do zeme do hĺbky až sedem metrov. Keď prišli suchšie mesiace, vlhkosť sa postupne dostávala na povrch, tak sa aj v púštnej oblasti udržiava život a z púšte sa stala hospodársky využívaná pôda," povedal pre TASR Rybanský.

Námet na dokument hľadal prostredníctvom priateľov a partnerov doma i v zahraničí. Dostal viacero námetov súvisiacich s ekológiou a ten z Indie o zachytávaní vody potrebnej na zavlažovanie bol najzaujímavejší. Počas pobytu v Indii bývali s kameramanom u potomka kráľovskej rodiny, ktorý Chauka system vymyslel. Bol to jediný murovaný dom v dedine, výnimočné u nich bolo, že mali aj elektrinu. S domácimi skúsili všetko - zvyky, jedlo, jedli rukami ako domáci obyvatelia. Núkali im nefiltrovanú vodu, tú ale zdvorilo odmietali.

Festivalové ocenenie si Michal Rybanský veľmi cení. "Je to moje prvé ocenenie za dokumentárne filmy, keďže ide už o môj tretí film. Aj sám považujem tento za najvyzretejší. Zrejme to, čo odbornú porotu oslovilo, bolo to, že prvýkrát sme nepoužili žiadne cudzie zábery, ktoré boli v prvých dvoch filmoch nevyhnutné. Jednoducho aj téma bola natoľko silná, že má hlboký odkaz aj pre budúce generácie, ako jednoduchým spôsobom využívať vodu. A ako nato prišli jednoduchí ľudia bez vyššieho vzdelania, to je úžasné. Tie pocity sú fantastické, pretože je to ocenenie dlhoročnej roboty, som rád, že niekto ocenil to, čomu sa venujeme popri bežnej novinárskej robote," povedal pre TASR ocenený režisér.

Michal Rybanský, bývalý moderátor Rádiožurnálu Slovenského rozhlasu, neskôr spravodajca Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie v Ázii, v súčasnosti reportér spravodajstva TV JOJ, sa zameriava na témy súvisiace s ekonomikou a cestovným ruchom.

Páčilo sa mu v Južnej Amerike, učarovala mu však Ázia. Pred rokom uviedol na tomto festivale dokument Blackout, v ktorom priblížil život obyvateľov v oblasti havárie elektrárne v japonskej Fukušime.