Ruský oscarový herec a režisér Nikita Michalkov oslávi 70 rokov

Utomljonnyje solncem (Unavení slnkom), svedectvo o temnej dobe kultu osobnosti v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) v polovici 30. rokov 20. storočia, ktoré režisér vykreslil na pozadí príbehu jednej rodiny na dovolenke, mu priniesol ešte v roku vzniku filmu (1994) ocenenie v podobe Hlavnej ceny poroty na festivale vo francúzskom Cannes a o rok neskôr Oscara za najlepší zahraničný film. Na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch v júli 2010 predstavil Nikita Michalkov pokračovanie tohto filmu s názvom Utomljonnyje solncem 2: Predstojanije (Unavení slnkom: Odpor) o atmosfére vojnového a povojnového Ruska.

Herec, režisér, scenárista a producent vyznamenaný v roku 2007 v Taliansku aj zvláštnym benátskym Zlatým levom za celoživotné dielo a mnohými ďalšími filmovými vyznamenaniami, si vtedy z MFF odniesol aj Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos k svetovej kinematografii. K oscarovej snímke pribudol o rok ďalší diel - Utomlyonnye solncem 2: Tsitadel (Unavení slnkom: Citadela, 2011).

Nikita Michalkov sa narodil 21. októbra 1945 v Moskve (ZSSR). Pochádza zo široko rozvetvenej rodiny známej mnohými kultúrnymi aktivitami. Jeho prastarý otec Vasilij Surikov a starý otec Piotr Končalovskij boli uznávanými maliarmi, otec Sergej Michalkov písal pre deti a mládež a bol autorom textu hymny Sovietskeho zväzu a Ruska. Matka Natália bola poetka a prekladateľka a starší brat Andrej Michalkov - Končalovskij prerazil svojim filmovým umením ako režisér aj v americkom Hollywoode.

V roku 1966 absolvoval Nikita Michalkov štúdium herectva na divadelnej škole a v roku 1971 stredometrážnym filmom Spokojnyj den v konce vojny (Pokojný deň na konci vojny, 1970) réžiu na vysokej škole kinematografie (Vserossijskij Gosudarstvennyj Universitet Kinematografii - VGIK) v Moskve v triede Michaila Romma. Už od študentských rokov ho na filmovom plátne bolo vidno ako výrazného hereckého predstaviteľa odvážnych a mužných hrdinov, stvárnil asi 40 postáv. Ako režisér je známy svojimi adaptáciami klasických diel ruskej literatúry. Preslávil sa aj ďalšími divácky, ale aj umelecky hodnotnými filmami (mnohé režíroval aj v nich hral) ako napríklad Raba ljubvy (Otrokyňa lásky, 1976), Oči čiornie (Oči čierne, 1987), Urga (1991), či Sibirskij cirjulnik (Barbier sibírsky, 1998).

V roku 2014 sa známy režisér vyslovil za zmeny v ruskom zákone zakazujúcom používanie vulgárneho jazyka v literatúre, masmédiách, na koncertoch, divadelných predstaveniach, v zábavných programoch a filmoch. Ako príklad uviedol vojnové filmy, ktoré sa len ťažko dajú predstaviť bez necenzurovaných slov, ale súčasne priznal, že objem vulgarizmov, ktorý sa valí z obrazoviek a plátna, je nesprávna vec a on osobne je proti tomu. Povedal tiež, že ruské nadávky sú veľmi delikátna záležitosť a označil ich za jeden z najväčších vynálezov ruského jazyka. V roku 2000 navštívil Nikita Michalkov, vášnivý poľovník, aj Slovensko – v Rozhanovciach pri Košiciach poľoval na bažanty a cítil sa tam "kak v skazke" - ako v rozprávke.