Ruský mystik Rasputin bol zavraždený pred 100 rokmi

Grigorij Jefimovič Rasputin sa narodil (podľa väčšiny zdrojov) 10. januára 1869. Charizmatický náboženský pútnik zo Sibíri mal veľký vplyv na spoločenské, politické a hospodárske dianie v Rusku v časoch vlády posledných členov dynastie Romanovcov na začiatku 20. storočia, známa bola jeho schopnosť manipulácie s ľuďmi.

Hovorilo sa o jeho neobyčajných schopnostiach, ktoré mu získali úctu medzi obyvateľstvom, na priamy Boží pokyn konal zázraky a liečil choroby. Po smrti sa stal hrdinom a jeho život sa stal námetom viacerých románov a filmov. Nezabudli na neho ani výrobcovia ruského alkoholu, pomenovali po ňom vodku.

Grigorij Jefimovič Rasputin pochádzal z rodiny roľníka a jeho mladosť je zviazaná s malou sibírskou dedinkou Pokrovskoje na Urale. Kolovali o ňom mýty, že údajné nadprirodzené schopnosti sa uňho prejavovali už v detstve. V jeho rodnej obci sa hovorilo, že to bol človek veľmi rozporuplný. Na jednej strane viedol výstredný život, mal povesť záletníka a veľa pil, na druhej strane sa často modlieval.

Vo veku okolo tridsať rokov začal putovať po krajine, po kláštoroch na Sibíri. Po určitom čase vyšiel spoza kláštorných múrov medzi dôverčivých veriacich už ako "svätý". Rusko bolo zaostalou krajinou, myslenie mužíkov primitívne. Najskôr sa stával autoritou na dedinách, potom sa jeho povesť šírila do malých miest, nakoniec sa stal známy po celej gubernii. Zástupy roľníkov, mužov a žien sa mu hádzali k nohám, bozkávali jeho rúcho a volali ho "otec Grigorij, náš spasiteľ". Mních spieval sväté piesne, v špinavej sutane, zarastený a neučesaný tiahol od dediny k dedine.

Po príchode do Sankt Peterburgu (dnes Petrohrad) po roku 1904 si postupne získal priazeň a sympatie niektorých manželiek ruských šľachticov, neskôr sa mu podarilo nadviazať priateľstvo s cárom Mikulášom II., hlavne s jeho manželkou, cárovnou Alexandrou Fjodorovnou vďaka hypnotickým schopnostiam, ktoré zlepšovali stav ťažko chorého hemofilického cároviča Alexeja Nikolajeviča.

Fakt, že Rasputin cársku rodinu čoraz viac ovládal, dokonca i v politických a vojenských otázkach, poburoval ruskú aristokraciu a pre mnoho ľudí blízkych cárskej rodine sa stal nepohodlným. Svojím škandálnym súkromným životom zdiskreditoval cársku rodinu nielen v očiach petrohradskej verejnosti, ale cárova popularita klesala pred celým ruským národom.

Dňa 30. decembra 1916 (niektoré zdroje uvádzajú aj 29. december) ho šľachtici a aristokrati (okrem iných aj cárov bratranec, vojvoda Dmitrij Pavlovič, spolu s kniežaťom Felixom Jusupovom) zavraždili a jeho telo hodili do rieky. Smrť Rasputina bola zvláštna. Najprv prežil otravu (vo víne a koláčoch bolo cyankáli), potom výstrely z revolvera. Zomrel, až keď ho zúfalí sprisahanci hodili do rieky a utopil sa. Jeho vražda je dodnes opradená nejasnosťami. 

Zatiaľ čo svet Rasputina vníma ako rozporuplnú osobnosť, väčšina ruských veriacich ho uctieva vďaka "zázrakom", ktoré urobil.

Je ťažké predvídať, akú úlohu by bol zohral Rasputin, keby sa bol dožil revolúcie v roku 1917. Údajne neodporúčal cárovi vstup do prvej svetovej vojny a predpovedal neúspešnosť tohto kroku. Jeho veštba sa splnila aj v tom, keď sa vyhrážal, že ak zomrie rukou príslušníka cárskej rodiny, cár čoskoro príde o moc.

Najstaršia Rasputinova dcéra Mária po jeho smrti zutekala pred revolúciou s manželom do francúzskej metropoly Paríža, neskôr sa usadila v Spojených štátoch amerických (USA) a písala pamäte z cárskeho Ruska a v roku 1977, pred svojou smrťou, vydala knihu o svojom otcovi.