Rusko slávi svoj najmladší sviatok, ktorý má desať rokov

V mestách krajiny sa ľudia stretajú na manifestáciách, mítingoch, koncertoch, ale aj na rekonštrukcii udalostí z asi 400-ročnej minulosti. S Dňom národnej jednoty súvisí aj sviatok Ruskej pravoslávnej cirkvi Slávenie Kazanskej ikony Božej Matky. V pravoslávnych chrámoch krajiny sa uskutočnili liturgie, v Chráme zosnutia Presvätej Bohorodičky v moskovskom Kremle ju slúžil patriarcha Moskovský a celej Rusi Kirill, informovali ruské médiá.

Sviatok sa v Moskve uskutočnil pod heslom "Sme jednotní", ľudia aj v ďalších mestách akcentovali motto "Sme spolu!". V hlavnom meste sa na rôznych miestach stretli desaťtisíce ľudí. V Moskve, ako aj v ďalších ruských mestách až po Ďaleký východ ale aj v Kryme, sa pred oslavami ľudia stíšili a venovali minútu ticha na pamiatku obetí leteckého nešťastia letu A-321 v Egypte. Podľa denníka Rossijskaja gazeta sa len v Moskve na oslavách zúčastnilo okolo 85.000 ľudí.

Ako štátny sviatok sa 4. november v Rusku slávi od roku 2005 a v mestách sa v minulých rokoch konali nielen slávnosti, koncerty, ohňostroje a mítingy, ale aj protestné pochody.

Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, 16. decembra 2004 schválili v troch čítaniach novelu federálneho Zákona o dňoch vojenskej slávy (Víťazných dňoch) Ruska. Do zákona poslanci zakomponovali nový sviatok - Deň národnej jednoty. Rozhodnutie o zavedení tohto najmladšieho ruského štátneho sviatku vydal v roku 2004 vtedajší prezident Vladimir Putin.

Na 4. novembra sa preniesol štátny sviatok s pracovným voľnom zo 7. novembra, keď sa v minulosti oslavovala Veľká októbrová socialistická revolúcia. V 90. rokoch 20. storočia za vlády prezidenta Borisa Jeľcina sa stal Dňom súladu a zmierenia a ostal dňom pracovného pokoja.

Od roku 2005 sa v Rusku slávi 4. november ako štátny sviatok spojený s pracovným voľnom ako Deň národnej jednoty. Je spomienkou na udalosť zo 4. novembra 1612, keď ruskí vojaci ľudovej domobrany pod velením Kuzmu Minina a Dmitrija Požarského zaútočili na moskovskú štvrť Kitaj-gorod a z Moskvy vyhnali poľských dobyvateľov. Tým sa skončilo Obdobie nepokoja (Smuta), ktoré trvalo 30 rokov. Zároveň sa začalo budovanie nového ruského štátu. Neskôr sa tento deň stal symbolom zjednocovania národov Ruska.

Výnosom cára Alexeja Michailoviča (1645-1676) sa na pamiatku tejto významnej udalosti začal v Moskovskej Rusi sláviť pravoslávny a štátny sviatok - až do roku 1917. Do ruského pravoslávneho kalendára sa dostal ako Slávenie Kazanskej ikony Božej Matky na počesť vyhnania Poliakov z Moskvy a Ruska v roku 1612. Deň Kazanskej ikony Božej Matky slávia pravoslávni veriaci aj v súčasnosti.