Rusko si pripomenulo a uctilo obete potopenia ponorky Kursk spred 15 rokov

Príslušníci ruského námorníctva i pozostalí položili dnes vence k hrobom a pamätníkom zosnulých príslušníkov ozbrojených síl. Ich kolegovia si ich uctili čestnými salvami.

Pietne obrady sa konali v Murmansku, Petrohrade a ďalších mestách Ruskej federácie, píše tlačová agentúra DPA.

Plavidlo K-141 Kursk bola supermoderná ruská jadrová ponorka uvedená do služby v roku 1995. Bola súčasťou Severnej flotily ruského vojnového námorníctva a operovala hlavne v oblastiach Severného ľadového oceánu. Kursk naprojektovali na boj s ponorkami, lietadlovými loďami a na vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny. Bola to strategická atómová ponorka, ktorá mohla niesť 24 jadrových balistických striel.

Počas námorného cvičenia v medzinárodných vodách Barentsovho mora prišlo dňa 12. augusta 2000 na Kursku k dvom mohutným výbuchom. Ponorka klesla na dno do hĺbky 108 m, približne 135 km od prístavu Severomorsk. Katastrofu neprežil nikto zo 118 členov posádky.   Tlačové agentúry začali 14. augusta 2000 informovať o potopení jadrovej ponorky Kursk, ktorá pre technické problémy ostala ležať na dne Barentsovho mora. Podľa správ bola kvôli technickým problémom vodou zaplavená predná časť ponorky. Ruské oficiálne informácie tvrdili, že v ponorke sa nenachádzali jadrové zbrane, nevzniklo teda žiadne bezprostredné nebezpečenstvo a z miesta nehlásili ani únik rádioaktivity. Prvé informácie ruskej admirality neuvádzali, kedy a v ktorej časti Barentsovho mora k incidentu došlo, iba to, že sa to stalo počas vojenského cvičenia ruskej Severnej flotily v Barentsovom mori za prítomnosti 107 námorníkov. K ponorke sa vydali ruské záchranné lode. Nórska strana však tvrdila, že seizmológovia zaznamenali v kritickej oblasti 12. augusta 2000 dve explózie. Ruské vedenie nakoniec potvrdilo, že k potopeniu Kursku prišlo v sobotu 12. augusta 2000 s tým, že na palube bolo 118 námorníkov, ktorí napokon všetci zomreli.

Práce na záchrane potopenej ponorky sa ťahali niekoľko mesiacov. Splnila sa žiaľ domnienka námorných expertov, ktorí tvrdili, že vzhľadom na polohu, v akej sa nachádzala, bola akákoľvek záchrana mimoriadne ťažká, okrem iného aj kvôli silnému tlaku vody. Postupne s nadobudnutím presvedčenia o tom, že posádka už nežije, sa v Rusku zdvihla vlna smútku, beznádeje, rôznych fám o tragédii a obviňovania ruského námorníctva zo zlého spôsobu a hlavne z neskorých záchranných prác. Až do novembra 2000 sa v Barentsovom mori pracovalo na vyslobodzovaní Kursku.

Po dlhom procese vyšetrovania bola za príčinu skazy ponorky označená explózia cvičného torpéda, ktorá mala za následok reťazovú reakciu v torpédovej miestnosti. Prečo cvičné torpédo explodovalo, však nebolo nikdy objasnené. Operácia na vyzdvihnutie vraku stála približne osem miliónov dolárov, čo v tom čase bol rozpočet ruského ponorkového loďstva na celý rok.