Rusko naliehavo potrebuje zlepšiť podnikateľskú klímu

Na trojdňovom Medzinárodnom hospodárskom fóre, ktoré sa skončilo v sobotu (18. 6.) v Petrohrade, zavládlo celkom svieže ovzdušie. Ruské vedenie však muselo pred predstaviteľmi medzinárodného podnikateľského sveta priznať, že v krajine nie je dobré investorské prostredie. Obzvlášť je alarmujúci fakt, s ktorým prišli v jednej štúdii pracovníci ruského ministerstva pre hospodársky rozvoj. Rozlohou najväčšia krajina sveta je medzi najdôležitejšími rozvojovými štátmi BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) s odstupom najhoršia. Je to výsledok korupčných pomerov, právnej neistoty, slabej infraštruktúry a nízkeho vedeckého potenciálu. Surovinový štát priznáva sám, že sa veľmi spolieha na príjmy za export ropy a zemného plynu a neusiluje sa o diverzifikáciu svojej hospodárskej základne.
      V ratingu konkurencieschopnosti je Rusko spomedzi 136 hodnotených krajín na 63 mieste. Nachádza sa medzi Srí Lankou a Uruguajom.
      "Tendencia je hrozivá. Krajina reálne stráca vo svete trhy a vplyv," uviedol manažér a analytik Anton Rachmanov z investičnej banky Trojka Dialog. Ako príklad uviedol rokovania Ruska s Čínou o dodávkach plynu, ktoré sa napriek prítomnosti čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa tento týždeň v Moskve, úspešne nezavŕšili. Strany sa okrem iného nedohodli na cene paliva. Čína bude radšej brať zemný plyn od Turkménska.
      Analytici a šéfovia koncernov počas fóra opakovane tvrdia, že problémy sú známe. Ale diskusie väčšinou neprinášajú nijaké výsledky. Rachmanov sa sťažuje aj na nedostatok politickej konkurencie. Bez nej napokon nedochádza ani k hospodárskemu pokroku.
      Jedným z mála zahraničných manažérov, ktorí verejne vyslovili nespokojnosť s pomermi v Rusku, bol šéf dánskeho nadnárodného koncernu Carlsberg. Jörgen Buhl Rasmussen poukázal na nevypočítateľnosť hospodárskej politiky. V dôsledku neočakávaného rastu spotrebnej dane musel zvýšiť cenu piva o 25 %. Napriek tomu však on a mnohí iní investori zostávajú verní podnikaniu na ruskom trhu.
      Prezident Dmitrij Medvedev poukázal na to, že sa moc priveľmi sústreďuje v Kremli a mala by sa viac prejavovať v regiónoch. Chce sa rozísť aj so štátnym kapitalizmom a je za podporu privatizácie.
      Ruskí komentátori oceňujú Medvedevove liberálne hospodárske plány, ale dodávajú, že za proklamáciami veľkých cieľov v minulosti len zriedka nasledovali činy. Šéf Kremľa už v roku 2008 ohlásil založenie finančného centra v Moskve. Zostáva len pri zámere. S pohľadom na prezidentské voľby na budúci rok v marci povedal prezident, že krajina potrebuje novú hospodársku politiku nezávisle od toho, kto sa dostane do Kremľa. Podľa názoru mnohých expertov na fóre v Petrohrade je pravdepodobné, že staronovým prezidentom bude Vladimir Putin.
Zdroj: TASR/DPA