Situácia na Ukrajine: Rusi pripravujú sankcie pre USA - Žiadna vodka pre Obamu!

NETKY.SK • 27 Marec 2014, 16:00 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Rusi pripravujú sankcie pre USA - Žiadna vodka pre Obamu!

MOSKAVA - Rusi spustili na internete kampaň vtipných "sankcií", ktoré by sa mohli uvaliť na amerického prezidenta Baracka Obamu ako odplata za opatrenia Washingtonu proti Moskve kvôli krymskej kríze. Informovala o tom dnes tlačová agentúra Reuters.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

18:42 - Sankcie Západu najväčšiu ruskú banku Sberbank príliš neovplyvnili

Najväčšia ruská banka Sberbank uviedla, že sankcie Západu voči Rusku za jeho aktivity na Kryme ju doteraz výraznejšie nezasiahli. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Po anexii Krymu Ruskom Spojené štáty a Európska únia uvalili na viacerých ruských predstaviteľov a niektoré banky sankcie. Sberbank sa však medzi zasiahnutými inštitúciami nenachádzala. "Sankcie sa doteraz na našich aktivitách výraznejšie neprejavili," povedal dnes na stretnutí s investormi výkonný riaditeľ banky German Gref. Ako však dodal, Sberbank si pripravila núdzový plán pre prípad, že ďalšie zhoršovanie vzťahov Ruska so Západom bude naďalej komplikovať ekonomickú situáciu v Rusku.

 

18:07 - Obama pri návšteve Ríma varoval Moskvu pred ďalšími sankciami

Americký prezident Barack Obama dnes varoval Rusko pred ďalšími sankciami, ak Moskva neustúpi v otázke ukrajinského konfliktu, informovala tlačová agentúra DPA. "Sankcie zosilnejú, ak Rusko nezmení kurz," povedal Obama pri návšteve Ríma po stretnutí s talianskym premiérom Matteom Renzim. Vyjadril však nádej, že Rusko pôjde diplomatickou cestou a bude so všetkými spolupracovať, aby sa kríza na Ukrajine vyriešila mierovo. Balíček pomoci, ktorý Ukrajine ponúkol Medzinárodný menový fond (MMF), označil Obama za "konkrétny signál", že svet stojí za Ukrajinou. Podľa slov amerického prezidenta pôjde o "väčší krok vpred".

 

17:49 - Prezident Basescu: Rusko sa zrejme tlačí až dolu k Rumunsku

Rumunský prezident Traian Basescu dnes vyhlásil, že Rusko má možno územné ambície, ktoré siahajú až dolu k východnej hranici jeho krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Basescu dodal, že Rusko sa správa nevyspytateľne a že nedávne pripojenie Krymu, ktoré nasledovalo po ruskom vpáde do Gruzínska v roku 2008, sa už nedá vnímať "ako izolovaný incident". Rumunský prezident dnes predstaviteľom ministerstva obrany povedal, že Moskva má zrejme plány na obsadenie územia v proruskom separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku alebo na juhu Ukrajiny "od Odesy cez ústie Dunaja až po jeho riečne rameno Chilia". Prezident tým poukazoval na oblasti v Rumunsku pri hranici s južnou Ukrajinou.

 

17:38 - Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii odmietlo ruskú anexiu Krymu

Valné zhromaždenie OSN dnes schválilo rezolúciu, v ktorej potvrdilo územnú celistvosť Ukrajiny a označilo referendum na Kryme a následnú ruskú anexiu tohto ukrajinského územia za nezákonnú. Za rezolúciu hlasovalo 100 krajín, 11 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania, informovala agentúra Associated Press. Návrh rezolúcie predložila Ukrajina a potvrdila ju vyše polovica zo 193 členov VZ OSN, čo bolo viac, ako mnohí očakávali. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady svetovej organizácie nemožno rezolúcie Valného zhromaždenia OSN vetovať. Hoci nie sú právne záväzné, odrážajú názor sveta.

 

15:59 - Rusko si podľa prezidenta V. Putina vytvorí vlastný platobný systém

Rusko vytvorí vlastný platobný systém, ktorý bude konkurenciou spoločnostiam Visa a MasterCard potom, ako firmy prestali v dôsledku sankcií voči Rusku poskytovať niektorým ruským bankám svoje služby. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin. Dodal však, že zavedenie národného platobného systému si vyžiada určitý čas. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a RIA Novosti. Európska únia (EÚ) a USA minulý týždeň v reakcii na anexiu Krymu Ruskom uvalili na viacerých ruských predstaviteľov sankcie v podobe zákazu udeľovania víz a zmrazenia ich aktív. Zároveň zaviedli sankcie aj voči niektorým ruským bankám. V rámci týchto sankcií spoločnosti MasterCard a Visa prestali obsluhovať ich klientov. Neskôr však služby opäť obnovili. Na dnešnom stretnutí s členmi Rady Federácie Putin vyhlásil, že Národná banka Ruska úzko spolupracuje s vládou na vytvorení národného platobného systému. "Našou povinnosťou je chrániť naše záujmy. A to aj budeme robiť," povedal Putin. "Je veľmi zlé, že určité spoločnosti sa rozhodli pre reštrikcie," dodal bez toho, aby menoval Visa a MasterCard. Upozornil ale, že takto môžu prísť o časť trhu, a to veľmi lukratívneho.

 

15:52 - Ruský prezident kúpil svojej bývalej učiteľke nemčiny byt v Tel Avive

Ruský prezident Vladimir Putin podaroval svojej bývalej učiteľke nemčiny, ktorá žije v Izraeli, byt v Tel Avive. Informovala dnes o tom tlačová agentúra DPA. Dnes 93-ročná Mina Judická Berlinerová učila Putina nemčinu v Petrohrade (niekdajšom Leningrade) pred tým, ako v roku 1973 emigrovala do Izraela. Učiteľka žije v Tel Avive, kde ceny nehnuteľností patria k najvyšším na svete. Povedala, že Putin jej začal posielať malé darčeky po tom, ako sa stretli pri jeho štátnej návšteve Izraela v roku 2005. Ruský predstaviteľ pomohol Berlinerovej nájsť byt v Tel Avive a zaplatil za to sumu, ktorú neuviedli. O Putinovi povedala, že bol "dobrý študent", ktorý sa vždy dobre naučil slovnú zásobu a gramatiku.

 

15:33 - Kanadský premiér: Rusko sa môže vrátiť do G8, iba ak sa zmení

Kanadský premiér Stephen Harper dnes na návšteve Nemecka vyhlásil, že Rusko sa v žiadnom prípade nemôže vrátiť do skupiny priemyselne vyspelých krajín G8, kým prezident Vladimir Putin nezmení smerovanie. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP. "Problém je v tom, že napriek všetkému nášmu úsiliu spraviť z pána Putina svojho partnera on vôbec netúži byť partnerom - on túži byť súperom. To je jednoducho realita, s ktorou sa musíme vyrovnať," povedal kanadský premiér Harper na tlačovej konferencii v Berlíne, po boku s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. "Osobne - a hovorím iba za Kanadu - nevidím žiadnu možnosť na návrat pána Putina za spoločný stôl, ak Rusko zásadne nezmení svoje smerovanie, svoj postoj voči svetu a svoje hodnoty aj konanie," uviedol Harper po rozhovoroch s Merkelovou. Rusko bolo na neurčito vylúčené zo skupiny krajín G8 (G7 + Rusko) v reakcii na pripojenie Krymu k Ruskej federácii.

 

Kanadský premiér Stephen Harper po boku s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou

img

 

15:29 - Na zozname neželaných osôb je 321 ukrajinských predstaviteľov

Krymská vláda vo štvrtok zverejnila zoznam 321 ukrajinských predstaviteľov, ktorí majú zakázaný vstup na územie polostrova. Na zozname neželaných osôb sú najvyšší predstavitelia Ukrajiny vrátane úradujúceho prezidenta Oleksandra Turčynova, premiéra Arsenija Jaceňjuka či ministra vnútra Arsena Avakova. Na Kryme nie je vítaný ani líder kedysi opozičnej strany Udar Vitalij Kličko ako aj ďalší predstavitelia štátnych inštitúcií a poslanci, ktorí sa "hanlivo vyjadrovali o rusky hovoriacej populácii na Kryme a o Rusku".

 

15:07 - Kyjev očakáva prudký rast ceny ruského plynu

Cena za dodávky ruského plynu Ukrajine k 1. aprílu vzrastie o 79 % na 480 USD za tisíc metrov kubických. Vyhlásil to vo štvrtok ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Očakávané skokové zvýšenie cien plynu označil za jeden z faktorov, prečo sa krajina ocitla na pokraji ekonomického kolapsu. Bez schválenia úsporných opatrení, ktoré navrhuje Medzinárodný menový fond (MMF), môže hrubý domáci produkt (HDP) krajiny tento rok klesnúť až o 10 %, čo by znamenalo štátny bankrot, varoval Jaceňuk v ukrajinskom parlamente.

 

14:59 - Marčuk: Ukrajinu čaká kritický okamih, podľa Malomuža jej ruský vpád nehrozí

Bývalý ukrajinský minister obrany a bývalý tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Jevhen Marčuk dnes v Kyjeve vyhlásil, že Ukrajina bude najbližšie dva dni prežívať najkritickejší okamih za všetky roky svojej nezávislosti. Na tlačovej konferencii avizoval, že Rusko prechádza do druhej fázy operácie voči Ukrajine, pričom táto etapa môže byť nebezpečnejšia ako "krymská". Marčuk dodal, že experti, ktorí nie sú súčasťou vládnych štruktúr a dobre sa vyznajú v oblasti obrany a národnej a štátnej bezpečnosti, registrujú presné indikátory, kedy sa chystá rozsiahla vojenská operácia, najmä ak má mať útočný charakter, čo nemožno skryť. "Sú operácie, ktorých prípravy nie je možné zdržiavať: treba sa alebo stiahnuť, alebo ísť vpred," vyhlásil Marčuk. 

 

14:36 - EK zverejnila správy o krajinách Východného partnerstva

Európska komisia (EK) vo štvrtok zverejnila správy o pokroku krajín, ktoré sú členmi takzvaného Východného partnerstva. Komisia vypracovala celkovo 16 správ o implementácii Európskej susedskej politiky (ENP), do ktorej minulý rok Európska únia investovala 2,65 miliardy eur. Na ďalšie finančné obdobie v rokoch 2014 až 2020 schválila na tento program sumu 15,4 miliardy eur.

 

Čo sa týka Ukrajiny, EK konštatovala, že krajina prešla v posledných mesiacoch obrovskými zmenami smerom k politickej a ekonomickej integrácii s EÚ. Únia sa pritom zaväzuje Kyjevu v týchto snahách naďalej pomáhať. EK už krajine prisľúbila finančnú pomoc vo výške 11 miliónov eur na tento účel po tom, čo Ukrajina minulý týždeň podpísala s Bruselom asociačnú dohodu. Moldavsko a Gruzínsko podľa EK dosiahli pokrok v politických reformách ako aj v reforme súdneho systému. Arménsko taktiež pokračuje v demokratizácii, no rozhodlo sa ukončiť rokovania o asociačnej dohode s EÚ. Azerbajdžan dosiahol len malý pokrok a Bielorusko vôbec nepokročilo v politických 

 

14:06 - Mladé Ukrajinky rozbehli cez facebook bojkot sexu s Rusmi

Politické a ekonomické sankcie uvalené Západom na Rusko za obsadenie Krymu Moskvu príliš nevystrašili, konštatuje vo svojom internetovom vydaní francúzsky Le Nouvel Observateur. Skupina mladých Ukrajiniek sa preto rozhodla pre sexuálny štrajk a ich hlavnou úlohou je "nedať Rusovi".
      

Cieľom kampane je "zmariť túžby Ruska po ďalšom ukrajinskom území a upútať pozornosť sveta na to, čo sa deje na Krymskom polostrove," uvádza sa v propozíciách.  Kampaň sa rozbehla na sociálnej sieti Facebook, kde sa sformovala skupina mladých žien odhodlaných "bojovať s nepriateľom všetkými prostriedkami".  Ako nástroj kampane "sme si vybrali provokáciu, lebo tá púta pozornosť," priznala spisovateľka, blogerka a hudobníčka Irena Karpa. "Zmyslom kampane je nevzdať sa našej dôstojnosti, slobody, vlasti. Terčom je skôr Putin a jeho politika, nie je v tom nič rasistické," dodala a pripomenula, že na nedávnych protivládnych protestoch sa zúčastňovali aj Ukrajinci ruského pôvodu.  
      

Kampaň spustili mladé úspešné ženy: sú medzi nimi podnikateľky, novinárky či spisovateľky. Vetu "Nedaj Rusovi" si požičali z básne Kateryna, ktorú napísal ukrajinský bard Taras Ševčenko a v ktorej vyrozprával ľúbostný príbeh mladej dedinčanky zvedenej a neskôr zavrhnutej ruským dôstojníkom. Facebooková stránka si veľmi rýchlo získala popularitu - má už vyše 3500 "lajkov" - a prevzali ju aj viaceré ruské weby. Reakcia na kampaň v Rusku je rôzna: časť Rusov ju považuje za vtipnú, iní sa urazili.  "Mali by ste odmietať ľudí, ktorí Putina podporujú v takom tom sovietskom štýle, nie všetkých Rusov. Čo s tým majú? Veď ešte aj píšete v ruštine," cituje francúzsky magazín z facebookovej stránky Rusa Antona Grigorijeva.
      

Na webovej stránke Lifenews.ru, ktorá je údajne napojená na tajné služby, žena menom Oľga Silajevová kvitovala: "Nespite s ruskými mužmi, aspoň ich zostane viac pre nás".

 

img

 

 

14:02 - Tymošenková sa chce uchádzať o prezidentskú funkciu

Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková má v úmysle kandidovať v predčasných prezidentských voľbách, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia 25. mája. Uviedla to dnes na tlačovej konferencii v Kyjeve. Dodala, že na zjazde strany Vlasť, ktorý sa uskutoční túto sobotu v Kyjeve, mieni delegátov požiadať, aby podporili jej nomináciu.

 

13:59 - Šéf diplomacie Kurz sa vyslovil proti členstvu Ukrajiny v NATO

Proti prijatiu Ukrajiny do NATO sa dnes vyslovil rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz. Informovala o tom agentúra DPA. Takéto členstvo by bolo "provokáciou pre Rusko," povedal Kurz pre stanicu MDR Info. Miesto toho by sa podľa neho bolo treba nažiť o jej nepripojenie do žiadneho z blokov, alebo dokonca o neutralitu. Myslenie v rámci príslušnosti do blokov by mohlo krajiny ako Ukrajina alebo Moldavsko rozštiepiť, upozornil šéf rakúskej diplomacie.

 

Zľava: generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland, rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz a ukrajinský premiér Arsenij Yatsenyuk

 

img

 

13:53 -  Rusko je pripravené podporiť svoje banky

Ruská centrálna banka je pripravené podporiť svoje banky, ktoré čelia odlevu kapitálu pre obavy z ekonomických sankcií, zatiaľ však nevidí dôvod na intervenciu. Vyhlásila to vo štvrtok guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullina. "Sme pripravení využiť všetky štandardné nástroje, aby sme poskytli likviditu našim bankám," povedala na stretnutí s investormi Nabiullina. Minister financií Anton Siluanov doplnil, že vláda môže podporiť banky podobnými nástrojmi, aké nasadila počas finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. V zhode s guvernérkou však uviedol, že dôvod na mimoriadne opatrenia zatiaľ nevidí.

 

13:29 - Dánsko dá šesť stíhačiek na ochranu vzdušného priestoru Pobaltia

Dánsko vyšle šesť svojich stíhačiek typu F-16 na pomoc pri ochrane vzdušného priestoru pobaltských krajín. Vo štvrtok o tom informoval minister zahraničia Martin Lidegaard. Hliadkové lety sa začnú 1. mája a potrvajú do konca augusta. Budú súčasťou posilnenej misie Severoatlantickej aliancie na zvýšenú ochranu jej východoeurópskych členov po zabratí ukrajinského Krymu Ruskom. "Dánsko chce preukázať solidaritu s pobaltskými krajinami v súčasnej situácii," komentoval vyslanie stíhačiek dánsky štátny rozhlas.

 

12:26 - Turčynov: Konečným cieľom Ukrajiny je plné členstvo v EÚ

Dočasný ukrajinský prezident Oleksadr Turčynov dnes vyhlásil, že cieľom Ukrajiny je členstvo v EÚ. Na 21. zasadnutí výboru pre parlamentnú spoluprácu Ukrajiny s EÚ, ktoré sa dnes konalo v Kyjeve, Turčynov uviedol, že podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ nie je konečným cieľom: "Je to "začiatok novej spolupráce". "Vytýčili sme si pred sebou cieľ dosiahnuť plné členstvo," zdôraznil Turčynov. 

 

Dodal, že bez ohľadu na situáciu na Kryme, ktorý sa na základe výsledkov sporného referenda a nikým neuznanej medzištátnej zmluvy stal súčasťou Ruskej federácie, "eurointegrácia na Ukrajine pokračuje a jej smerovanie do Európy sa nedá zastaviť". Upozornil, že práve pokus zosadeného vedenia krajiny o pozastavenie eurointegrácie bol vlani na jeseň impulzom pre mohutné protivládne protesty. "Ľudia vyšli do ulíc (bojovať za svoje) právo zvoliť cestu", ktorou sa ich krajina má uberať, dodal Turčynov.  

      

Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.

 

12:22 - Jaceňuk: Ukrajina nemá inú alternatívu než nepopulárne reformy

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk dnes na zasadnutí parlamentu predložil vládny návrh "veľmi nepopulárnych" úsporných opatrení, ktorého prijatie označil za nevyhnutné, pretože Ukrajina sa podľa jeho slov ocitla na pokraji bankrotu.
      

Podľa jeho slov Ukrajine bude v roku 2014 chýbať 289 miliárd hrivien. Zo vzniku tejto situácie Jaceňuk obvinil bývalé vedenie krajiny a prítomných poslancov Strany regiónov. Súčasne zdôraznil, že Ukrajina nemá inú možnosť, než uskutočniť reformy.
      

Jaceňuk sa dnes vyslovil aj za ústavnú reformu v záujme decentralizácie moci a rozdelenie právomocí. Vyslovil sa za zrušenie oblastných úradov a za prenesenie kompetencií ústredných orgánov na nižšie stupne.
      

V rámci úsporných opatrení Jaceňukova vláda navrhla napríklad zníženie počtu štátnych úradníkov o desať percent a do konca roka zmrazenie minimálnej mzdy a životného minima. Súčasne zvažuje, že dôchodky nad 10.000 hrivien sa budú zdaňovať.
      

Jaceňuk dnes vyslovil predpoklad, že od 1. apríla sa cena ruského plynu pre Ukrajinu zvýši na 480 dolárov za 1000 m3. Dodal, že jeho vláda podniká kroky na zníženie závislosti Ukrajiny od ruského zemného plynu, informovala agentúra UNIAN.
      

Minister ekonomiky Jurij Prodan však predtým uviedol, že Kyjev nebude platiť viac ako 387 dolárov za 1000 m3 zemného plynu, čo je cena stanovená po dohode s ruským plynárenským koncernom Gazprom a vychádzajúca z tzv. charkovských dohôd. Podľa neho Ukrajina si zachováva toto stanovisko, keďže Rusko sa na ukrajinskú vládu oficiálne neobrátilo so žiadosťou o vypovedanie charkovských zmlúv.
      

Agentúra Ukrinform medzičasom pripomenula, že eurokomisár pre rozpočet Jan Lewandowski v stredu v Kyjeve pred novinármi uviedol, že "(s Ukrajinou) bolo dohodnuté, že bude možnosť reverzného chodu plynu zo Slovenska a neskôr aj z Poľska a Maďarska". Zdôraznil, že ide o veľmi dôležité rozhodnutie z pohľadu energetickej bezpečnosti Ukrajiny, ktoré bude treba realizovať.

 

img

 

12:09 - Rusi prepustili veliteľa ukrajinskej základne Beľbek

Ruskí vojaci už prepustili veliteľa ukrajinskej vojenskej základne na Kryme, ktorého zajali minulý týždeň. Vo štvrtok o tom píše britský denník The Independent, ktorý sa odvoláva na miestne zdroje. Plukovník Jurij Mančur zo základne Beľbek je už v súčasnosti na odchode z Krymského polostrova. Opustenie územia, ktoré je už v súčasnosti de facto súčasťou Ruska, bolo jednou z podmienok na jeho prepustenie.

Základňa Beľbek neďaleko krymského Sevastopoľa sa stala terčom útokov ruskej armády v sobotu. Rusi sa v tom čase zmocnili aj ďalších základní, ktoré boli lojálne veleniu v Kyjeve. Obsadili aj bojovú ponorku Zaporožžia, jedinú v arzenáli Ukrajiny a o deň neskôr prevzali kontrolu nad ukrajinskou vlajkovou loďou Slavutič kotviacou v Sevastopoli.

 

11:21 - Komisár Lewandowski pripustil možnosť dodávok plynu pre Ukrajinu cez Slovensko

Ukrajina, ktorá je vysoko závislá od dovozu plynu z Ruska, bude môcť odoberať plyn z krajín Európskej únie, najskôr zo Slovenska, potom z Poľska a Maďarska. Uviedol to v stredu (26.3.) v Kyjeve eurokomisár pre rozpočet a finančné plánovanie Janusz Lewandowski. Komisár Lewandowski bol v Kyjeve súčasťou širšej delegácie EÚ, ktorú viedol eurokomisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle. Jej súčasťou boli aj vysokí predstavitelia viacerých generálnych riaditeľstiev Európskej komisie. Cieľom tejto misie bolo na základe rokovaní s prechodnou ukrajinskou vládou zamerať sa na niektoré špecifické prvky spolupráce Kyjeva s EÚ potom, ako predstavitelia únie podpísali politickú časť asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ.

 

11:18 - Väčšina Rusov je za anexiu území bývalého ZSSR, kde žijú ich krajania

Väčšina Rusov sa domnieva, že Rusko má právo anektovať územia bývalých republík Sovietskeho zväzu, kde žijú ruskí krajania. Väčšina opýtaných podporuje aj pripojenie ďalších oblastí Ukrajiny k Rusku. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky inštitútu Levada, ktorého výsledky dnes zverejnila ukrajinská agentúra UNIAN. Až 58 percent opýtaných sa domnieva, že Rusko má právo zmocniť sa území, kde žijú etnickí Rusi, lebo "musí chrániť svojich".  Podľa 28 percent na takýto krok Rusko nemá právo, ale v prípade Krymu si "počína správne a koná podľa zákona a v súlade s normami medzinárodného práva".

 

11:09 - Putin zostal mentálne v KGB a vedie svet k III. svetovej vojne, myslí si Kravčuk

Prvý prezident nezávislej Ukrajiny Leonid Kravčuk tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je mentálne ešte stále v zajatí svojho pôsobenia v sovietskej tajnej službe, čím vedie svet k tretej svetovej vojne a treba ho v tom zastaviť. 
      

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky Kravčuk varoval, že "Putinovi Ukrajina nestačí. Nezostane pri tom... a to bude začiatok tretej svetovej vojny".
      

Kravčuk preto vyzval Západ na prísnejšie sankcie voči Rusku - upozornil, že v opačnom prípade Moskva môže "prekročiť hranice" a následky tohto kroku budú nebezpečné nielen pre Ukrajinu, ale aj celý svet.
      

Podľa Kravčuka si Putin "osvojil najhoršie metódy práce KGB - organizácie zodpovednej za represie -, ako aj všetko zlo, ktoré páchalo vedenie bývalého ZSSR". Kravčuk sa domnieva, že svet by "mal vždy pamätať" na to, že "Putin bol odchovaný touto organizáciou (KGB)".
      

Ukrajinský exprezident upozornil na to, že Rusko síce vyhlasuje, že nemá v úmysle pokračovať vo vojenských operáciách na ukrajinskom území, ale napriek tomu pri spoločných hraniciach s Ukrajinou naďalej sústreďuje vojenskú techniku.
      

Kravčuk pripomenul, že Ukrajina výmenou za vzdanie sa tretieho najväčšieho arzenálu jadrových zbraní dostala od signatárov Budapeštianskeho memoranda - Ruska i Západu - záruky svojej suverenity. Dodal, že neľutuje, že podpísal dokument, ktorým Ukrajina prišla o jadrové zbrane.
      

"Vždy som si myslel a aj naďalej si myslím, že jadrové zbrane by vôbec nemali byť". Práve preto v roku 1994 v Moskve s vtedajšími prezidentmi Ruska a USA Borisom Jeľcinom a Billom Clintonom podpísal zmluvu o stiahnutí a odvoze všetkých jadrových zbraní z územia Ukrajiny.  

 

 

10:28 - Na hraniciach s Ukrajinou nasadzuje ruská armáda stále viac vojakov

 Rusko rozmiestňuje stále viac vojakov pozdĺž svojich hraníc s východnou Ukrajinou. Podľa informácií európskych a amerických bezpečnostných služieb sa pri hraniciach nachádza už najmenej 30 000 ruských vojakov. Ide o značný nárast oproti minulému týždňu, keď ich počet stanovili na asi 20 000. Nemenované bezpečnostné zdroje však pripomínajú, že uvádzané odhady nie sú presné. Ani dôvody zvyšovania počtu ozbrojených síl pri Ukrajine nie sú známe, niektoré zdroje však nevylučujú ďalšiu vojenskú agresiu zo strany Moskvy. Pri hraniciach Rusko rozmiestnilo pešie jednotky, obrnené vozidlá aj letectvo. Nasadené sú tam aj špeciálne jednotky, ktorých príslušníci majú uniformy bez insígnií ako vojaci, ktorí obsadili Krym.

 

10:09 - Ukrajina sa dohodla s MMF na úverovom programe

Ukrajina sa dohodla s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na podmienkach úverového programu. Informovala o tom v stredu večer agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na zdroj oboznámený s rokovaniami. Dohodu má vo štvrtok potvrdiť ukrajinská centrálna banka, ktorá zvoláva na 12:30 SEČ tlačovú konferenciu za účasti šéfa misie MMF v Kyjeve.

 

Denník Financial Times predtým uviedol, že MMF súhlasil s úverovým programom v objeme 15 mld. USD. Podľa ministra financií Alexandra Šlapaka ukrajinská vláda rokovala s MMF o pomoci v sume 15 až 20 mld. eur. Zástupca štátneho energetického koncernu Naftogaz v stredu oznámil, že ceny plynu pre domácnosti sa s účinnosťou od 1. mája zvýšia o vyše 50 %. Na zvýšenie cien plynu tlačil MMF. 

Európska únia ponúka Ukrajine v horizonte rokov 2014 až 2020 finančnú pomoc 11 mld. eur pod podmienkou, že Kyjev sa najskôr dohodne na úverovom programe s MMF. 

 

10:05 - Kličko zvažuje, že v druhom kole volieb podporí Petra Porošenka

Líder ukrajinskej strany UDAR Vitalij Kličko sa nemieni vzdať kandidatúry v prezidentských voľbách, ale súčasne nevylučuje svoju podporu v druhom kole pre Petra Porošenka, ktorý však zatiaľ ešte ani neoznámil, či sa bude uchádzať o funkciu hlavy štátu.
      

V rozhovore pre britskú spoločnosť BBC Kličko počas svojej návštevy v Londýne uviedol, že pred druhým kolom prezidentských volieb "by sme mohli pripustiť aj možnosť, že by sme podporili jeden druhého". Dodal však, že nateraz sú úvahy o tom ešte predčasné, keďže do volieb je relatívne ďaleko a výsledky prieskumov sa ešte môžu výrazne meniť. Kličko ubezpečil, že bude vo voľbách kandidovať, a vyjadril presvedčenie, že demokratické sily sa musia spojiť, aby voličom dokázali svoju jednotu.

      

Ako uviedla agentúra Ukrinform, Porošenko pred novinármi vyhlásil, že o jeho účasti v prezidentských voľbách i o Kličkovej kandidatúre sa rozhodne do víkendu, keď sa uskutočnia nominačné zjazdy väčšiny relevantných politických strán. V Kyjeve sa tak v sobotu zídu delegáti strany UDAR i Vlasť.  Lehota na podanie kandidatúry v prezidentských voľbách vyprší v nedeľu 30. marca.

      

Dva mesiace pred prezidentskými voľbami na Ukrajine má najväčšie šance na úspech v nich práve proeurópsky orientovaný "nekorunovaný čokoládový kráľ" Petro Porošenko (48).
      

Z výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky vyplýva, že by ho volilo 24,9 percenta oslovených Ukrajincov. Expremiérka Julija Tymošenková i Kličko majú zhodne po deväť percent hlasov.
      

Porošenko, ktorého majetok má hodnotu asi miliardy eur, je vnímaný ako jeden z finančných podporovateľov revolúcie z roku 2004 i nedávnych protivládnych protestov. Súčasťou jeho impéria je okrem iného televízna stanica Kanal 5 a cukrovinkársky koncern Rošen (Roshen), ktorý má teraz problémy so svojimi prevádzkami v Rusku.

 

img

 

09:42 - Vyše 30 ukrajinských lodí by mali po inšpekcii zaradiť do ruského námorníctva

Viac než 30 vojnových lodí a iných plavidiel, ktoré využívalo ukrajinské námorníctvo, sa po inšpekcii stane súčasťou ruskej Čiernomorskej flotily. Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroj z flotily.
      

"Lode, ktoré sa predtým plavili pod ukrajinskou vlajkou, nebudú automaticky zaradené do Čiernomorskej flotily. Musia najprv prejsť technickými prehliadkami. Potom môžeme určiť, ktoré lode vstúpia do flotily a ktoré budú vyradené," uviedol zdroj zo štábu Čiernomorskej flotily.
      

Doplnil, že o technickú pripravenosť plavidiel sa postarajú odborníci z ruského námorníctva a lodeníc Čiernomorskej flotily. Technické prehliadky by mohli byť podľa neho dokončené do konca tohto roka. V súčasnosti sú na tom technicky najlepšie korvety Ternopoľ, Luck a Chmeľnickij, eskortné plavidlo Slavutič a dve výsadkové lode Oľšanskij a Kirovograd. Ternopoľ by mohol byť podľa plánu spustený na vodu už v apríli. Bude hliadkovať v Adenskom zálive v rámci boja proti pirátstvu, dodal zdroj.

 

09:40 - Rozviedka USA varuje pred ruským vpádom na východnú Ukrajinu

Americká vojenská rozviedka informovala Kongres USA, že pravdepodobnosť vpádu ruských jednotiek na územie východnej Ukrajiny je vyššia, než sa doteraz predpokladalo, informovala americká televízna spoločnosť CNN.

      

K tomu záveru rozviedka dospela v súvislosti so "znepokojujúcimi symptómami, ktoré sa objavili za posledné tri až štyri dni". Nemenovaní americkí odborníci predpokladajú ruský úder na Luhansk, Doneck, Charkov, aby získaním kontroly nad nimi vytvorili "most" smerom na Krym. Predpovedajú však aj výpad na Podnestersko a nevylučujú ani pokusy o obsadenie častí Pobaltia.
      

Generál Philip Breedlove, hlavný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, kongresmanov upozornil, že množstvo a charakter ruských jednotiek sústredených pri východných hraniciach Ukrajiny je na takú operáciu dostačujúci.
      

Podľa údajov americkej rozviedky je v oblasti Rostova na Done, Kurska a Belgorodu asi 30.000 ruských vojakov, najmä príslušníkov motorizovaných jednotiek určených a cvičených na rýchle presuny. V stave pohotovosti sú aj jednotky, ktoré sú hlbšie v ruskom vnútrozemí, čo prezidentovi Vladimirovi Putinovi poskytuje možnosť rýchlo preniknúť na Ukrajinu, pričom USA nebudú schopné predvídať, kedy k tomuto kroku dôjde, uviedla CNN.
      

Zdroje v americkej administratíve, ktorých citovala CNN, upozornili, že "nič nie je isté", zdôraznili však, že signály o preskupovaní vojenskej techniky a personálu pri hraniciach s Ukrajinou sú znepokojujúce. Dodali, že táto situácia pripomína pohyby ruských vojsk predtým, než podnikli vojenské operácie v Čečensku a Gruzínsku, a to aj pokiaľ ide o počet vojakov a ich bojaschopnosť.
      

Po oboznámení sa s tajnou správou vojenskej rozviedky časť republikánskych kongresmanov zaslala do Bieleho domu list, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad vývojom situácie na Ukrajine a možnými plánmi Ruska na obsadenie Podnesterska, prípadne aj časti Pobaltia.
      

Ešte v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ubezpečil Ukrajinu, že Rusko nemá vo východnej a južnej časti Ukrajiny v úmysle použiť vojenskú silu.
      

Ruské médiá v stredu informovali o výsledkoch sociologického prieskumu inštitútu Levada, podľa ktorého sa dve tretiny Rusov domnievajú, že po Krymskom polostrove treba za subjekty Ruskej federácie prijať aj ďalšie oblasti Ukrajiny, ak sa ich obyvatelia v referende rozhodnú pre odštiepenie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku.
      

Americký prezident Barack Obama v stredu v Bruseli vyhlásil, že Spojené štáty budú brániť členské štáty NATO, vrátane tých, ktoré susedia s Ruskom, "za akúkoľvek cenu", konštatovala CNN.

 

08:37 - Rusko odmietlo tvrdenia o otvorení vojenskej základne v Argentíne

Za "provokatívne lži" označilo v stredu ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdenia, že Moskva plánuje vybudovať v Argentíne vojenskú základňu. "Prekvapilo nás, keď sme videli správy, ktoré sa šíria internetom a uvádzajú, že Rusko plánuje otvoriť vojenskú základňu v Argentíne," citovala agentúra RIA Novosti hovorcu ministerstva Alexandra Lukaševiča. "Táto provokatívna lož by nestála za reakciu, ak by nesúvisela s dohadmi okolo našich zámerov, ako bude Rusko ďalej rozvíjať vzťahy s Argentínou," povedal Lukaševič. Podľa neho nie sú podobné špekulácie žiadnym prekvapením "v dôsledku dezinformácií", ktoré v ostatnom čase šíria západné médiá.

      

"Zaviazali sme k postupnému rozvoju rusko-argentínskych vzťahov v rôznych oblastiach. Naše partnerstvo má silný a priateľský základ. Zo svojej podstaty nemôže byť namierené proti nikomu," dodal Lukaševič.

 

07:26 - Ruskú anexiu Krymu odsúdilo v OSN viac ako 40 krajín

Ženeva 27. marca (TASR) - Viac ako 40 krajín - najmä západných - vedených Spojenými štátmi v stredu odsúdilo ruskú anexiu Krymu a vyjadrilo obavy o osud menšinových krymských Tatárov, ako aj o osud nezvestných novinárov a aktivistov.
      

V spoločnom vyhlásení pre Radu OSN pre ľudské práva krajiny vyzvali Rusko, aby umožnilo medzinárodným pozorovateľom prístup na celú Ukrajinu, "vrátane Krymu".
      

Rusko spolu s 56 krajinami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe súhlasilo s vyslaním šiestich monitorovacích misií na Ukrajinu. Moskva ale vyhlásila, že na Kryme nemá žiadny mandát.
      

Paula Schrieferová, námestníčka amerického ministerstva zahraničných vecí, prečítala dvojstranové vyhlásenie na fóre v Ženeve. "Vyzývame Rusko a všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili plný a neobmedzený prístup a ochranu tímov v celej Ukrajine, vrátane Krymu," povedala námestníčka.

 

07:24 - Prepustilli šiestich ukrajinských dôstojníkov zadržiavaných na Kryme

Šesť vysokopostavených dôstojníkov -predstaviteľov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí boli zadržiavaní na Kryme - je medzičasom na ceste do mesta Čonhar, kde je v súčasnosti improvizovaný, ukrajinsko-ruský hraničný priechod.
      

Informovali o tom ukrajinské elektronické médiá s odvolaním sa na zdroje rezortu obrany.
      

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov už skôr na tlačovej konferencii na pôde parlamentu vyjadril nádej, že rokovania o prepustení zadržiavaných na slobodu budú v krátkom čase úspešné a že už vo štvrtok ich bude môcť osobne privítať v Kyjeve.
      

Na mužov, ktorí preukázali statočnosť a vernosť krajine, čaká podľa jeho slov povýšenie a vyznamenanie.

 

07:23 - USA chce zvýšiť vojenskú prítomnosť NATO vo východnej Európe

Spojené štáty sa plánujú pridať k úsiliu Severoatlantickej aliancie (NATO) o zvýšenie rotácie pozemných a námorných vojenských síl v východnej Európe ako súčasti reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom v stredu agentúra AP.
      

Ben Rhodes, zástupca poradkyne Bieleho domu pre národnú bezpečnosť, povedal, že zámerom tohto kroku je mať pokračujúcu prítomnosť v členských krajinách NATO, ktoré sa cítia ohrozené provokáciami Moskvy. USA očakávajú že európske krajiny sa k tomuto úsiliu pridajú.
      

Zástupca dodal, že zatiaľ sa nerozhodlo o rozsahu zvýšenia vojenských síl a konkrétnych krajinách, v ktorých budú umiestnené. O tom sa bude rokovať na zhromaždení NATO na budúci týždeň. Podľa Rhodesových slov sa USA zameriavajú najmä na Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko.
      

Rhodes informoval novinárov na palube lietadla amerického prezidenta Air Force One počas cesty do Ríma.

 

07:22 - Šéf nemeckej diplomacie chce v otázke Krymu medzinárodnú kontaktnú skupinu

Nemecko chce v otázke krymského konfliktu vyvinúť nové úsilie o vytvorenie medzinárodnej kontaktnej skupiny, uviedol dnes nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier.
      

Steinmeier sa ku Krymu vyjadril pri návšteve africkej Angoly. Podľa jeho názoru sú potrebné nové rokovania s Ruskom, aby sa vytvoril takýto medzinárodný formát.
      

Po tom, ako sa dospelo k dohode o pozorovacej misii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Ukrajine, by sa teraz malo preskúmať, či sú možné aj "iné formy medzinárodnej spolupráce", uviedla tlačová agentúra DPA.
      

Takými formami by podľa Steinmeiera mohli byť základná alebo kontaktná skupina. V minulosti však Rusko takéto snahy stále blokovalo.
      

Pozorovaciu misiu OBSE označil Steinmeier za "prvý malý krok k deeskalácii celkovej situácie". Dodal, že konflikt v otázke Krymu nie je riešiteľný v krátkodobom časovom horizonte. Zdôraznil však, že aj tak je tu povinnosť postarať sa o to, aby sa konflikt nakoniec nevyvinul do vojenskej roztržky.

 

07:19 - V prezidentských voľbách bude kandidovať aj ukrajinská lekárka Oľha Bohomolecová

Spoločensky angažovaná ukrajinská lekárka Oľha Bohomolecová, ktorá počas pretrvávajúcich demonštrácií i krvavých zrážok nechýbala v centre Kyjeva, oznámila dnes kandidatúru v májových prezidentských voľbách.
      

Ako informovala tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na jej webovú stránku, Bohomolecová sa chystá vo štvrtok predpoludním podať žiadosť o registráciu jej kandidátky na príslušnom úrade.
      

Kandidatúru oznámil len pred niekoľkými hodinami aj bývalý podpredseda ukrajinskej vlády v kabinete expremiéra Mykolu Azarova, Jurij Bojko (55), muž, ktorý je spájaný aj s oligarchom Dmytrom Firtašom, nedávno zadržaným vo Viedni.
      

Z donedávna vládnej Strany regiónov zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča avizovali už skôr kandidatúru Serhij Tihipko, ktorý neúspešne kandidoval v roku 2010, i Mychajlo Dobkin, ktorý je po rozhodnutí ukrajinskej justície v súčasnosti v domácom väzení. O výbere oficiálneho kandidáta strany by mali rozhodnúť delegáti jej zjazdu, naplánovaného na 29. marca v Kyjeve.
      

Prieskumy verejnej mienky favorizujú miliardára, podnikateľa Petra Porošenka, ktorý však doteraz oficiálne kandidatúru neoznámil. To isté platí aj o expremiérke Juliji Tymošenkovej, na rozdiel od ktorej však líder strany Udar Vitalij Kličko svoj záujem o prezidentský post už oficiálne potvrdil.

 

06:30 - Rusi pripravujú sankcie pre USA: Žiadna vodka pre Obamu!

Rusi spustili na internete kampaň vtipných "sankcií", ktoré by sa mohli uvaliť na amerického prezidenta Baracka Obamu ako odplata za opatrenia Washingtonu proti Moskve kvôli krymskej kríze. Informovala o tom dnes tlačová agentúra Reuters. "Barack Obama, ako aj členovia americkej vlády, Senátu a Kongresu majú zakázané blahoželať mi k narodeninám 'happy birthday'," napísal užívateľ kos77 na sociálnej sieti Instagram a k odkazu pripojil fotografiu zamračeného Obamu.
      

Majiteľ fotoateliéru napísal na webovej stránke nazvanej www.oursanctions.ru (naše sankcie), že by neobslúžil Obamu ani jeho rodinu, keby prezident niekedy chcel využiť jeho služby.
      

Užívatelia sociálnej siete Twitter spustili stránku s názvom "My Sanctions" (Moje sankcie), kde zakazujú Obamovi všetko od červeného kaviáru až po ruskú vodku. Moskovské nákupné centrum zahrnulo zákaz uvalený na Obamu a členov amerického Kongresu aj do reklamy - to len dokazuje, aké populárne sú v Rusku kroky prezidenta Vladimira Putina na Kryme.
      

Ironický tón týchto odkazov sa podobá siláckym vyjadreniam mnohých ruských predstaviteľov a podnikateľov, ktorých Spojené štáty potrestali za ich rolu na Ukrajine.
      

Putinove preferencie doma prudko stúpli počas týždňov konfrontácie so Západom.
      

Spojené štáty a Európska únia sa dnes dohodli, že budú spoločne pripravovať prípadné prísnejšie ekonomické sankcie ako reakciu na pripojenie Krymu k Rusku. Sankcie sa majú týkať aj energetického sektora. USA a EÚ budú spolupracovať tiež na tom, aby bola Európa menej závislá od ruského zemného plynu.

 

19:35 - Obama: Nezačína sa nová studená vojna; NATO a spojenci anexiu Krymu neuznajú

Členské štáty NATO míňajú príliš málo peňazí na obranu. Skonštatoval dnes v Bruseli americký prezident Barack Obama počas stretnutia s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Andersom Foghom Rasmussenom. V súvislosti s krízou na Ukrajine upozornil, že si nemyslí, že začína nová studená vojna. Predmetom rokovania prezidenta najvplyvnejšej členskej krajiny NATO so šéfom aliancie bola najmä situácia na Ukrajine a vzťahy s Ruskom. "Toto nie je ďalšia studená vojna," upozornil Obama na dianie na Ukrajine a postoj aliancie a západných mocností voči Rusku. S nepriamym odkazom na udalosti na Ukrajine a na Kryme Obama uviedol, že ideálna situácia je taká, keď jednotlivci majú právo rozhodovať o svojom vlastnom osude, a práve táto skutočnosť je dnes v Európe podrobovaná ťažkej skúške. Prezident USA upozornil, že aliancia nebude vytláčať Rusko z  Krymu za použitia vojenskej sily. Ak však Moskva zotrvá na súčasnom kurze, Rusku hrozí prehĺbenie jeho medzinárodnej izolácie a tiež rozšírenie sankcií. Ak Západ podľa neho zostane jednotný, Rusko časom uzná, že nemôže byť úspešné spoliehaním sa na hrubú silu. "Nevieme, čo najbližšie dni prinesú pre Ukrajinu, ale z dlhodobého hľadiska zvíťazí právny štát a demokracia," povedal Obama k situácii na Ukrajine. Kríza v tejto časti Európy podľa neho ukazuje, že Spojené štáty a Európa sú opäť postavené tvárou v tvár presvedčeniu, že väčšie národy si môžu dovoľovať k tým menším. 

 

19:19 - Kríza na Ukrajine dodávky plynu do Európy ani finančné plány Gazpromu nezasiahla

Tohtoročné finančné plány ruského plynárenského koncernu Gazprom či objem dodávok plynu do Európy cez Ukrajinu súčasná politická kríza na Ukrajine neovplyvnila. Uviedla to dnes ruská spoločnosť. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Finančný riaditeľ Gazpromu Andrej Kruglov uviedol, že udalosti na Ukrajine "vonkoncom neovplyvnili finančné plány a prognózy Gazpromu". Zároveň ubezpečil, že odberatelia ruského plynu v Európe sa nemusia obávať a firma si splní všetky svoje záväzky. "Objem tranzitu je v súlade s kontraktmi," povedal Kruglov. Dodal, že neregistrujú žiadne problémy a "verím, že žiadne sa neobjavia ani v budúcnosti".

 

19:01 - Putinova popularita láme rekordy

Podiel Rusov spokojných s prezidentom Vladimirom Putinom je momentálne najvyšší od roku 2008. Vyplýva to z výsledkov prieskumu nezávislého Levadovho centra, ktoré v stredu priniesol spravodajský portál RIA Novosti. Putina ako hlavu štátu podľa nich uznáva 80 percent Rusov. Podľa Levadovho centra stúpla popularita trojnásobného prezidenta od jeho minulotýždňového parlamentného prejavu o situácii na Kryme o osem percent. Podľa inštitútu bola spokojnosť s rodákom z Petrohradu vyššia iba na jar roku 2008, keď odchádzal po dvoch funkčných obdobiach z prezidentského kresla. Vtedy za Putinom stálo 85 percent jeho spoluobčanov. Levadovo centrum prieskum vykonalo koncom minulého týždňa na vzorke 1600 respondentov zo 130 ruských miest. Nespokojnosť s prezidentom v ňom vyjadrilo iba 18 percent opýtaných.

 

18:17 - Do súboja o prezidentský úrad sa prihlásil aj exvicepremiér Bojko

Bývalý podpredseda ukrajinskej vlády v kabinete expremiéra Mykolu Azarova, Jurij Bojko (55), je ďalšou z osobností, ktorá sa bude v májových prezidentských voľbách uchádzať o zvolenie do najvyššej ústavnej funkcie krajiny. Muž, ktorý je spájaný aj s oligarchom Dmytrom Firtašom, nedávno zadržaným vo Viedni, podnikol príslušné kroky dnes. Informovalo o tom internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Šesťnásobný otec troch synov a troch dcér je dlhé roky na ukrajinskej politickej scéne, má skúsenosti aj s opakovaným pôsobením vo vládnych funkciách.

 

18:05 - Svetová banka varuje pred dôsledkami ukrajinskej krízy

Kríza vyvolaná ovládnutím ukrajinského Krymu Ruskom môže tento rok spôsobiť prudký prepad ruskej ekonomiky aj v prípade, ak Západ neuvalí na Moskvu obchodné sankcie. Informovala o tom v stredu Svetová banka (SB). Jej aktuálna správa nezohľadňuje najnovšie údaje o únikoch kapitálu z Ruska. Ak najvážnejšia kríza vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom od konca studenej vojny pretrvá, môže sa ruská ekonomika v roku 2014 zmenšiť až o 1,8 percenta, varuje banka v rámci svojho najrizikovejšieho scenára. Nízkorizikový scenár predpokladá, že dôsledky krízy budú krátkodobé a ekonomika sa posilní o 1,1 percenta. Aj to by však znamenalo iba polovičnú mieru rastu v porovnaní s decembrovou prognózou SB na úrovni 2,2 percenta.

 

17:48 - Vláda kritizuje Tymošenkovú za násilné hrozby Rusku

Nemecká vláda kritizovala ukrajinskú expremiérku Juliju Tymošenkovú za jej tvrdé výroky proti Rusku a jeho občanom, ktoré vyslovila v odpočutom telefónnom rozhovore. Tymošenková sa vyjadrila, že na Rusko by najradšej išla so zbraňou v ruke a na ukrajinskú ruskú menšinu by použila jadrové zbrane. Podľa nemeckej vlády tak Tymošenková prekročila prípustné hranice. „Napriek odmietavému postoju k ruskému zásahu na Kryme a bez ohľadu na rozdielny názor na základné otázky si myslíme, že vo vyjadreniach musia byť určité medze, ktoré sa nesmú prekročiť,“ povedal Steffen Seibert, hovorca kancelárky Angely Merkelovej. Dodal, že Tymošenkovej predstavy a fantázie o násilí tieto medzi prekročili.




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona