Situácia na Ukrajine: Ukrajina prišla o 50 lodí, ruské vlajky sú už na všetkých posádkach na Kryme

19:35 - Obama: Nezačína sa nová studená vojna; NATO a spojenci anexiu Krymu neuznajú

Členské štáty NATO míňajú príliš málo peňazí na obranu. Skonštatoval dnes v Bruseli americký prezident Barack Obama počas stretnutia s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Andersom Foghom Rasmussenom. V súvislosti s krízou na Ukrajine upozornil, že si nemyslí, že začína nová studená vojna. Predmetom rokovania prezidenta najvplyvnejšej členskej krajiny NATO so šéfom aliancie bola najmä situácia na Ukrajine a vzťahy s Ruskom. "Toto nie je ďalšia studená vojna," upozornil Obama na dianie na Ukrajine a postoj aliancie a západných mocností voči Rusku. S nepriamym odkazom na udalosti na Ukrajine a na Kryme Obama uviedol, že ideálna situácia je taká, keď jednotlivci majú právo rozhodovať o svojom vlastnom osude, a práve táto skutočnosť je dnes v Európe podrobovaná ťažkej skúške. Prezident USA upozornil, že aliancia nebude vytláčať Rusko z  Krymu za použitia vojenskej sily. Ak však Moskva zotrvá na súčasnom kurze, Rusku hrozí prehĺbenie jeho medzinárodnej izolácie a tiež rozšírenie sankcií. Ak Západ podľa neho zostane jednotný, Rusko časom uzná, že nemôže byť úspešné spoliehaním sa na hrubú silu. "Nevieme, čo najbližšie dni prinesú pre Ukrajinu, ale z dlhodobého hľadiska zvíťazí právny štát a demokracia," povedal Obama k situácii na Ukrajine. Kríza v tejto časti Európy podľa neho ukazuje, že Spojené štáty a Európa sú opäť postavené tvárou v tvár presvedčeniu, že väčšie národy si môžu dovoľovať k tým menším. 

 

 

19:19 - Kríza na Ukrajine dodávky plynu do Európy ani finančné plány Gazpromu nezasiahla

Tohtoročné finančné plány ruského plynárenského koncernu Gazprom či objem dodávok plynu do Európy cez Ukrajinu súčasná politická kríza na Ukrajine neovplyvnila. Uviedla to dnes ruská spoločnosť. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Finančný riaditeľ Gazpromu Andrej Kruglov uviedol, že udalosti na Ukrajine "vonkoncom neovplyvnili finančné plány a prognózy Gazpromu". Zároveň ubezpečil, že odberatelia ruského plynu v Európe sa nemusia obávať a firma si splní všetky svoje záväzky. "Objem tranzitu je v súlade s kontraktmi," povedal Kruglov. Dodal, že neregistrujú žiadne problémy a "verím, že žiadne sa neobjavia ani v budúcnosti".

 

19:01 - Putinova popularita láme rekordy

Podiel Rusov spokojných s prezidentom Vladimirom Putinom je momentálne najvyšší od roku 2008. Vyplýva to z výsledkov prieskumu nezávislého Levadovho centra, ktoré v stredu priniesol spravodajský portál RIA Novosti. Putina ako hlavu štátu podľa nich uznáva 80 percent Rusov. Podľa Levadovho centra stúpla popularita trojnásobného prezidenta od jeho minulotýždňového parlamentného prejavu o situácii na Kryme o osem percent. Podľa inštitútu bola spokojnosť s rodákom z Petrohradu vyššia iba na jar roku 2008, keď odchádzal po dvoch funkčných obdobiach z prezidentského kresla. Vtedy za Putinom stálo 85 percent jeho spoluobčanov. Levadovo centrum prieskum vykonalo koncom minulého týždňa na vzorke 1600 respondentov zo 130 ruských miest. Nespokojnosť s prezidentom v ňom vyjadrilo iba 18 percent opýtaných.

 

18:17 - Do súboja o prezidentský úrad sa prihlásil aj exvicepremiér Bojko

Bývalý podpredseda ukrajinskej vlády v kabinete expremiéra Mykolu Azarova, Jurij Bojko (55), je ďalšou z osobností, ktorá sa bude v májových prezidentských voľbách uchádzať o zvolenie do najvyššej ústavnej funkcie krajiny. Muž, ktorý je spájaný aj s oligarchom Dmytrom Firtašom, nedávno zadržaným vo Viedni, podnikol príslušné kroky dnes. Informovalo o tom internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Šesťnásobný otec troch synov a troch dcér je dlhé roky na ukrajinskej politickej scéne, má skúsenosti aj s opakovaným pôsobením vo vládnych funkciách.

 

18:05 - Svetová banka varuje pred dôsledkami ukrajinskej krízy

Kríza vyvolaná ovládnutím ukrajinského Krymu Ruskom môže tento rok spôsobiť prudký prepad ruskej ekonomiky aj v prípade, ak Západ neuvalí na Moskvu obchodné sankcie. Informovala o tom v stredu Svetová banka (SB). Jej aktuálna správa nezohľadňuje najnovšie údaje o únikoch kapitálu z Ruska. Ak najvážnejšia kríza vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom od konca studenej vojny pretrvá, môže sa ruská ekonomika v roku 2014 zmenšiť až o 1,8 percenta, varuje banka v rámci svojho najrizikovejšieho scenára. Nízkorizikový scenár predpokladá, že dôsledky krízy budú krátkodobé a ekonomika sa posilní o 1,1 percenta. Aj to by však znamenalo iba polovičnú mieru rastu v porovnaní s decembrovou prognózou SB na úrovni 2,2 percenta.

 

17:48 - Vláda kritizuje Tymošenkovú za násilné hrozby Rusku

Nemecká vláda kritizovala ukrajinskú expremiérku Juliju Tymošenkovú za jej tvrdé výroky proti Rusku a jeho občanom, ktoré vyslovila v odpočutom telefónnom rozhovore. Tymošenková sa vyjadrila, že na Rusko by najradšej išla so zbraňou v ruke a na ukrajinskú ruskú menšinu by použila jadrové zbrane. Podľa nemeckej vlády tak Tymošenková prekročila prípustné hranice. „Napriek odmietavému postoju k ruskému zásahu na Kryme a bez ohľadu na rozdielny názor na základné otázky si myslíme, že vo vyjadreniach musia byť určité medze, ktoré sa nesmú prekročiť,“ povedal Steffen Seibert, hovorca kancelárky Angely Merkelovej. Dodal, že Tymošenkovej predstavy a fantázie o násilí tieto medzi prekročili.

 

17:41 - Európa musí diverzifikovať svoje energetické zdroje

Prezident USA Barack Obama v stredu počas prvej návštevy európskych inštitúcií v Bruseli vyjadril názor, že kríza na Ukrajine vyzdvihla do popredia otázku diverzifikácie energetických zdrojov EÚ, keďže terčom ekonomických sankcií voči Rusku zo strany Západu by podľa neho mohol byť práve energetický sektor. Mnohé z európskych krajín, ktoré podobne ako USA odmietajú pripojenie ukrajinského Krymu k Rusku, sú dnes od východnej veľmoci do značnej miery energeticky závislé a k prípadným opatreniam v tejto oblasti preto pristupujú váhavo. Obávajú sa totiž odvety v podobe obmedzenia dodávok zemného plynu. Obama v Bruseli vyhlásil, že Washington je odhodlaný nájsť spôsoby, ako proces energetickej diverzifikácie v Európe urýchliť. Spolupráca v energetike by tiež podľa neho mala byť zásadným prvkom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA, ktorá v prípade dosiahnutia umožní zníženie závislosti dvadsaťosmičky od Ruska.

 

17:38 - Odlev kapitálu z Ruska by mohol tento rok dosiahnuť 100 mld. USD

Odlev kapitálu z Ruska by mohol v tomto roku dosiahnuť až okolo 100 miliárd USD (72,51 miliardy eur), upozornil dnes Andrej Belousov, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. "Očakávam, že by sa to mohlo pohybovať okolo 60 až 80 miliárd USD, no berúc do úvahy intervencie (centrálnej banky s cieľom znížiť otrasy na trhu) mohlo by sa to vyšplhať na 100 miliárd USD," povedal Belousov. Podľa ruskej centrálnej banky dosiahol čistý odlev kapitálu z Ruska v minulom roku 62,7 miliardy USD. To je výrazné zvýšenie v porovnaní s rokom 2012, keď odlev kapitálu predstavoval 54,6 miliardy USD.

 

17:03 - Sikorski v Kyjeve: Poľsko je pripravené pomôcť Ukrajine v rôznych oblastiach

Asociačná dohoda s Európskou úniou je obrovskou príležitosťou na modernizáciu Ukrajiny, vyhlásil dnes v Kyjeve šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski. Hosť z Varšavy, ktorý zavítal do ukrajinskej metropoly po prvý raz od podpísania politickej časti spomínanej dohody v uplynulom týždni, však súčasne upozornil, že vedenie krajiny musí dbať na to, aby túto šancu, za ktorú zaplatili hrdinovia z Majdanu životmi, aj reálne využilo.

 

16:36 - Ceny plynu pre domácnosti vzrastú na Ukrajine od mája o vyše 50 %

Ukrajina zvyšuje ceny plynu pre domácnosti o viac než 50 %. Zvýšenie začne platiť od 1. mája. Navyše, v nasledujúcom období môžu očakávať Ukrajinci ďalší rast cien, a to až do roku 2018. Uviedol to dnes predstaviteľ ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftogaz. Informovala o tom agentúra Reuters.Tento krok, pri ktorom sa počíta, že bude medzi bežnými Ukrajincami veľmi nepopulárny, keďže za éry Sovietskeho zväzu si zvykli na dotované ceny plynu, urobil Kyjev s cieľom splniť podmienky stanovené Medzinárodným menovým fondom (MMF). Ten požadoval zvýšenie cien plynu pre domácnosti už v minulosti, no predchádzajúca ukrajinská vláda to odmietala. Výsledkom bolo, že MMF v roku 2011 Ukrajine pôvodný úverový program zmrazil.

 

16:34 - Prieskumy favorizujú v prezidentských voľbách miliardára Porošenka

Dva mesiace pred plánovanými prezidentskými voľbami na Ukrajine má, zdá sa, najväčšie šance na úspech v nich proeurópsky orientovaný "nekorunovaný čokoládový kráľ", podnikateľ Petro Porošenko (48). Z výsledkov reprezentačného prieskumu verejnej mienky, ktorý spoločne realizovali viaceré špecializované subjekty, totiž vyplýva, že by ho aktuálne volilo 24,9 percenta oslovených Ukrajincov. To je podstatne viac ako v prípade jeho konkurentov, expremiérky Julije Tymošenkovej a niekdajšieho boxerského šampióna Vitalija Klička, ktorých by podporilo po deväť percent respondentov.

 

 

16:26 - Ruská armáda cvičila v Podnestersku

Ruská armáda v utorok absolvovala cvičenie na území moldavského separatistického územia Podnestersko. Ruské médiá priniesli vyjadrenie hovorcu ozbrojených síl, podľa ktorého ruskí vojaci na podnesterskom území nacvičovali protiteroristické akcie a simulovali obranu voči prípadnému útoku na ich základne. Dialo sa tak iba dva dni po publikovaných obavách NATO, ktorá ústami jej najvyššieho veliteľa pre Európu, generála Philipa Breedlovea hovorila o veľkom zoskupovaní ruských vojsk na hranici s Ukrajinou a potrebe aliancie "premyslieť svoju pozíciu a pripravenosť vo východnej Európe". Breedlove tvrdil, že Rusko už vystupuje ako protivník, a nie ako partner.

 

16:00 - Litva žiada USA, aby začali s vývozom plynu do EÚ a zvýšili tak tlak na Rusko

Litovský minister energetiky vyzval amerických kongresmanov, aby USA urýchlili vývoz zemného plynu do Európy a znížili tak vplyv Ruska na európsky kontinent prostredníctvom energií. Informovali o tom agentúra AP a server BBC. Minister Jaroslav Neverovič na pôde Výboru Senátu amerického Kongresu pre energetiku a prírodné zdroje v utorok (25.3.) povedal, že Litva je úplne závislá od dodávok plynu z Ruska a musí platiť o 30 % vyššiu cenu než iné krajiny Európy. "To jednoducho nie je fér, to je zneužívanie monopolnej pozície," povedal Neverovič predstaviteľom výboru a vyzval ich, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na "zvýšenie dodávok amerických zdrojov zemného plynu na svetový trh".

 

14:56 - Turčynov odvolal predstaviteľa ukrajinského prezidenta na Kryme

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes odvolal Serhija Kunicyna z funkcie stáleho predstaviteľa ukrajinského prezidenta v Krymskej autonómnej republike. Ako dôvod uviedol nenáležité plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie. Kunicyn, ktorý pôsobil ako poslanec ukrajinského parlamentu za stranu UDAR, bol do funkcie vymenovaný 27. februára. Ako uviedla agentúra ITAR-TASS, od začiatku pôsobenia vo funkcii Kunicyn vystupoval za uplatnenie tvrdej politickej línie na Kryme, pričom na jej presadenie chcel využiť aj organizácie ukrajinských kozákov. 

 

14:51 - Rusko naďalej posilňuje svoje vojská pri hraniciach s Ukrajinou

K východným hraniciach Ukrajiny sa v uplynulých hodinách presunuli ruské elitné tankové jednotky, informovala agentúra UNIAN. Ukrajinská pohraničná služba zasa uviedla, že za posledných 24 hodín zaregistrovala viac ako 40 prípadov, keď sa v blízkosti východných hraníc Ukrajiny pohybovali ruské bezpilotné lietadlá. Spolu 11-krát bol za rovnaký čas ruskými drónmi narušený aj vzdušný priestor nad Krymským polostrovom, ktorý Ukrajina napriek jeho pripojeniu k Ruskej federácii naďalej považuje za svoje územie. Ukrajinské agentúry pripomínajú vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý v pondelok ubezpečil Kyjev, že Rusko nemá v úmysle použiť vojenskú silu vo východnej a južnej časti Ukrajiny. Ukrajinskí pohraničníci označujú situáciu na hraniciach s Ruskom i v Čiernom mori za napätú a naďalej tam registrujú pohyby a koncentráciu ruských vojsk. Po tom, ako sa ruskí ozbrojenci zmocnili prakticky všetkých základní ukrajinských ozbrojených síl na Kryme dnes námestník ukrajinského ministra obrany Leonid Poľakov uviedol, že Ukrajina sa bude na medzinárodných súdoch domáhať od Ruska náhrady za skonfiškovaný majetok svojej armády na polostrove. Podľa jeho odhadu v prepočte ide o sumu vo výške 18 miliárd hrivien (takmer 1,2 miliardy eur).

 

14:41 - Dvojhodinový summit EÚ-USA je v znamení ukrajinskej krízy a obchodných vzťahov

S miernym meškaním spôsobeným neskorým príchodom amerického prezidenta Baracka Obamu sa začal dnes krátko popoludní dvojhodinový summit EÚ-USA. Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ krízová situácia na Ukrajine bude zrejme dominantnou témou rozhovorov Obamu so šéfom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom a predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Výsledkom summitu bude spoločné vyhlásenie lídrov EÚ a USA. Summity EÚ-USA sa podľa pôvodných plánov mali konať každý rok, posledný z nich sa však uskutočnil vo Washingtone v roku 2011. Podľa pozorovateľov bude dnešný summit určitým otestovaním európsko-amerických transatlantických vzťahov.Prvá Obamova návšteva v inštitúciách EÚ sa koná v čase, keď Spojené štáty aj EÚ uvalili sankcie na Moskvu kvôli kríze na Ukrajine, pričom americké sankcie sú o niečo "ostrejšie" ako tie, ktoré schválila EÚ. Obama musí zároveň čeliť európskym obvineniam zo zneužívania špionážnych programov NSA. Na druhej strane americká administratíva kritizuje Európanov, že málo míňajú na obranné programy. Spoločným záujmom oboch strán je príprava najväčšej obchodnej dohody v dejinách ľudstva  - Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP). Zdroje EÚ tvrdia, že dohoda o voľnom obchode s Amerikou môže pre obe strany znamenať ekonomický prínos vo výške 119 miliárd eur ročne. Ďalším rozmerom TTIP je odstránením rôznych regulačných prekážok upevniť transatlantické obchodné väzby natoľko, aby sa "západ" mohol stať najväčším hospodárskym blokom na svete a úspešne čeliť hospodárskemu vzostupu Číny. 

 

Zľava: Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, Americký prezident Barack Obama a Predseda Rady EÚ Herman Van Rompuy

 

 

 

14:08 - Ukrajinci a Slováci rokovali v Bruseli o dodávkach plynu

Ukrajina začala rokovania týkajúce sa dovozu plynu z Európskej únie cez Slovensko v úsilí znížiť závislosť na dodávkach z Ruska. Zástupcovia prepravných spoločností Ukrtransgas a Eustream sa v utorok stretli s predstaviteľmi Európskej komisie, aby prediskutovali technické aspekty možného spätného chodu plynu cez Slovensko. Agentúre Bloomberg to potvrdila hovorkyňa Európskej komisie Sabine Bergerová a taktiež hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.

Dočasná ukrajinská vláda na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom hľadá možnosti, ako znížiť závislosť krajiny na dodávkach zemného plynu z Ruska, ktoré Ukrajincom zrušilo 33-percentnú zľavu. Rusko tiež v súvislosti so stupňovaním napätia medzi oboma krajinami pohrozilo znížením dodávok plynu na Ukrajinu. 

"Bolo to konštruktívne stretnutie, ktoré malo za cieľ urýchliť fyzickú prípravu reverzného toku na slovensko-ukrajinských hraniciach. Treba dotiahnuť ďalšie technické záležitosti, ktoré by mohli byť dohodnuté v nasledujúcich dvoch až troch týždňoch,“ cituje Bergerovú agentúra Bloomberg. 

 

13:46 - Čína podporuje medzinárodnú finančnú pomoc pre Ukrajinu

Medzinárodné organizácie by mali podporiť finančnú a ekonomickú stabilitu Ukrajiny. Vyhlásil to v stredu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Hong Lei. K možnej účasti Pekingu na programoch finančnej pomoci pre Kyjev sa priamo nevyjadril, pričom uviedol, že Čína navrhla vytvorenie mechanizmu pre koordináciu medzinárodného úsilia o politické vyriešenie krízy po ovládnutí ukrajinského polostrova Krym Ruskom.

 

hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Hong Lei

 

 

13:23 - Ukrajinskí pohraničníci odmietajú obvinenia spoločnosti Aeroflot

Ukrajinská pohraničná služba dnes odmietla obvinenia Ruska z porušenia medzinárodných konvencií a ohrozenia životov posádok ruských leteckých spoločností tým, že im po pristátí v Kyjeve nedovolia opustiť lietadlo. "Daná informácia nie celkom zodpovedá skutočnosti," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej pohraničnej služby. Vysvetlila, že v noci na 24. marca ukrajinskí pohraničníci pri pasovej kontrole cestujúcich spoločnosti Aeroflot na kyjevskom letisku Borispoľ skutočne nepustili na ukrajinské územie občana Ruskej federácie. Muž, ktorý bol zhodou okolností súčasne aj pilotom lietadla Aeroflotu, však mal úradne zakázaný vstup na Ukrajinu. Ostatných členov posádky, ktorí chceli vstúpiť na ukrajinské územie, pohraničníci nijako neobmedzili. Veliteľ posádky však rozhodol, že ani ostatní členovia hranicu neprekročia. Pohraničná služba ďalej uviedla, že ide o výnimočný prípad, a poprela, že by zakazovanie vstupu posádkam civilných lietadiel na ukrajinské územie malo masový charakter. Každý občan, ktorému ukrajinské úrady neumožnia vstup na územie krajiny, podľa nej dostáva písomné vysvetlenie dôvodov.

 

13:08 - Na Muzyčkov pohreb sa zišli sympatizanti Pravého sektora z celej Ukrajiny

Na pohreb aktivistu pravicového radikálneho hnutia Pravý sektor Oleksandra Muzyčka, ktorý v noci na utorok podľahol strelnému zraneniu pri policajnom zatýkaní, sa dnes v západoukrajinskom Rivne zišli prívrženci a aktivisti hnutia z mnohých oblastí Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Ukrinform. Oficiálna rozlúčka sa konala v oblastnom akademickom divadle, odkiaľ rakvu v sprievode ulicami mesta odniesli do Chrámu Pokrova presvätej Bohorodičky, kde pohrebnú omšu odslúžil arcibiskup ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu Illarion. Telesné pozostatky uložia na mestskom cintoríne. Muzyčko prišiel o život v noci na utorok počas operácie špeciálnych policajných jednotiek, ktorej cieľom bolo jeho zadržanie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov vrátane členstva v ozbrojenej zločineckej skupine. 

 

12:57 - Petíciu o pripojení Aljašky k Rusku podpísali tisíce ľudí

Vyše 22 000 ľudí už podpísalo petíciu vyzývajúcu na odtrhnutie Aljašky od Spojených štátov a pripojenie k Rusku. Petícia je prístupná na webovej stránke Bieleho domu a spustili ju 21. marca. Pokiaľ sa podarí nazbierať 100 000 podpisov do mesiaca, bude musieť administratíva prezidenta Baracka Obamu reagovať. Petícia nazvaná Aljaška späť Rusku vyzýva na odtrhnutie na základe pohybu Sibírčanov cez zmrznutý Beringov prieliv pred vyše 10 000 rokmi. Dokument sa odvoláva na osídľovanie regiónu Rusmi vrátane Aleutov, ktorí kolonizovali Aleutské ostrovy, a expedíciu známeho výskumníka Michaila Gvozdeza, ktorý ako prvý v roku 1732 zhliadol Aljašku. Aljaška bola ruskou kolóniou až do roku 1867, keď ju ruský cár Alexander II. predal USA za 7,2 miliónov dolárov, čo dnes predstavuje asi 120 miliónov.

 

12:38 - Rusko plánuje urobiť z Krymu znova nepotopiteľnú lietadlovú loď

Rusko chce posilniť svoju vojenskú prítomnosť na Krymskom polostrove po jeho anexii od Ukrajiny, informovala dnes agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenovaný zdroj na ministerstve obrany. Plán zahŕňa redislokáciu nadzvukových, strategických bombardérov Tupolev Tu-22M3 v roku 2016, ako aj pozorovacích a protiponorkových lietadiel Tu-142 a Il-38 do roku 2017. Základňou pluku raketových lietadiel bude letisko v Gvardejsku. Zdroj na ruskom ministerstve obrany spresnil, že Rusko nemá v úmysle sprevádzkovať všetky letiská, kde boli za sovietskych čias dislokované raketové lietadlá. Dodal, že zvažovaný počet lietadiel tohto typu bude dostačujúci. Spresnil, že potreba pôsobenia tohto druhu lietadiel v blízkosti južných hraníc Ruska vždy existovala, ale "práve teraz nastali vhodné podmienky pre ich návrat na Krym, o ktorom sa kedysi hovorilo, že je nepotopiteľnou lietadlovou loďou". Letecké základne v Gvardejsku a Kači pred dislokáciou lietadiel prejdú modernizáciou infraštruktúry, uviedol nemenovaný zdroj.

 

11:49 - Ukrajinský parlament prerokuje zákon o pobyte cudzích vojakov počas manévrov

Predseda ukrajinského parlamentu a dočasný prezident Oleksadr Turčynov predložil návrh zákona, ktorý umožní dočasný pobyt vojakov cudzích armád počas vojenských cvičení naplánovaných na ukrajinskom území v roku 2014. Informovala o tom agentúra ITAR-TASS. Navrhovateľ poslancom odporúča zákon schváliť v súvislosti s pripravovanou sériou ukrajinsko-poľských vojenských cvičení, ako aj s ukrajinsko-americkými manévrami Rapid Trident 2014 a Sea Breeze 2014 a cvičením s kódovým názvom Svetlá lavína, na ktorom sa majú zúčastniť príslušníci armád viacerých štátov.

 

11:32 - Ukrajina bráni posádkam letov v oddychu

Rusko v stredu obvinilo ukrajinské úrady, že posádkam komerčných letov nedovoľujú po pristátí na ukrajinských letiskách opustiť lietadlá. Ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení konštatuje, že Ukrajina tak porušuje medzinárodné právo a ohrozuje bezpečnosť civilnej leteckej dopravy, keďže posádky si nemôžu dostatočne oddýchnuť. Ministerstvo podľa vyhlásenia v tejto súvislosti už dvakrát poslalo protestnú nótu na ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve. „Rusko žiada okamžité zastavenie týchto nezodpovedných praktík, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilných letov,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré sa odvoláva na tvrdenie leteckej spoločnosti Aeroflot. Ukrajinskí pohraničníci podľa aerolínií nedovoľujú ich posádkam oddych na letiskách podľa platných medzinárodných bezpečnostných noriem.

 

11:20 - Ukrajina s napätím čaká na verdikt MMF

Ukrajina s napätím čaká na verdikt Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý požiadala o záchranný úver. Delegácia fondu totiž v Kyjeve dokončuje rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi, konštatuje agentúra Bloomberg. Minister financií Ukrajiny Oleksandr Šlapak v utorok (25. 3.) vyhlásil, že výška úveru sa bude pohybovať v rozmedzí od 15 do 20 miliárd USD (10,88 až 14,50 miliardy eur).

 

10:58 - Kyjevský súd pozastavil vysielanie štyroch ruských TV, ukrajinská má nového šéfa

Ukrajinská vláda vymenovala za generálneho riaditeľa štátnej televízie NTKU novinára Zuraba Alasaniju, ktorý bol spoluzakladateľom internetového portálu Mediaport a spolupracoval s internetovou televíziou Hromadske.tv. Na čele NTKU bol donedávna Alexander Pantelejmonov. Ten sa pred dvoma týždňami stal terčom fyzického útoku niekoľkých poslancov strany Sloboda, ktorí ho donútili napísať výpoveď. Prípadom sa zaoberá ukrajinská prokuratúra.

 

10:01 - Moskva tvrdí, že v Kyjeve posádkam Aeroflotu nedovolia opustiť lietadlo

Rusko obvinilo dnes Ukrajinu z porušenia medzinárodných konvencií a ohrozenia životov posádok ruských leteckých spoločností tým, že im po pristátí v Kyjeve nedovolí opustiť lietadlo. Ruské ministerstvo zahraničných vecí s odvolaním sa na informáciu od leteckej spoločnosti Aeroflot tvrdí, že ukrajinská pohraničná služba nedovoľuje ruským posádkam, aby opustili palubu lietadla, čím im bráni v odpočinku.

 

09:45 - Avakov nariadil vyšetrovanie okolností zadržania aktivistu Pravého sektora

Ukrajinské ministerstvo vnútra vykoná internú previerku na oprávnenosť použitia strelných zbraní pri zatýkaní aktivisti pravicového radikálneho hnutia Pravý sektor Oleksandra Muzyčka, ktorý bol počas neho smrteľne zranený. Informoval o tom dnes minister vnútra Arsen Avakov, ktorý dodal, že s výsledkami vyšetrovania sa bude môcť oboznámiť aj zástupca verejnosti. Vzhľadom na veľkú publicitu a záujem verejnosti sa ministerstvo vnútra rozhodlo zverejniť podrobnú chronológiu policajnej operácie, ako aj výsledky internej kontroly postupu zasahujúcej policajnej jednotky. Na vyhodnocovaní výsledkov vyšetrovania sa bude môcť zúčastniť aj splnomocnenec širokej verejnosti, dodal Avakov podľa agentúry Ukrinform.

 

Mŕtvy Oleksander Muzyčko

 

 

09:11 - Ukrajina prišla o 50 lodí, ruské vlajky sú už na všetkých posádkach na Kryme

Ruské vlajky vejú na všetkých 193 objektoch a zariadeniach patriacich donedávna ukrajinským ozbrojeným silám dislokovaným na Krymskom polostrove, informoval náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov. 
      

Podľa agentúry Ukrinform Gerasimov dodal, že všetci ukrajinskí vojaci, ktorí prejavili želanie pokračovať v službe v ukrajinskej armáde, odovzdali zbrane, sú mimo vojenských areálov a pripravujú sa na presun na ukrajinskú pevninu. 
      

Spresnil, že v súlade s dohodou medzi ruskou a ukrajinskou stranou týchto ukrajinských vojakov - podľa ruských zdrojov je ich asi 1500 - aj s ich rodinami a osobnými vecami prevezú na pevninu vlakom.
      

Okrem ukrajinských vojenských základní a vojenskej infraštruktúry na polostrove sa ruskí ozbrojenci počas krízy na Kryme zmocnili prakticky všetkých lodí ukrajinskej námornej flotily. 
      

Agentúra Ukrinform dnes informovala, že 80 námorníkov ruskými ozbrojencami obsadenej korvety Ternopiľ dnes deklarovalo, že chcú zostať slúžiť v ukrajinskej armáde, na ruskú stranu prešli len piati členovia ukrajinskej posádky.
      

Vedúci centra vojensko-politických štúdií Dmytro Tymčuk dnes na svojej facebookovej stránke informoval, že Ukrajina prišla v konflikte s Ruskom o viac ako 50 lodí svojej flotily - zostalo jej desať plavidiel: dve vojnové lode, tri zabezpečovacie lode, päť člnov.  
      

Rusko intenzívne pokračuje v zriaďovaní svojich orgánov na území Krymskej republiky a Sevastopola. Koordináciou týchto aktivít je vo vláde poverený jej podpredseda Dmitrij Kozak. 
      

Najnovšie ruský minister vnútra Vladimir Kolokoľcev podpísal nariadenie o vytvorení teritoriálnych orgánov ruského ministerstva vnútra v Krymskej republike a Sevastopole, ktoré sa nedávno stali dvoma novými subjektmi Ruskej federácie, čo však okrem Ruska neuznal žiaden štát. 
      

Kolokoľcev sa v pondelok stretol s dôstojníkmi simferopolského oddelenia zásahových jednotiek Berkut a oznámil im, že jednotka sa môže stať súčasťou vojsk ruského ministerstva vnútra, pričom si zachová doterajší názov. Okrem toho vzdal hold odvahe a statočnosti jej príslušníkov počas nedávnych protivládnych nepokojov na Ukrajine. 
      

Krymský Berkut, ktorého jednotky okrem Simferopola sídlili aj v Kerči a Jalte, má spolu asi 400 príslušníkov. 

 

 

08:17 - Petíciu za opätovné pripojenie Aljašky k Rusku podpísali desaťtisíce ľudí

 

Vyše 22.000 ľudí už podpísalo petíciu vyzývajúcu na odtrhnutie Aljašky od Spojených štátov a jej opätovné pripojenie k Rusku. Petícia je prístupná na webovej stránke Bieleho domu a spustili ju 21. marca. Ak sa do mesiaca nazbiera 100.000 hlasov, administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu bude musieť oficiálne reagovať, píše agentúra RIA Novosti.
      

Petícia s názvom "Aljaška späť do Ruska" sa odvoláva na pohyb prehistorických Sibírčanov cez zaniknutú pevninu dnešného Beringovho prielivu, ktorá spájala Áziu so Severnou Amerikou. Dokument poukazuje tiež na osídľovanie regiónu Rusmi vrátane Aleutov, ktorí kolonizovali Aleutské ostrovy, ako aj na expedíciu ruského výskumníka Michaila Gvozdeva, ktorý ako prvý navštívil región v roku 1732.
      

Aljaška bola ruskou kolóniou do roku 1867, keď ju ruský cár Alexander II. predal Spojeným štátom za 7,2 milióna vtedajších dolárov, čo v súčasnosti činí 120 miliónov dolárov. V novembri 2012 sa uskutočnila podobná petícia za vystúpenie štátu Texas z USA po tom, ako jeho predstavitelia vyjadrili nespokojnosť s federálnou ekonomickou politikou. Vo svojej iniciatíve však neuspeli.

 

08:17 - Rusko: Aerolínie Donavia spustia denné lety do krymského Simferopolu

Najväčšie aerolínie v južnom Rusku, Donavia, začnú prevádzkovať denné lety medzi Rostovom na Done a Simferopolom, hlavným mestom Krymskej republiky, ktorá sa stala súčasťou Ruskej federácie.
      

Doprava sa začne 26. apríla, povedala v utorok pre tlačovú agentúru ITAR-TASS vedúca oddelenia spoločnosti pre styk s verejnosťou Inna Čurljajevová, pričom dodala, že lety sa budú realizovať prostredníctvom strojov typu Airbus A319.
      

"Plán letov sa bude v závislosti od jednotlivých dní líšiť. Dúfame, že obyvatelia južného Ruska prejavia o tieto linky záujem," uviedla Čurljajevová. Ceny leteniek spoločnosť Donavia už čoskoro zverejní na svojej webovej stránke.
      

Donavia, ktorá je dcérskou značkou ruských aerolínií Aeroflot, uskutočňuje pravidelné i charterové lety do domácich aj zahraničných destinácií z letísk Rostov na Done, Moskva, Mineralnije Vody, Soči a Krasnodar. Vznikla v roku 1991.

 

08:15 - Predstaviteľ UNHCR: Obyvatelia Krymu, ktorí ho opustili, čelia hrozbám

O hrozbách, ktoré dostávajú prostredníctvom esemesiek a sociálnych sietí utečenci z Krymu, informoval dnes v západoukrajinskom Ľvove regionálny predstaviteľ Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pre Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu Oldřich Andrýsek.
      

Niektorí obyvatelia Krymu, ktorí boli nútení opustiť polostrov, sú podľa informácií Ukrajinských novostí, odvolávajúcich sa na Andrýska, označovaní za zradcov a vyhrážajú sa im trestom po návrate na Krym.
      

Podľa diplomatových slov niektorí z utečencov boli osobne terčom podobných vyhrážok, iní o nich počuli, píše internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.

 

08:13 - Džemilev: V pseudoreferende na Kryme v skutočnosti hlasovalo 34,2 percenta ľudí

Medžlis (parlament) krymských Tatárov má informácie, podľa ktorých sa na referende o pripojení Krymu k Ruskej federácii zúčastnilo 16. marca iba 34,2 percenta obyvateľov polostrova. Informáciu zverejnil dnes webový portál krymskotatárskeho parlamentu s odvolaním sa na poslanca a niekdajšieho šéfa inštitúcie Mustafu Džemileva.

      

Podľa jeho slov informácie o účasti v pseudoreferende postúpili ruskej Federálnej bezpečnostnej službe, ktorá by mala poznať skutkový, a nie propagandistický stav vecí.
      

Džemilev súčasne pripomenul informácie, ktoré sa v nedeľu 16. marca šírili z Krymu o vysokej účasti už v priebehu hlasovania, a podčiarkol, že nikomu nič nebránilo odhlasovať v jednej z obcí a presunúť sa do druhej s cieľom odovzdať svoj hlas aj v nej.
      

Medzinárodné spoločenstvo považuje referendum za nezákonné a následnú anexiu Krymu za porušenie medzinárodného práva.

 

07:25 - Nad Podnesterskom odhallili ukrajinské prieskumné bezpilotné lietadlo

Orgány medzinárodne neuznávaného Podnesterska informovali dnes o likvidácii prieskumného bezpilotného lietadla, ktoré po štarte z ukrajinského územia zhromažďovalo informácie o situácii v separatistickom regióne.
      

Podľa informácií tamojšieho Výboru pre národnú bezpečnosť, ktoré prevzali ukrajinské médiá, sa špecialistom podarilo rozšifrovať fotografie a videozáznamy, ktoré stroj stihol realizovať.
      

V súčasnosti pokračuje vyšetrovanie, ktoré by malo viesť k stanoveniu identity osôb stojacich za vyslaním prieskumného bezpilotného lietadla, to údajne vrátane kruhov blízkych Pravému sektoru.
      

Podnestersko si súčasne vyhradilo právo na adekvátne odvetné kroky pre prípad ďalšieho porušenia jeho štátnej hranice, vrátane vzdušného priestoru.

 

07:19 - Obama varoval Rusko pred vstupom na ďalšie územia

HAAG 25. marca (SITA/AP) - Prezident USA Barack Obama počas utorňajšieho vystúpenia v Holandsku vyjadril obavy Washingtonu z prenikania Ruska do ďalších častí Ukrajiny po tom, ako prevzalo kontrolu nad odštiepeneckým Krymom. Ruského náprotivka Vladimira Putina upozornil, že by to bola "zlá voľba", a zopakoval, že USA neuznávajú minulotýždňové pričlenenie Krymu k Rusku. Na druhej strane však podľa vlastných slov neočakáva, že sa ruské sily podarilo z Krymu vytlačiť silou. Obama sa tak vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Markom Ruttem v Haagu, kde sa okrem iného zúčastnil na summite o jadrovej bezpečnosti. Išlo pritom o jeho prvé vystúpenie pred novinármi po formálnom vyhlásení Krymu za súčasť Ruska.

 

"Neuznávame, čo sa deje na Kryme," povedal Obama s tým, že "nedbalo zorganizované" referendum na polostrove nemôže byť považované za platné. Pre terajší stav podľa neexistuje žiadne "jednoduché riešenie", zatiaľ čo samotné pripojenie ukrajinského územia k Rusku nevníma ako "hotovú vec", keďže takýto krok si vyžaduje uznanie zo strany medzinárodného spoločenstva. Svetoví lídri by teraz mali vyvíjať na Moskvu nátlak pomocou právnych, diplomatických a politických nástrojov, myslí si Obama. Dodal, že v prípade prenikania Ruska do ďalších častí Ukrajiny majú pripravený rámec pre dodatočné sankcie. Západné krajiny a Japonsko ešte v pondelok potvrdili pozastavenie "členstva" Ruska v skupine G8. Predstavitelia najrozvinutejších ekonomík sveta v rámci krízového zasadnutia v Haagu zároveň zrušili najbližší summit skupiny, ktorý sa mal v júni uskutočniť v ruskom Soči.

 

 

07:17 - Minister vnútra nariadil zatknutie lídrov hnutia Pravý sektor

Ukrajinský dočasný minister vnútra Arsen Avakov nariadil zatknutie a vypočúvanie lídrov radikálneho nacionalistického hnutia Pravý sektor po tom, ako dostal výhražné listy hovoriace o odplate za zabitie jedného z aktivistov strany Oleksandra Muzyčka. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
      

Avakovove opatrenie sa vzťahuje na policajný zásah na Námestí nezávislosti v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, ktoré je dodnes okupované desiatkami ultranacionalistov. Vyšetrovatelia z rezortu sa už pohybujú na Majdane, ako znie alternatívny názov námestia, čo naznačuje, že zásah by sa mohol začať ešte v nočných hodinách.
      

Muzyčka zastrelili začiatkom týždňa ukrajinské špeciálne útvary, jeho telo našli pri dedine Barmaki. Muž bol aktívnym účastníkom opozičných nepokojov v Kyjeve. Vo februári napadol personál štátnej prokuratúry v meste Rivno. Hľadali ho i ruské úrady ohľadom podozrení z mučenia a vraždy najmenej 20 ruských vojakov v Čečensku.

 

Ukrajinský dočasný minister vnútra Arsen Avakov

 

 

06:45 - Rusi prevzali kontrolu nad poslednou bojovou loďou Ukrajiny na Kryme

Vojaci ruského námorníctva dnes prevzali kontrolu nad poslednou ukrajinskou vojenskou loďou na Kryme, mínolovkou Čerkasy v zálive Donuzlav. Informoval o tom Radiožurnál Českého rozhlasu.

 

Hovorca ukrajinskej armády Vladislav Selezňov predtým agentúre Reuters povedal, že počul výbuchy v jej blízkosti a videl k lodi smerovať bojové vrtuľníky Mi-35 a rýchlostné člny. V pondelok sa mínolovka bez úspechu pokúsila prelomiť ruskú blokádu vo vstupe do zálivu a vyplávať na otvorené more.

      

V uplynulých dňoch ruské ozbrojené sily v rámci anexie polostrova obsadili lode a vojenské základne zvyšných ukrajinských jednotiek na Kryme. Kyjev označil anexiu svojho územia za nezákonnú, nariadil však v pondelok svojim zvyšným silám, aby sa z oblasti v záujme vlastnej bezpečnosti stiahli. Niektorým lodiam však bolo znemožnené opustiť Krym.

 

19:10  - Poslanec hlasoval ako jediný proti anexii Krymu, teraz je izolovaný

ľja Ponomariov je v ruskom parlamente osamelým vlkom odvtedy, čo ako jediný poslanec hlasoval proti pripojeniu Krymu k Rusku. Napísala to dnes tlačová agentúra Reuters. Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) populistického lídra Vladimira Žirinovského navrhuje, aby 38-ročného Ponomariova vylúčili z dolnej komory parlamentu, Štátnej dumy, za "protištátne" hlasovanie. Vysokopostavený predstaviteľ musel neskôr Žirinovskému pripomenúť, že poslancov nemožno jednoducho vylúčiť za to, ako hlasovali. Ponomariov uviedol, že minulotýždňové hlasovanie a nepriateľstvo voči jeho osobe ukazujú, že v parlamente nie je priestor pre nezávislé myslenie. Dominuje v ňom stredopravá strana Jednotné Rusko, ktorá je lojálna prezidentovi Vladimirovi Putinovi. "Každý sa teraz bojí podnikať niečo proti strednej pravici, pretože každý sa obáva, že sa stane obeťou politického útlaku," povedal v rozhovore pre Reuters Ponomariov, ktorý zastupuje centristickú parlamentnú stranu Spravodlivé Rusko, ale tvrdí, že je nezávislý. Ponomariov sa snažil svoje rozhodnutie vysvetliť na sociálnej sieti Twitter, ale dočkal sa iba slabej podpory. Niekto s prezývkou "studenth" napísal reakciu, že "pľuje jedovaté sliny" a že 99 percent obyvateľov ho túži "ukrižovať".

 

18:56 - Lehota na odovzdanie zbraní vypršala, oznámil rezort vnútra

Lehota na odovzdanie zbraní na Ukrajine uplynula, všetky ozbrojené zoskupenia v postosvietskej republike preto budú vnímané ako nezákonne pôsobiace a príslušné úrady budú voči ním postupovať dôrazne a rozhodne, v súlade s platnou legislatívou. Informáciu priniesli tlačová agentúra Interfax-Ukrajina a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na prvého námestníka ukrajinského ministra vnútra Volodymyra Jevdokymova. Predstaviteľ rezortu vnútra osobitne upozornil na túto skutočnosť organizácie ako Pravý sektor a Biely sektor. Súčasne pripomenul fakt, že sa vyskytli prípady, keď sa ozbrojení jedinci oháňali heslami Pravého sektoru a označovali sa za predstaviteľov tohto zoskupenia bez toho, aby to zodpovedalo skutočnosti.

 

18:15 - Profesora-historika kritizujúceho anexiu Krymu prepustili z práce

Historik a filozof Andrej Zubov už nie je profesorom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). Dôvodom jeho prepustenia bolo porušenie regulí inštitúcie a fakt, že sa obrátil proti zahraničnopolitickému kurzu Ruskej federácie, informoval inštitút. Zubov označil v protivojnovom článku pre periodikum vedomosti anexiu Krymu za "nebezpečné dobrodružstvo. Stojíme na pokraji úplného zničenia systému medzinárodných zmlúv, hospodárskeho chaosu a politickej diktatúry," cituje jeho slová tlačová agentúra DPA. Podľa médií hľadal paralely aj medzi tzv. anšlusom Rakúska k Tretej ríši a anexiou Krymu. Nemecko spôsobilo druhú svetovú vojnu s miliónmi mŕtvych. "Dejiny sa opakujú...Naši politici ťahajú náš ľud do strašného, hrozného dobrodružstva," napísal historik.

 

17:29 - Tymošenková popiera, že by hovorila o vyhladení Rusov

Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková v utorok spochybnila znenie medializovanej nahrávky, kde sa v súvislosti so stratou Krymu vyjadruje o Rusoch obzvlášť hanlivým spôsobom a vyzýva na ich vyhladenie. V reakcii zverejnenej na portáli britského denníka The Telegraph politička tvrdí, že záznam odvysielaný ruskou štátnou televíziou naozaj zachytáva jej telefonát s poslancom ukrajinského parlamentu Nestorom Šufryčom, daná časť však bola podľa nej účelovo zostrihaná. Odpočutie hovoru a následné zverejnenie jeho "zostrihu" pritom pripisuje ruskej Federálnej bezpečnostnej službe.

"Toto skutočne prekračuje všetky hranice... Treba sa chopiť zbraní a ísť vyhladiť týchto prekliatych kacapov spolu s ich vodcom," hovorí Tymošenkovej hlas na zázname, ktorý sa medzičasom objavil aj na videportáli YouTube. Pod výrazom "vodca" je podľa ruských a zahraničných médiá myslený ruský prezident Vladimir Putin, zatiaľ čo "kacap" je hanlivé slovo používané Ukrajincami na označenie Rusov. Samotný rozhovor je však v ruštine, hoci na verejnosti sa Tymošenková snaží používať výhradne ukrajinčinu.