BRATISLAVA - Projekty plynovodov ako South Stream, Turkish Stream, no najmä Nord Stream 2 svedčia o tom, že Rusi chcú obísť Ukrajinu ako tranzitný štát. Súčasná tranzitná dohoda o preprave plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom sa skončí v roku 2019. Povedal v diskusnej relácii na TABLET.TV výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč.
„Zámer obísť Ukrajinu je zo strany Ruska myslený vážne. Nord Stream 2 je síce 100-percentne komerčný projekt, ale nemožno nevidieť aj jeho politickú dimenziu,“ povedal Klepáč.
Ak by sa naplnil tento scenár, pre Slovensko by to bol politický, no najmä ekonomický problém. „Slovensko má veľmi silnú plynárenskú infraštruktúru, prepravná kapacita je 94 miliárd metrov kubických ročne. Minulý rok bola využitá na 60 percent. Ak by magistrálne plynovody Slovensko obišli, stratíme príjem z tranzitných poplatkov za plyn, a to by bol problém. Navyše by sme sa v únii dostali na perifériu plynárenského odvetvia,“ zdôraznil Klepáč s tým, že Slovensko stále nie je mimo hry, o čom svedčia slová podpredsedu predstavenstva Gazpromu Alexandra Medvedeva pre Hospodárske noviny (HN).
„V súčasnosti analyzujeme varianty v rámci projektu Nord Stream 2. V niektorých variantoch je miesto na tranzit podstatných objemov plynu cez územie Slovenska. O tom rokujeme aj s našimi slovenskými partnermi,“ povedal Medvedev v rozhovore pre HN.
V záujme Slovenska je však podľa Klepáča hľadať alternatívy ako je projekt Eastring, spájajúci slovenskú plynovodnú sústavu s Balkánom. „Ním by sa dal do Európy dopraviť iný ako ruský plyn cez južný koridor. Azerbajdžanský plyn by bol k dispozícii okamžite, neskôr aj turkménsky alebo iránsky plyn. Toto je projekt vitálneho významu pre EÚ aj pre Slovensko,“ dodal Klepáč s tým, že ak by mali zákazníci možnosť vybrať si z viacerých zdrojov, potom sa skončia geopolitické tlaky súvisiace s dodávkami plynu.
Plynovod Eastring by mali spustiť do komerčnej prevádzky koncom roka 2018. Jeho technická kapacita by predstavovala v počiatočnej fáze projektu 20 miliárd kubických metrov (m3) až 40 miliárd m3 v konečnej fáze. Dĺžka plynovodu v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní dosiahne 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu by sa mali pohybovať na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur.
Pre projekt Nord Stream 2 sa vytvorilo konzorcium s ruským Gazpromom a energetickými spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Dve vetvy plynovodu Nord Stream 2 by mali doplniť už existujúci plynovod Nord Stream s celkovou kapacitou 55 miliárd m3 plynu. Plynovod by mali postaviť do konca roku 2019.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies