Rozpočty sa stále schvaľujú s výraznými rizikami, tvrdí RRZ

Vo štvrtok totiž európsky štatistický úrad Eurostat vydal notifikáciu, podľa ktorej deficit nášho rozpočtu vlani dosiahol až takmer 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), kým plán bol o pol percentuálneho bodu nižšie. Rozpočet už v čase schvaľovania podľa rozpočtovej rady obsahoval významné riziká, na ktoré upozorňovala a už v máji minulého roka konštatovala, že deficit môže dosiahnuť 3 % HDP. Pre kredibilnú fiškálnu stratégiu by bolo podľa rady potrebné najväčšie riziká zohľadniť už pri tvorbe rozpočtu.

"Veľká časť identifikovaných rizík sa naplnila, dokonca prevýšila odhadovanú úroveň a v najväčšej miere prispeli k zhoršeniu salda," píše rada vo svojom hodnotení. Najvýznamnejšie negatívne vplyvy, na ktoré RRZ upozorňovala, sú najmä výpadky príjmov z dividend SPP, predaja emisných kvót, korekcie k eurofondom, či vyššie výdavky samospráv a zdravotníctva.

Okrem toho boli v štátnom rozpočte podľa rady realizované dodatočné výdavky, ktoré boli sčasti financované z rozpočtovaných rezerv na horší makroekonomický vývoj a vyššie daňové príjmy. Celková suma negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy dosiahla úroveň 2,1 % HDP. Udržanie deficitu pod hranicou troch percent umožnili pozitívne vplyvy vo výške 1,6 % HDP, najmä vyššie daňové príjmy a úspora na odvode do rozpočtu Európskej únie.

Rozpočtová rada tiež postrehla, že zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu, najmä použitie rezerv a iných úspor na dodatočné výdavky vo výške 0,9 % HDP na jednej strane síce zvýšili flexibilitu riadenia rozpočtu, na druhej strane však vytvorili priestor na použitie všetkých pozitívnych vplyvov na zvýšenie výdavkov.

"Legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby pozitívne vplyvy prispievali k zrýchleniu konsolidácie. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity, ktorých zavedenie predpokladá aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti," píše rada v hodnotení.

Nevyužitie pozitív na zrýchlenie konsolidácie a negatívne vplyvy v roku 2015 zároveň potvrdili riziká identifikované RRZ na dosiahnutie rozpočtového cieľa v roku 2016 vo výške 1,93 % HDP. "Pokiaľ vláda neprijme nové opatrenia, alebo k zlepšeniu neprispeje lepší než predpokladaný makroekonomický vývoj a vyššie daňové príjmy, zvyšuje sa riziko, že sa jej nepodarí splniť cieľ ani v roku 2016," uvádza RRZ.

Čo sa týka dlhu, rozpočtová rada upozorňuje, že vláda na zníženie hrubého dlhu používa jednorazové zdroje, čo krátkodobo znižuje potrebu prijímania trvalých opatrení. Z pohľadu celého verejného sektora však takéto znižovanie dlhu neznamená aj zlepšenie čistého bohatstva Slovenska. "Pokles dlhu verejnej správy je kompenzovaný poklesom hodnoty podnikov s majetkovou účasťou štátu, ako Slovak Telekom, Eustream a SPP či Cargo, alebo zhoršením dlhodobej udržateľnosti, napríklad otvorenie 2. dôchodkového piliera," dodáva rozpočtová rada.