Rozlúčka s Jozefom Bednárikom: Posledné zbohom mu prišli dať kolegovia aj zástup ľudí!

Pred vchodom postával zástup ľudí, ktorí sa už do budovy nezmestili, no aj napriek tomu sa chceli s divadelníckou a režisérskou legendou rozlúčiť. Program poslednej rozlúčky sledovali na veľkoplošnej obrazovke na Hviezdoslavovom námestí. Po skončení programu sa zapisovali do kondolenčnej knihy a prišli sa pokloniť pamiatke Jozefa Bednárika.

Počas programu sa kolegom, rodine, priateľom aj všetkým prítomným niekoľkokrát prihovoril samotný Jozef Bednárik. V zázname z rozhovoru zosnulý režisér spomínal na detstvo, rodičov, na svoje divadelnícke a režisérske začiatky i na nitrianske divadlo, v ktorom po skončení vysokej školy začínal a do ktorého sa vždy rád vracal. Jeho spomienky boli sprevádzané humorom a vtipom vlastným Jozefovi Bednárikovi, pre ktorý bol medzi ľuďmi známy a obľúbený. „Jozef Bednárik svoje sny režíruje. Snívam o tom, že raz by sme nemuseli zažiť všetky tie nervy, všetky tie strašné veci, ktoré sú súčasťou každej premiéry a že by to tak pozvoľna preplynulo a my by sme bez narušenia našich vzťahov, nervov i tlakov, cholesterolov a bez zvýšenia hladiny cukru preplávali týmto... Ja potom dosť snívam aj o tom, že mám 75 kíl alebo 65 a vynáram sa šialene, úžasne, nehanebne oblečený z mora,“ prihovoril sa Jozef Bednárik zo záznamu smútiacim v sále SND. 

Za všetkých kolegov sa so zosnulým umelcom v príhovore rozlúčil herec Dušan Jamrich. „Pán Jozef Daniel Bednárik, lúčime sa s tebou ako s nenapodobiteľným, jedinečným, nenahraditeľným umelcom, ktorý si zaslúži označenie maestro. Maestro, ktorý však nikdy nezabudol byť chlapčekom pod vianočným stromčekom s bábkovým papundekľovým divadlom od Ježiška,“ týmito slovami sa so svojím spolužiakom, dlhoročným priateľom a kolegom rozlúčil Dušan Jamrich. „Odpočívaj v pokoji. Viem, že neposlúchneš,“ odkázal Jamrich Bednárikovi s tým, že iste pripraví nebesky krásne predstavenie, na ktoré sa budú „anjeli trhať o lístky a čerti si ho budú chcieť pozrieť aspoň cez kľúčovú dierku“. 

Kolegovia z divadla vzdali pamiatke Jozefa Bednárika hold v umeleckom programe, ktorý režíroval Bednárikov dlhoročný spolupracovník a priateľ Ján Ďurovčík. S režisérskou legendou sa rozlúčili vystúpeniami rôznych žánrov – tancom, operou, muzikálom či ukážkou z televíznej inscenácie. Pamiatke umelca sa poklonili na scéne z Mozartovej opery Don Giovanni, ktorú Jozef Bednárik režíroval. Hold mu vzdali slovenskí aj českí umelci - Ľubica Vargicová, Eva Urbanová, Peter Mikuláš, Emília Vášáryová, Dušan Jamrich, herci Divadla Andreja Bagara v Nitre, Katarína Hasprová, Daniel Hůlka, Viktor Horján, Andrea Zimányiová a ďalší. Hľadisko v sále Slovenského národného divadla bolo plné ďalších Bednárikových kolegov z divadla. Za svoju prácu si na konci programu zosnulý umelec vyslúžil od prítomných niekoľko minút trvajúci potlesk. 

Jozef Bednárik zomrel vo štvrtok 22. augusta vo veku 65 rokov. Na konte má desiatky televíznych réžií svetovej aj slovenskej literatúry, legendárne televízne rozprávky, triptychy a televízne muzikály. Mnohé inscenácie pripravil aj v martinskom divadle, v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, na pôde Státní opery v Prahe a Opery a Baletu Národního divadla v Prahe. V hlavnom meste Českej republiky uviedol legendárne muzikály Dracula, Rusalka, Gróf Monte Christo, Johanka z Arku, Angelika a Elixír života. V Bratislave na Novej scéne začiatkom 90. rokov priviedol na svet muzikály Evanjelium o Márii, Grand Hotel, Paganini, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Klietka bláznov, Donaha, v Prešove to bola Sladká Charity, v Košiciach Oliver. V roku 1996 sa vrátil do svojho domovského divadla DAB v Nitre, kde pripravil mimoriadne úspešné muzikály Fidlikant na streche, Grék Zorba, Adam Šangala, Kabaret, Divotvorný hrniec a Modrá ruža. Takmer revolučné vo vývine slovenskej opernej tvorby bolo Bednárikovo naštudovanie Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave. Získal množstvo ocenení, DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny, Cenu Literárneho fondu, Krištáľové krídlo, Cenu za celoživotné dielo Literárneho fondu, Cenu Pavla Straussa či Cenu Tatra banky.