V niektorých mestách, na prvý pohľad pôsobiacich nenápadne, sa dejú veľké veci. Napríklad taká Rimavská Sobota, vieme o nej tak málo. Nenapadne nám nejaká obrovská dejinná udalosť alebo kauza, čo by otriasla Slovenskom, a napriek tomu sú tam oni.
Pani Iris Resutíková ako matka a manželka, jej manžel a tri deti. Nosia si v sebe príbeh o jednom výnimočnom chlapčekovi, ako ho sama pani Resutíková nazýva, príbeh o predsudkoch, boji a aj strachu. Príbeh, aký nenapíšu spisovatelia, len život sám.
Majko
„Mám tri deti, Majko je druhorodený. Najstaršia má trinásť rokov, Majko je výnimočný, má autizmus. Najmenší poklad nás prekvapil, on bude mať tri roky,“ predstavila sa Iris Resútíková a ako ste správne usúdili, reč bude o Majkovi, teda o prostrednom dieťati.
Musí to byť pre rodiča šok, keď odrazu zistí, že s jeho milovaným dieťaťom niečo nie je v poriadku, keď na neho hľadí a hľadí a vie, že sa zmenilo veľa, aj keď sa môže zdať, že sa vlastne nezmenilo vonkoncom nič.
Majkovi rodičia netušili, čo sa na nich chystá, veď chlapček bol zdravý a šťastný. Keby aspoň niekto niečo povedal či pripravil na ohromujúcu správu, ale bolo ticho. Až po dvoch rokoch sa ukázalo, že životy členov rodiny sa zásadne premenia.
„Celé tehotenstvo bolo v poriadku. Nikdy by mi nenapadlo, že sa narodí dieťatko s problémami. Nikto mi to nenaznačil.
Po dvoch rokoch sme si všimli, že sa zmenil. Prestal vnímať okolitý svet, nereagoval na naše oslovenie, bol uzavretý, mal stereotypné hranie. Veľmi sa mu páčilo a doteraz sa mu páči presýpanie.“
V kruhu
Čo robiť, keď sa ocitnete v situácii, o ktorej ste nikdy predtým nepremýšľali? Zúfalstvo a bezmocnosť, to všetko sa vynára a mizne, vynára a opäť mizne, aby mohla prísť nádej.
„Bola tam bezmocnosť, museli sme hľadať pomoc. Krútili sme sa v nekonečnom kruhu. Pani lekárka mi povedala, že treba ísť ďalej. Vycestovali sme do Nových Zámkov, kde bola neurologička. Tu v Rimavskej Sobote nemal Majko nič, nedokázali mu tu pomôcť ani s jednoduchými vecami,“ s vďakou pani Resutíková hovorí o Nových Zámkoch, lebo tam a presne tam sa konečne podarilo posunúť sa vpred.
Nielenže tam stretli už spomínanú neurologičku, ale ako roky plynuli a Majko bol hotový vzdelávať sa, nastali vážne problémy.
Bolo potrebné ísť do škôlky a starostlivá matka výnimočného chlapčeka pochopila, že vo vzdelávaní autistických detí sú viaceré nedostatky. Zašlo to ďaleko, neskôr sa dokonca museli vysporiadať so šikanou, lebo áno, Majko bol šikanovaný, lebo je iný. Bol šikanovaný za niečo, za čo nenesie zodpovednosť. Šikanovaný za niečo, čo z neho nerobí o nič menšieho či hlúpejšieho človeka, práve naopak.
„Majko nemal v škôlke takú starostlivosť, akú potreboval, neboli tam deti s autizmom. Zobrali ho pod podmienkou, že tam musím byť s ním.“
Samozrejme, že súhlasila, predsa by ho nenechala len tak, ale to nestačilo, pretože ak autistickým deťom neporozumiete, v ich vnútri sa vyleje bolesť.
„Keď im nie je porozumené, dochádza k úzkostiam, až k sebapoškodzovaniu,“ zdôrazňuje pani Resutíková to, čo sama zažila, aj Majko totiž trpel úzkosťami.
Centrum
A teraz sa konečne presunieme k Novým Zámkom, lebo tam sa, okrem iného, nachádza centrum, a keď ho rodina aj s Majkom navštívila, udiali sa zázraky. Možno nie také, aké vidíme v rozprávkach, ale pre ľudí, čo poznajú odsudzovanie a vysporiadavajú sa s krivdami, to je zázrak.
„Majko navštevuje Nové Zámky, kde je centrum, majú tam dlhoročné skúsenosti. Keby sme sa tam nedostali, tak dnes by nebol v takom stave, v akom je. Dokáže jednoslovne vyjadriť potreby pomocou kartičiek, on na komunikáciu potrebuje takúto pomoc. Majko má veľmi rád svoju pani učiteľku. Ukázali mi, ako mu porozumieť, ako mu nehovoriť veľa slov naraz, ale oslovovať ho jednoslovne,“ vyjadrila sa Iris Resutíková a pre rodičov s rovnakými deťmi, ale aj pre nás všetkých, má niekoľko slov.
Jednak slová zamerané pre školy:
„Desí ma, ak škola odmieta pomôcť týmto deťom, ak sa odmieta v tomto smere učiť.“
Potom má slová venované pedagógom, je v nich zhrnuté želanie:
„Aby sa nestávalo, že pedagóg nerozumie dieťaťu, lebo nechce. Tieto deti potrebujú štrukturované prostredie, každodennú starostlivosť.“
No a nakoniec má slová ako matka, milujúca, ktorá svojho chlapčeka chce vykresliť takého, aký je.
„Ak Majko vníma, že ho beriete takého, aký je, otvorí vám svoje srdce.“
V tom je celé tajomstvo, lebo ak vzájomne medzi sebou prestaneme predstierať a pretvárať ľudí na svoj obraz, prinesie to svetlo nielen nám, ale aj ostatným. Možno aj ostatným Majkom, ktorí len čakajú, aby boli milovaní a mohli ľúbiť.
Druhý apríl
Druhý apríl bude jedinečný deň, tak, ako býva jedinečný už niekoľko rokov. Na významných budovách bude svietiť modré svetlo ako symbol. Symbol autizmu. Symbol komunikácie. Bude svietiť ako prosba a túžba rodičov, aby sme o tom hovorili viac, aby sme viac konali a viac mysleli na deti s autizmom.
Iris a jej rodina sa na počesť tohto dňa vyobliekajú do modrej, dajú si modré tričká a bez kriku a s úprimnosťou si želajú lepšie podmienky a lepší život.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies