BRATISLAVA - S moderátorkou, herečkou, po novom aj spisovateľkou, ale predovšetkým s dvojnásobnou mamičkou sme sa v krátkom rozhovore rozprávali o jej novej knižke aj o každodennom životnom tempe, ktoré je mimoriadne vysoké aj napriek tomu, že si užíva materské voľno. Kristína Farkašová je plná energie, elánu a ako vždy aj sarkastického humoru!
Píšeš knihu, moderuješ, točíš, kreslíš tričká, vychovávaš dve deti... Si „iba“ prirodzene hyperaktívna, alebo berieš špeciálne vitamíny?
Som totálne unavená a napriek tomu s ničím z toho neviem prestať. Ono, ešte to všetko robím v čase, kedy dievčatá spia. Občas sa zamyslím, či už nie som prepnutá na totálku. A neberiem špeciálne vitamíny. Podľa mňa mám syndróm Pipi Dlhej Pančuchy. Skrátka robím všetko, čo ma baví, som trochu šialená a je to závislosť. To tak je, keď je práca zároveň najväčším koníčkom.
Čo ťa najviac baví zo všetkých týchto činností, okrem vychovávania detí?
Jednoznačne spánok. Myslím, že mám skutočne veľké, ba až obrovské šťastie v tom, že som si našla prácu, ktorá ma baví. A tých prác mám hneď niekoľko, takže najviac ma bavia všetky naraz, hlavne keď ich môžem ešte aj striedať. Ale najviac ma skutočne baví tá materská. Ako sa schyľuje k jej koncu, čoraz silnejšie si uvedomujem, ako mi je dobre. Byť na materskej je veľká sloboda, aj keď to tak možno na prvý pohľad nepôsobí.
Veľa mamičiek sa sťažuje, že počas materskej nič nestíhajú, ale ako sledujem tvoje tempo, zdá sa mi, že niektoré sa vyhovárajú.
Asi to má každý nastavené inak. Ja som fajnšmekerka, ktorá hľadá nové zážitky a ak ich nemá, tak sa cíti, ako keby nedýchala. Dá sa stíhať všetko. Najdôležitejšie je, že sú dievčatá zdravé (klop klop klop). Vďaka tomu sa dá naozaj všetko. Treba mať asi len nápad a dobrú organizáciu. Niekedy mám pocit, že by som po tejto hyperaktívnej materskej zvládla produkciu veľkovýpravného amerického filmu ľavou zadnou...
(Kristína s dcérkami Matildou a Elou)
Funguješ podľa presného plánu aj počas všedných dní, alebo organizuješ všetko spontánne?
Som plánovač! Vďaka tomu stíham všetky svoje aktivity. Všetko má svoj čas, máme pevné rituály, zvyky. A vďaka tomu, že tieto povinné jazdy fungujú obvykle ako hodinky, máme možnosť improvizovať. Myslím si, že s dievčatami toho zažívame naozaj veľmi veľa. Chcem, aby mali pekné zážitky, objavovali svet a boli zvedavé.
Tvoja knižka „Som mama“ sa vypredala ešte skôr, ako si ju stihla pokrstiť... Aké je tajomstvo bestselleru?
Asi fakt, že to, čo som dva roky písala, nebolo plánované do knižky. Že to bolo viac-menej mne „do šuflíka“. Písala som, lebo som nemala večer čo robiť a preto, aby som si vyčerpávajúce veci spríjemnila humorom. Skrátka, písala som bez očakávaní. Možno preto je tá moja knižka obľúbená. Neviem... Každopádne som nečakala úspech. Ale „spolumamy“ zrejme rady čítajú o tom, že „v tom“ nie sú samé. Keď ti reve dieťa, je vždy príjemné, keď reve ešte aj niekomu inému...
Materstvo opisuješ s nevídaným humorom. Stáva sa ale občas pri dvojičkách, že naozaj „vyletí dekel“?
Och, samozrejme. Normálne som niekedy hysterická nervná matka. Možno by som sa zrútila, keby som o tom všetkom nepísala. Je to psychohygiena.
Čo robíš, keď máš chvíľu čas pre seba a chceš si naozaj oddýchnuť? Čím si dobíjaš energiu?
Spánkom a varením. A vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam – čímkoľvek. Snažím sa, aby som nerobila veci, ktoré ma vyčerpávajú a nestretávala ľudí, ktorí ma vyciciavajú. Mám skutočne dar spraviť z „čohokoľvek bič“! Ale ten spánok je jednoznačne „najvác“...
Ako vznikla značka „Koláčová“? Koláče vraj nemáš rada, ale tričká s tvojim sarkastickým rukopisom idú na dračku!
Vznikla pred viac ako desiatimi rokmi, kedy som vyrábala tričká rodine a kamarátom. A potom, keď som nebola obsadená do novej inscenácie u Radošincov, ostala som bez koruny… a tak som skúsila tričká vyrábať aj pre neznámych „tričkonosičov“. Chodila som predávať na jarmoky, trhy, cez internet a odvtedy som tak fungovala vždy, keď nebola iná práca. V podstate, pred dvoma rokmi som s tým znova začala, aby som našetrila na špeciálny kurz plávania pre bábätká, na ktorý by som inak nemala. A nejako som klepla klinec po hlavičke a našla najlepšiu cieľovku: matky. My matky sme skrátka príjemne prepnuté a tak sa stala Koláčová hitom. A koláče neznášam! Mala by som sa volať Špekáčková... Názov mojej značky vznikol spontánne vo veľmi peknom období môjho života, kedy som často piekla jeden koláč.
Po seriáli Svet podľa Evelyn teraz točíš film s politickým motívom. Angažuješ sa v politických debatách aj v civile?
Vo filme Únos sa len párkrát mihnem, nemám ani text. Ale som pyšná, že sa môžem aspoň takto stať súčasťou filmu o únose Michala Kováča mladšieho. Myslím si, že je dôležité otvárať neuzavreté témy. Počas pôrodu som sa prestala zaujímať o dianie naokolo, ale pred týmito voľbami som sa k politike vrátila veľmi intenzívne a zatiaľ ma to neprešlo. Rada debatujem o tom, čo sa deje. Dokonca mám pocit, že to je moja povinnosť – byť zorientovaná v politickom dianí v krajine, v ktorej žijem.
Z politiky občas rozbolí hlava... Ale humor je vraj liek na všetko. Súhlasíš?
Súhlasím... Ale občas si treba dať aj Paralen, alebo aspoň víno!
(tričko z dielne "Koláčovej")
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies