Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
Zatvoriť
Časová os: Exkluzívne rozhovory pre Netky.sk
3. júl. 2020Milslav
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Tento článok sa nachádza v sérii Exkluzívne rozhovory pre Netky.sk. Otvorte časovú os udalostí.
Jana Lieskovská
Jana Lieskovská
31.07.2016 17:30 Kultúra
Rozhovor s Janou Lieskovskou: Divadlo lieči
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
31.07.2016 17:30 Kultúra

Rozhovor s Janou Lieskovskou: Divadlo lieči



BRATISLAVA - Herečka Jana Lieskovská sa nenudí ani počas divadelných prázdnin, my sme ju práve stretli niekde medzi Berlínom a dabingovým štúdiom. Po krátkej dovolenke ju čaká práca a napriek tomu, že toho má naozaj veľa, vyžaruje z nej vyrovnanosť a vnútorný pokoj. Ako vždy.


Tvoja posledná premiéra v uplynulej sezóne bol muzikál Mačky na Novej scéne. So svojimi hereckými kolegami si zožala obrovský úspech aj napriek tomu, že to možno nie je klasický muzikálový formát, na ktorý sú diváci Novej scény zvyknutí.
 

Je pravda, že ja sama som bola veľmi zvedavá na reakcie ľudí na tento titul už len z jedného dôvodu – nemá výraznú dejovú linku. Je to skôr muzikálová šou. No, myslím si, že už len samotný návrat živého orchestra na Novú scénu je správnym krokom a dodáva tomuto mimoriadne náročnému predstaveniu čaro a výnimočnosť.

 

Ako hovoríš, je to jeden z najnáročnejších muzikálov Andrewa lloyda Webbera. Stimulujú ťa takéto „výzvy”?

 

Bola to rozhodne výzva a považujem to za najťažší muzikálový titul, aký som mala možnosť robiť. Samozrejme, prešla som aj štádiami neistoty pre silný pocit zodpovednosti, čo je u mňa absolútne normálne. Stimulom bolo pre mňa sledovať, ako sa tanečníci úžasne pasovali s tak náročnými viachlasnými piesňami a ako sme my herci išli na maximum v rámci našich pohybových možností. Nesmiernou odmenou bola potom pre nás spätná väzba  divákov po premiére, že všetci pôsobíme ako jedna absolútne vyvážená skupina,  čo sa týka tanca aj spevu. A to je v tomto konkrétnom titule dosť doležitý moment.

 

V Čechách má muzikál ako žáner väčšiu tradíciu ako na Slovensku. Vnímala si tento rozdiel pri spolupráci s českou režisérkou?
 

Nemyslím si, že je to až tak o tradícii, ale ako v každom inom žánri, je to skôr o osobnosti režiséra a jeho osobitnom prístupe k procesu a k hercom. Pani režisérka Gabriela Petráková nás upriamovala najmä na vzťahy a viedla k individuálnemu prístupu v rámci charakteru každej jednej mačky. Napriek tomu, že je tento muzikál hlavne o veľkých tanečných a speváckych číslach, dáva priestor aj pre drobnokresbu a tvorivý prístup jednotlivca, ktorý je potom na javisku celkom dosť citeľný.

 

( Mačky, Nová scéna)

 

Divadelná kritika je mnohokrát nepriaznivá voči Novej scéne. Ovplyvňujú ťa nejako tieto predsudky napríklad pred novou premiérou?
 

Nikdy takto nerozmýšľam. Je pre mňa doležité vedieť, koľko úsilia som do toho predstavenia vložila. Vždy sa snažím ísť na maximum. Nikdy sa nezavďačíte všetkým. Nemám rada takéto nálepkovanie divadiel a hercov. Každá jedna postava môže herca veľa naučiť a v každej hre sa dá nájsť moment, ktorý vo vás zostane rezonovať. Ja som vyštudovaná bábko herečka a odohrala som množstvo predstavení schovaná za paravánom. Keby som sa nechala zväzovať predsudkami a kritikou ľudí, asi by som sa nikdy nedostala ani pred ten paraván.

 

Musela si niekedy ako bábkoherečka viac dokazovať svoje herecké dispozície medzi kolegami, ktorí študovali činohru?

 

Zažila som situáciu, keď som začala robiť v rozhlase, že ma automaticky priraďovali k činohercom, pretože kedysi bábkoherci dabovali len zvieratká. Ja musím povedať, že som mala viac menej štastie na kolegov, ktorí mi držali palce a verili vo mňa možno ešte viac ako ja sama. A to, že som vyštudovala bábkoherectvo som považovala vždy skôr za moje plus.

 

V divadle Ticho a spol. hráš úplne iný žáner v priestore, ktorý je oveľa osobnejší a intímnejší ako javisko Novej scény. Ukazuješ zo seba viac alebo pracuješ s inými emóciami v tých to inscenáciách?

 

Dávam zo seba rovnako, len divák má možnosť dostať sa k vám bližšie a zažiť možno v niečom osobnejší zážitok. A tá energia sa potom prenáša aj na hercov, ktorí sa občas môžu cítiť zraniteľnejší. Aspoň u mňa to tak je. No keď všetko zafunguje, obe strany si odnesú výnimočný zážitok. Osobité čaro prináša taktiež samotná poetika tohto divadla a narábanie s témami, ktoré vás nútia ponárať sa do seba, pýtať sa a hľadať odpovede.
Mám veľmi rada tento priestor.

 

(Déja vu, Ticho a spol)

 

Tvoja herecká paleta je skutočne široká, v ktorom žánri sa cítiš najlepšie?

 

Milujem práve tú pestrosť, pretože všetky tietos kúsenosti mi dávajú istú plastickosť zachovať si napríklad v komerčných tituloch potrebnú dávku rešpektu a neísť len po povrchu. „Bábkarina“ma naučila pokore, hravosti a tvorivému prístupu, komorné formy a ťažšie tituly si zase vyžadujú veľkú dávku prirodzenosti a úprimnosti. Podľa mňa práve to striedanie rôznych žánrov a rovnako aj komorných a veľkých scén vás drží pri zemi, a teda aspoň u mňa vytvára istú rovnováhu, ktorá je pre hercov dosť dôležitá.

 

Na javisku, ale aj v civile z teba pociťujem veľmi jemnú, pozitívnu melanchóliu, vyrovnanosť, až éterický pokoj.

 

Vnútorný pokoj a vyrovnanosť sú pre mňa nesmierne dôležité. Na druhej strane, keby to vo mne občas nevrelo, asi by som nemohla robiť túto prácu. Ja som dosť senzitívny človek  a veľa vecí sa ma dotýka. Niekedy až moc. Na javisku som sa naučila z toho ťažiť a vždy idem cez seba. Reálny svet je potom trošku tvrdším orieškom. Popravde, musím na sebe dosť makať, aby som si stále zachovala to „éterické vyžarovanie“(smiech).

 

A keď je práve „najhoršie“, po kom alebo po čom siahaš?
 

V prvýchfázach “zúfalstva” vyhľadávam samotu, potrebujem to spracovať sama v sebe. Väčšinou zafunguje klasický systém prvej pomoci 5T :Teplo, Ticho , Tekutiny, Tíšenie bolesti, Transport do postele. Ďalším upokojujúcim momentom je aj správna kniha alebo hudba. No a samozrejme najviac vedomie, že mám vo svojom živote ľudí, ktorí sú vždy pripravení vypočuť si ma a pomôcť, keď som pripravená hovoriť.

 

Kto bol tvojím hereckým mentorom?

 

Rozhodne najviac ma naučil môj ročníkový pedágóg na VŠMU Peter Bzdúch, ktorý vo mne lámal všetky moje“princeznovské nánosy“. Bol to tvrdý boj, no z tejto školy čerpám dodnes. Potrebovala som nájsť v sebe aj to nepekné, neuhladené a musela som sa naučiť nebáť sa toho. Mala som totiž v sebe spustených veľmi veľa “sebakontrolných programov“, a to je pri hľadaní a tvorivom procese to najhoršie. Práve on ma naučil, že nič nie je zlé a treba ísť do procesu bez ochranných štítov. Len tak sa vám môže podariť, aby bola vaša postava uveriteľná a nezostala sterilnou.

 

 

Mám pocit, že by si zniesla oveľa ťažšie, komplikovanejšie úlohy žien na javisku.

 

Sú mi blízke, lebo aj ja som podľa mňa celkom komplikovaný a hlavne hĺbavý typ. Baví ma hľadať citlivé miesta v postavách, resp. ich pôvod. Človek sa tak učí veľa aj o svojich vlastných zraneniach… Divadlo vie liečiť a mňa katarzia v predstaveniach vždy očisťuje, či som prítomná ako divák alebo ako herec.

 

Hudba je takisto veľmi dôležitý element v tvojom živote, a nielen kvôli muzikálu. Spievala si šanzóny u Jozefa Bednárika, hráš s jazzovou kapelou. Je to ďalšia forma výpovede alebo skôr hobby?
 

Hudba ma sprevádza od malička. Pochádzam z hudobníckej rodiny, kde skoro každý vie hrať na nejaký hudobný nástroj. Hudba ma vie upokojiť aj motivovať. Keď som sa dostala k šanzónom, ktoré sú postavené na osobnej výpovedi, ich “svet” ma absolútne uchvátil. Je to pre mňa dokonalé a čisté spojenie herectva a hudby. Si tam len ty a mikrofón. Nezachránia ťa kulisy, kolega ani krásny kostým. No hrá každé tvoje gesto, pauza, veta, ktorú len šepneš, zaspievaš alebo vykričíš do ticha. Čím je šanzón jednoduchší v prejave a úprimnejší v emóciách, tým viac zasiahne diváka alebo poslucháča. V tom je zároveň aj jeho náročnosť.

 

Sme uprostred leta, naberáš počas divadelných prázdnin novú energiu?
 

Áno, ale napriek divadelným prázdninám trávim veľa času v práci a zavretá v štúdiách.
No snažím sa využívať predĺžené víkendy a bola som pár dní v Čechách, v Banskej Štiavnici a teraz pred nedávnom som sa vrátila z Berlína. Nie som ten typ, čo by si až tak užíval leňošenie na pláži. Radšej spoznávam nové miesta, kultúru a atmosféru miest. Upokojuje ma príroda. Spať v stane už trošku menej 
(smiech).

 

Čo všetko ťa čaká v novej sezóne?
 

Začínam už v polke augusta muzikálom Iago, ktorý bude režírovať americký režisér Robert Johanson. Veľmi som zvedavá na túto spoluprácu a rovnako sa teším aj na moju divadelnú postavu, ktorá bude pre mňa opäť trošku výzvou. Potom ma v zápätí čaká jedna činoherná komédia, takže to bude už od začiatku sezóny veľmi pestré a keďže účinkujem skoro v každom titule na Novej scéne, nudiť sa rozhodne nebudem.

 



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR

Foto:  Z.Grebáčová, C.Bachratý, R.Miko, NS, TaS



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok