ROZHOVOR s Evelyn: Nemám rada, keď musím byť povinne vtipná

NETKY.SK • 3 Apríl 2016, 09:00 • 2 min
ROZHOVOR s Evelyn: Nemám rada, keď musím byť povinne vtipná

BRATISLAVAA - Eva Krámerová alebo Evelyn, ako ju poznáme zo sociálnych sietí, videoblogov a najnovšie aj zo seriálu Televízie JOJ, Svet podľa Evelyn. Náš redaktor ju vyspovedal a netky.sk vám prinášajú celý rozhovor.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

Čo by si napísala do kolónky "povolanie"? Ako by si sa definovala?

 

Do kolónky povolanie by som najradšej napísala „herečka“, ale keďže som samouk, amatér, tak by som tam dala „amatérska herečka“, alebo „komička“. A keby som chcela byť úplne konkrétna, tak „video bavička“.


Vždy si chcela zabávať ľudí? Zdedila si po niekom túto schopnosť?

 

Keď som bola malá, chcela som byť predavačka, pretože mi niekto daroval tú najkrajšiu ružovú kasičku na svete, ale zatiaľ mi to nejako nevychádza... Hranie ako také ma začalo baviť na strednej škole. Dovtedy som sa len príležitostne predvádzala a bavila ľudí okolo seba, bola som vždy extrovert. Vlastne to ani nestálo toľko námahy zabaviť ľudí, keď som bola malá. Niečo zmysluplnejšie som začala robiť, až keď som bola, myslím, v poslednom ročníku na strednej škole, keď ma moja profesorka angličtiny oslovila, či by som nechcela účinkovať v našom školskom divadelnom krúžku. Mala som tam hrať despotickú manželku. Bolo to celé v angličtine, keďže som chodila na anglické gymnázium a myslím, že mi to išlo dosť dobre, teda aspoň ja som z toho mala dobrý pocit a vždy, keď mám z niečoho dobrý pocit, je to pre mňa znamenie, že v tom mám zotrvať.

 

Nehlásila si sa na Vysokú školu múzických umení, keď ťa tak začalo baviť divadlo?

 

Jasné, že som sa prihlásila, dokonca som hrala aj v študentskom filme. Bola som na prijímačkách, ale asi som nebola veľmi v obraze, čo tam odo mňa chcú, tak ma nezobrali. A tak som pokračovala v malom amatérskom divadle popri štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a neskôr som premostila na „stand-up comedy“ v bratislavských kluboch. Po dvoch rokoch som s tým prestala a odišla som na jeden semester do Portugalska na študijný pobyt. Keďže tá škola bola dosť „latino“ naladená, čo sa týkalo rozvrhu, mala som kopec času pre seba. Chýbali mi moji kamaráti, mala som nutkanie tvoriť niečo a tak som začala točiť videá na mobil.

„Sexy a v pohode, na pláži aj na vode“ sa vtedy nieslo celou Bratislavou...

 

Áno, myslím, že to bolo moje prvé video, paródia na reportérky. Niektoré sú tak výrazne špecifické a jedinečné vo svojom prejave, že boli naozaj ľahkou korisťou, ale musím povedať, že som to nikdy nerobila preto, aby som niekoho urazila a vlastne som si ani nebola istá, či je to vôbec vtipné. V čase, keď som ešte robila „stand-up comedy“, mi vytvorili „fanpage“ na Facebooku, tak som to tam zavesila a o malú chvíľu som tam mala niekoľko tisíc „like-ov“ a zdieľaní. Zrazu z toho bol taký „boom“, že som sama bola prekvapená, ale zároveň som mala veľkú radosť, že sa ľudia na tom zabávajú a tak som pokračovala. Teda, musela som, lebo ma bombardovali kamaráti, známi aj neznámi, aby som im pravidelne posielala „reportáže“ z Portugalska a ja som dostala ohromnú slinu. Ako som spomínala, chýbalo mi niečo vytvárať. Keď zo seba nedávam veci von, mám pocit, že stagnujem a chradnem.

 

 

Neskôr sa k nám začala prihovárať cez Skype aj Gitka a Žizel...

 

Veľmi som bola inšpirovaná. Gitka je žena, ktorá žije na vidieku so svojou rodinou, jej manžel je alkoholik, väčšinou bez práce, a ona sa zdôveruje svojej kamarátke o svojich každodenných problémoch prostredníctvom Skype-u, ktorý jej občas vynecháva. Niekedy je to skôr taký trpkejší humor, ktorý mám veľmi rada, ale myslím si, že v každom meste alebo v každej obci je aspoň jedna taká Gitka, je to typ človeka, ktorého každý z nás veľmi dobre pozná. No a Žizel...

 

„Predsedníčka zväzu zlatokopiek...“

 

Áno, presne... Takéto baby sú tiež hlbokou studnicou vtipu, tak sa im občas venujem.

 

Ešte si nebola celkom mediálne známa, keď tvoja fanúšikovská stránka na Facebooku mala viac fanúšikov, ako má napríklad Sajfa. Čím to bolo?

 

Určite nie tým, že by Sajfa nebol vtipný. Tak hádam preto, lebo som im prišla vtipná aj ja. Teda dúfam... Myslím, že veľa ľudí vidí veci rovnako ako ja. Pochopili môj zmysel pre humor, moje paródie na isté typy ľudí. Možno, že niečo podobné na Slovensku ženy ani veľmi nerobili, až na niektoré výnimky, samozrejme, no nie je to bežné. V istom čase som bola jediná žena, ktorá robila „stand-up comedy“. Vytvorila som si charakter blbej blondínky, ktorá hovorí pre o tom, čo má mnoho ľudí na jazyku, ale jej to odpustia, pretože je blbá.

 

No a potom si v jeden pekný letný večer začala zháňať kuny v Chorvátsku a behom tej istej noci si bola známa prakticky po celom Slovensku, dokonca aj v Čechách.

 

V živote na to nezabudnem... Bola som v Chorvátsku s frajerom a s jeho kamošmi na dovolenke. Zrazu som mala pretlak, že musím niečo natočiť, tak som vypadla do mesta s telefónom a hľadala som správne svetlo pod lampami na ulici. Prvé, čo mi napadlo, boli tie kuny... Potom som rozmýšľala, kto už sa bude smiať na takomto starom vtipe, ale keďže mi vtedy nič lepšie nenapadlo, zavesila som to na „fanpage“. O pár hodín som tam mala niekoľko tisíc „like-ov“,  asi dvadsaťtisíc pozretí a už ani neviem koľko zdielaní. Celú noc mi pípal telefón, volali mi kamaráti, že sa to šíri po celom internete, nechcela som tomu uveriť...

 

img

 

Myslím, že o týždeň neskôr si už sedela v Prahe v Show Jana Krausa...

 

Och! Sama tomu do teraz nemôžem uveriť! Boli to krásne okamihy. Trošku ľutujem, že som nebola uvoľnenejšia na natáčaní, ale bola som vo veľkom strese, mala som trému, zrazu sa okolo mňa začali diať veci, o ktorých sa mi ani nesnívalo… Ale bolo to neopísateľne krásne, som veľmi vďačná za tieto momenty a príležitosti. Jan Kraus je super čávo, určite by som k nemu išla znovu, bola s ním veľká sranda...

Zrazu si bola stredobodom pozornosti, titulky v časopisoch, rôzne televízne relácie... Bolo to pre teba prirodzené, alebo si si musela zvykať na „reflektory“?

 

Reflektory sú pre mňa prirodzené,  ale iba keď hrám... Samozrejme sa musím chvíľku oťukávať, kým prejde nervozita, ale potom to vždy ide ako po masle a ja to robím s veľkou radosťou. Mám rada ten pocit, keď niečo hrám, neviem to presnejšie opísať. Na druhej strane, problém mi robia rôzne relácie alebo rozhovory, kde musím byť vtipná za každú cenu. Nemám rada, keď musím byť povinne vtipná. V civile sa nerada pretŕčam, vyslovene ma to otravuje. Ale pred kamerou alebo pred foťákom je to úplne opačný pocit. Cítim sa byť slobodná a vo svojom živle.
 

Mnohí ťa kritizujú pre tvoj špecifický humor, v niektorých prípadoch sa ti aj vyhrážali. Ako na to reaguje mladá baba ako ty?

 

Najskôr to človeka  trápi, lebo tomu nerozumie, ale postupom času pochopí, že áno,  na našej planéte nie sú len dobrí ľudia... V istých prípadoch ma to zablokovalo,  musela som sa s tým vnútorne vyrovnať, prečo mi niekto želá smrť, napríklad.  Potom som prišla k záveru, že  nesmiem povoliť z toho, akým spôsobom chcem vyjadriť svoj názor. Je dôležité nenechať takýchto ľudí vliezť pod kožu. Treba ich jednoducho odstrániť z hlavy, byť autentický a verný sám sebe a umeniu alebo čomukoľvek čo človek robí. Samozrejme, každý to berie inak, pretože nie sme všetci rovnaké osobnosti, u niekoho tento proces trvá dlhšie. Najlepšie bolo, keď ma niekto vulgárne osočoval pre tie kuny... Ako môžem byť taká sprostá, že chcem v Chorvátsku platiť živými kunami. Buď som naozaj dobrá herečka, alebo na tej druhej strane nastal nejaký skrat. Našťastie som dostala neporovnateľne viac pozitívnych reakcií, ako negatívnych, tak som sa snažila sústrediť práve na to dobré. To mi dosť pomáhalo.

V súkromnom živote si pocítila nejaké zmeny, odkedy si známa?

 

Jedine v tom, že potrebujem disciplínu a dobrý „time management“, ktorý teda vôbec nemám, lebo permanentne veci nestíham. Možno ešte v tom, že som sa spoznala s viacerými ľuďmi, ktorí vyslovene obohatili môj život, za nich som nesmierne vďačná.  Sú to priatelia, ktorí mi pomáhajú a inšpirujú ma.

 

img


 

Čo na to tvoj frajer a kamaráti?

 

Oni sú v pohode,  keď to celé prepuklo, veľmi sa z toho tešili a teraz to už tak neriešia, zvykli si. Môj frajer pri mne stojí tak, ako ja pri ňom v dobrých a aj v tých menej dobrých momentoch. Takto my dvaja fungujeme a je to skvelé. Má pochopenie pre moju prácu a pre mňa je to vzácne.

Seriál Svet podľa Evelyn mal veľký úspech, splnil sa ti sen?

 

Áno! Svet podľa Evelyn bola moja prvá veľká práca a som na to veľmi pyšná, pracovať s talentovanými ľuďmi je vždy radosť. Celý tím, ktorý na tom pracoval, bol neuveriteľne zlatý. Vznikla medzi nami skvelá energia, počas točenia sme zažili kopec smiechu a radosti. Myslím si, že to sa odzrkadlilo aj na seriáli. Inak, keď už sme pri tom, boli sme nominovaný v ankete OTO 2016! To je pre mňa tiež radostná správa, vlastne taký mini orgazmus. Stačí mi, že som na tej listine... Ale ako tak rozmýšľam, hodila by sa mi taká soška do obývačky.

 

img
 

Aký by mal byť v skutočnosti svet podľa Evelyn?

 

Taký, aký ho diváci videli. Mal by byť veselý, plný absurdných momentov, nespútanosti. Mali by sme sa snažiť spraviť si svoj život - ten náš svet - najlepšie, ako len vieme. Možno to nevypáli vždy presne tak, ako my chceme, ale tá snaha sa vyplatí, som si istá.




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona