ROZHOVOR s dvojičkami Petrou Molnárovou a s Luciou Bugalovou: Súperenie bolo medzi nami vždy na zdravej úrovni

NETKY.SK • 4 Apríl 2016, 09:00 • 2 min
ROZHOVOR s dvojičkami Petrou Molnárovou a s Luciou Bugalovou: Súperenie bolo medzi nami vždy na zdravej úrovni

BRATISLAVA - Herečky Petra Molnárová a Lucia Bugalová, zrejme najznámejšie slovenské dvojičky, sú síce vizuálne naozaj veľmi podobné – a teraz vám pre istotu pomôžeme, Petra je brunetka, Lucia blondínka – no ako samy hovoria, povahovo sú vraj úplne odlišné. Účinkujú vo viacerých divadlách nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, na konte majú niekoľko televíznych filmov aj seriálov.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

Spevácku kariéru ste rozbehli už ako päťročné. Kukulienka, kde si bola? Spomínate si na vaše prvé nahrávanie z roku 1991?

 

Lucia: Áno! Veľmi živo si to pamätám! Bolo to cez leto, mamka s ocinom nás učili naspamäť pesničky na chalupe. Sedeli sme na dvore a vysvetľovali nám, kde máme v pesničke podržať dlhý tón v istom takte na niekoľko dôb, čo bolo pre mňa v tom veku dosť náročné, veľmi som tomu nerozumela, ale opakovala som po nich.

 

Petra: Ja si pamätám, ako sme stáli v nahrávacom štúdiu Slovenského rozhlasu s folklórnou kapelou, Martin Madej, Petra Puškárová a my dve. Mamka nám počas nahrávania ukazovala kto čo má spievať, veľmi sme sa smiali, ale fungovalo to. Čudovala som sa, ako si to mohla všetko zapamätať.

 

Lucia: Nakoniec sme to nahrali raz-dva, lebo sme boli tak dobre pripravené aj s kapelou. Keď som sa pozrela von cez štúdiové sklo, nikoho som tam nevidela, lebo sa všetci smiali pod pultom, asi sme boli také zlaté, ako sme sa tam snažili ako veľké speváčky.  Vždy, keď počujem: „Prídi Janík premilený, prídi k nám,“ tak si na to spomeniem.

 

Od tej doby ste boli prakticky stále pred mikrofónom. Ako detským hviezdam vám nevstúpila sláva do hlavy?

 

Petra: Vôbec sme to tak nevnímali. Vedeli sme pekne spievať, ale že by sme boli nejaké hviezdy... To asi nie. Možno v puberte to s nami občas potriaslo, každopádne pri povinnom upratovaní, vynášaní smetí alebo umývaní schodiska som si teda vôbec nepripadala ako taká detská hviezda...

 

Lucia: V tom čase hviezdila Sandra Junasová a o pár rokov neskôr Maťo Madej, s ktorým sme občas aj nahrávali, my sme neboli žiadne hviezdy. A keď sa aj neskôr objavili nejaké maniere, naša mamka držala pevne opraty a hneď sa postarala, aby sme sa vrátili na zem. Myslím, že sme boli ako iné deti, len sme trávili možno viac času v nahrávacom štúdiu ako na ihriskách.

 

Po týchto umeleckých začiatkoch bol hudobno dramatický odbor na bratislavskom konzervatóriu asi jednoznačnou voľbou. Alebo ste zvažovali aj iné povolanie?

 

Petra: Vôbec to nebolo jednoznačné! Vyrastali sme v hudobníckej rodine, hrali sme na nástrojoch, spievali, tancovali, ale v tom veku som netušila, že napríklad herectvo sa dá študovať. Veľmi rada som tancovala, páčil sa mi klasický tanec, ale oco mi raz zo srandy povedal, že mi doláme nohy, ak budem tanečníčka, ja som ho brala smrteľne vážne a bolo po sne. Rozprával z vlastnej skúsenosti, pretože tancoval profesionálne a dnes som mu aj vďačná, pretože som si to vyskúšala „na staré kolená“ v SĽUK-u a veru, nie je to med lízať. Ani by ma to neuživilo. Neskôr nám sused, tiež hudobník, navrhol, aby sme študovali operný spev na konzervatóriu, ale to sme doma hneď všetci zavrhli. A potom sme objavili hudobno-dramatický odbor takisto na konzervatóriu, bola to zo všetkých možností tá najzaujímavejšia. Mohli sme tancovať, spievať, čo nás bavilo a k tomu prišlo niečo nové, zaujímavé, čo bolo herectvo. Začali sme chodiť na hereckú a tanečnú prípravu k pani Alene Michalidesovej a k pani Elene Lindtnerovej, no a tam sa to vtedy sa to všetko začalo.

 

Lucia: Mňa inšpirovala Peťa. Zaujímala ma pedagogika a ešte niekoľko vecí, ale nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem so svojou sestrou na konzervatórium.

 

Asi je prirodzené, že medzi súrodencami, ktorí majú rovnaké povolanie, funguje isté súperenie. Ako to je medzi vami?

 

Lucia: Mám pocit, že súperenie bolo medzi nami vždy na takej zdravej, hravej úrovni. Myslím, že to bolo veľmi pozitívne, lebo nás to nútilo zdokonaľovať sa.

 

Petra: Ja som sa vždy porovnávala skôr s ostatnými ako so sestrou. Veď je to moja sestra a keď mne niečo nevyšlo, tak som držala palce jej, nech to aspoň ostane v rodine. Dodnes to tak  je. Mala som zdravé sebavedomie, vedela som, v čom som dobrá ja a v čom Lucia. Týmto by som chcela pozdraviť všetkých novinárov alebo známych, ktorí si myslia niečo úplne iné.

 

Chodievate spolu aj na castingy, čo myslíte, podľa čoho si z vás režiséri vyberajú do jednotlivých projektov?

 

Lucia: Samozrejme vždy záleží na tom, aký je to formát. Niekedy záleží aj na farbe vlasov, či chcú do danej postavy obsadiť blondínku alebo brunetku. Je to veľmi individuálne, asi by som to nevedela pomenovať konkrétne...

 

Petra: Pozrite sa na Lucku, je krásna, sympatická blondínka s anjelskou tvárou, navyše nádherne spieva. Šikovná, komunikatívna, ambiciózna, také sa ľahko vyberajú. No ale keby chceli nejakú živelnú diablicu, určite volajú mne.

 

Hrali ste spolu v niekoľkých divadelných inscenáciách aj filmoch (Tri životy, Santiniho jazyk), v ktorých väčšinou Lucia bola tá „dobrá“ a Petra tá „zlá“. Aj v súkromnom živote je Lucia anjelik a Petra čertica?

 

Lucia: Myslím, že v súkromnom živote máme obe krídla aj rohy, asi ako každá žena. Keď sme spolu v jednej spoločnosti, tak si občas rozdelíme tieto úlohy medzi sebou, podľa nálady, nech s nami dvojičkami nie je nuda.

 

Petra: Pre mňa boli napríklad milé, dobrosrdečné a naivné princezné vždy trochu nudné. Oveľa radšej hrám zlostné mrchy, nie že by som bola v súkromí nejaká bosorka, práve naopak, som veľmi priateľská, milá baba. Ale pre mňa boli takéto negatívne postavy vždy vďačnejšie, viac som si ich užila.

 

Predpokladám, že si vás ľudia dodnes často mýlia. Využili ste to niekedy?

 

Petra: Podľa mňa to funguje iba v rozprávkach. My dve sme úplne odlišné povahy a myslím, že podvedome sme vždy chceli predísť istému porovnávaniu, aby nás nehádzali do jedného vreca a aby si nás ľudia nemýlili. Chceli sme sa líšiť jedna od druhej a tak sme to nikdy ani neskúšali.

 

Lucia: Keď sme boli malé, tak sme sa asi oveľa viac podobali, ako teraz. Mám pocit, že dnes už sme úplne odlišné aj čo sa týka výzoru. Aj keby sme to skúsili, každý by nás hravo rozoznal.

 

Takže ani frajerov ste si nevymenili občas, ako to robia dvojičky vo filmoch?

 

Lucia: Ak náhodou áno, tak sme o tom nevedeli.

 

Petra: Presne tak! To skôr frajeri si vymenili nás, bez toho, aby sme o tom vedeli a nechci vedieť, aké sme boli vtedy nahnevané!

 

To sa dá? Aj vaši frajeri boli dvojičky?

 

Petra: Viac by som to nechcela rozoberať. Srdečne pozdravujeme.

 

Lucia, ty si sa pred nedávnom vydala, tvoj manžel Michal Bugala je známy hudobník, aj spolu koncertujete...

 

Lucia: Áno, veľmi si rozumieme aj v hudbe. Hrávame spolu, ale teraz sa sústreďujeme najmä na môj prvý album, na ktorom spolu pracujeme. Viac by som zatiaľ nechcela prezrádzať.

 

Petra, čo by si odkázala svojim tajným ctiteľom?

 

Petra: Och, ja žiadneho tajného ctiteľa nemám, lebo už o každom viem! Keby sa predsa len našiel niekto nový, tak mu odkazujem, že už som našla svojho princa na bielom koni.

 

Ešte nám prezraďte, kde a v akých projektoch vás môžeme vidieť...

 

Petra: Prednedávnom som mala novú premiéru v Radošinskom naivnom divadle, inscenáciu Zmiešaná štvorhra. S Luckou u Radošincov hráme spolu ešte v hre Jááánošííík po 300 rokoch. A nájdete ma aj v Divadle GUnaGU v hre Modelky 2.

 

Lucia: Momentálne účinkujem v Prahe v muzikáloch Kleopatra a Traja mušketieri a v Trnave v Divadle Jána Palárika v inscenáciách Kamenný chodníček a Boží vták.                                                              




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona