ROZHOVOR Lukáš Adamec: „Plavky a župan mi visia v aute vždy!“

Reč bola, samozrejme o hudbe, o tom, ako delí svoj otcovský čas medzi Košice a Banskú Bystricu, o Lukášovom večnom boji s nadváhou, o začarovanom kruhu, do ktorého ho dostalo operované koleno, a to ani zďaleka nie je všetko.

Ako prvá prišla na pretras Lukášova horúca novinka Áno, rozumiem, súčasť aktuálneho albumu Najlepšie časy. Túto pesničku zložil a otextoval sám, so zvyškom pomohol, ako vždy, kamarát Tomi Okres.

„Túto skladbu som mal v hlave a v mojom srdci už dlho, chcel som, aby patrila k niečomu hlbšiemu, čo patrí viac   mne,“ vyznal sa hneď v úvode s tým, že je o tom, akoby, keby nebol zadaný, zbalil babu. Na to som namietala, že po toľkých skúsenostiach by to zrejme nemal byť problém.

„Práveže neviem, či mám na rukách karty, ktoré by mohli byť pre baby lákavé. Ide o to, že ja som vo veku a baby v mojom veku by už nemali chcieť len to pozlátko. Mám dve detičky, som po manželstve a po rôznych svojich výletoch, to nazvem, som spevákom, ktorý nie je doma počas sezóny viac ako tri dni. A to sú všetko veci, ktoré si zrejme viac váži 35- ako 25-ročná osoba, keď ide do vzťahu. Preto Áno, rozumiem, som ťažkým orieškom,“ smeje sa.

Rozumie už teraz ženám lepšie? Prezradí v rozhovore.

V aute

Keďže je muzikant, trávi najviac času v aute, kde najradšej počúva audioknihy, podcasty a jednu reláciu na Youtube, kde sa prezentujú známe i menej známe kapely naživo v komornej atmosfére.

„Vždy ma tam niekto zaujme, potom si ho vyhľadám a počúvam, čiže takto si pre seba objavujem nových interpretov.“

V aute však Lukáš prežíva veľa času aj kvôli rodinným pomerom. Pravidelne sa hýbe v trojuholníku Košice, Banská Bystrica a Bratislava.

„Košice a Banská Bystrica je to, čo ostáva, pravdepodobne to tak na pár rokov zostane, do Bratislavy chodím pracovne, lebo tu sa deje gro hudobného biznisu.“

Mať dva domovy je krásne, nerobí mu však problém aklimatizovať sa?

„Ono je to návyk. Ja som rád, že mám domov v dvoch mestách; Bystrica má tú výhodu, že je v strede Slovenska, všade mám blízko, v Košiciach mám deti, rodinu, kamarátov, preto sú tieto dve miesta mojím najobľúbenejším priestorom. V Bratislave mám kamarátov, ktorí mi vedia na istý čas poskytnúť byt, izbu, spolupracujem s hotelmi nejakou formou... ja už som si za tie roky od SuperStar v roku 2011 zvykol, stále som v pohybe, jedine korona ma zastavila.“   

Keď sa už zdalo, že adaptácia nie je pre Lukáša problém, na toto konštatovanie zahlásil: „Mám, ale nemal by som mať. Čím som starší, tým by som chcel viac pokoja, veľa jazdím, konzistentnosť sa rozplýva.“ 

Ako to teda je? Čo podniká so svojimi deťmi, druhákom Teom a škôlkarkou Leou v Košiciach, a čo s nevlastným synom, takisto škôlkarom, v Banskej Bystrici?

Platím krutú daň

Ako ste si za tie roky, čo je scéne, všimli, Lukáš nikdy nepatril k vysekaným typom.

„Riešim to celý život a celý život asi aj budem, pretože na mňa sa veľmi rýchlo lepí všetko, čo zjem a áno, veľkú cenu platím za to, keď mi niečo chutí. V mojom živote je stále šport a snaha obmedzovať jedlo,“ priznáva úprimne svoj boj s kilami. To však neznamená, že sa nehýbe.

„Keď športujem, tak je to bicykel, plávanie, korčule, beh teraz nemôžem, lebo som po operácii kolega. Každý týždeň píšem môjmu rehabilitačnému trénerovi – Tak už môžeme behať. A on, áno, videl som tvoje video z koncertu, ako tam skackáš, dobre si tomu kolenu dal... Stabilne však v aute mám plavky a župan, tie musia byť, lebo nikdy neviete, kde sa cestou na koncert okúpete. To mám rád, to mi ostalo ešte z čias, keď som hrával vodné pólo.“