ROZHOVOR David Kraus: „Na Slovensku je najviac krásnych ´ženských´ na meter štvorcový.“

Ako prišlo k tomu, že ste naspievali pieseň Mám ťa rád z repertoáru Karola Duchoňa pre film Láska hory prenáša?

Pieseň som neobjavil s týmto filmom, ani Karola Duchoňa, mám ho rád už od detstva. Počúval som aj Karla Gotta, ale Duchoňa som mal vždy radšej. Pre mňa to bol „macho“ s úžasným hlasom a skôr ako som ho objavil, som mal rád aj Karla Hálu, ale Duchoň je slovenský Tom Jones. Vždy sa mi páčila jeho absolútna originalita, skvelá hudba, skvelé texty a podľa prvého taktu som hneď vedel, že je to Duchoň. Keď ma oslovili naspievať túto pieseň pre film, bolo mi úplne jedno, aký je scenár, lebo som bol poctený. Trochu som sa obával slovenčiny, lebo akokoľvek sa snažíte, pozorný poslucháč zistí, že tu niečo nehrá, že je to iné.

Duchoňove piesne ste zrejme ovládali, spievali ste si ich doma?

Zúčastnil som sa dokonca súťaže Zlatá maska, ktorá našťastie zanikla, práve so zmesou Duchoňových piesní, a zrejme si to niekto všimol, tak ma vybrali aj pre tento film. Myslím si, že Duchoň bol za života nedocenený. Mám možno šťastie, že mám niečo z neho v hlase, ale Duchoňa nemôžete spievať ako imitátor, ale musíte tam dať to svoje, vzdať mu úctu.

Myslím si, že máme rady, keď českí muži hovoria po slovensky, je tam taký sexi prízvuk...

Pre nás je sexi vôbec slovenčina. (Smiech). Keď som kedykoľvek prešiel hranice a zastavil sa na pumpe, a tam väčšinou krásna ´ženská´, čo u nás až také časté nie je. Začul som slovenčinu z jej krásnych úst a hovorím si, ja už nikam nejdem, ostávam na tejto pumpe, tu chcem žiť. Či sa to niekomu páči alebo nie, na Slovensku je najviac krásnych ´ženských´ na meter štvorcový. Naozaj, to nie je normálne.

Máte aj aktuálne slovenskú frajerku?

Nie, mám z Moravy, ale z takého Slovácka, volá sa Sarah Opralová, má 22 rokov, čiže je medzi nami dvadsaťročný rozdiel. Je to kúsok od vás, hovorí takou zvláštnou rečou, niečo medzi češtinou, slovenčinou a moravčinou a priznám sa, viac rozumiem slovenčine ako jej. Na začiatku sa mi to zdalo roztomilé, teraz mi to lezie na nervy. (Smiech).

Čo s tým plánujete robiť?

Je to komplikované, mám s ňou dcéru Ester a som nervózny, aby nehovorila touto rečou. Keď totiž prišla za mojimi rodičmi, smiali sa,  mysleli si, že je to nejaká atrakcia. Teraz to už berú normálne, ale zlatá slovenčina.

Takže sa nám na Slovensko nepriženíte?

To už asi nie. Skamarátil som sa so Zuzanou Norisovou, čo považujem za obrovský úspech.

David Kraus – Zuzano

So Zuzanou pred rokmi to bola veľká sláva...

Pre Zuzanu sláva, pre mňa „ostuda“. Prešlo dvadsať rokov od vzniku pesničky o Zuzane, teraz sme sa stretli, sú z nás kamaráti a narodili sa nám dievčatká...

My sme vás aj tak ľutovali, či je tá Zuzana slepá, že také krásne vyznanie do sveta a ona nič...

Tak si predstavte, že som dvadsať rokov čakal, aby mi povedala, čo si o tom myslí. Povedala mi, že sa jej tá pieseň páčila, jej otcovi tiež, lenže vtedy to nešlo. Minuli sme sa, zrejme to tak malo byť. Keď som ju uvidel, jednoducho som zošalel, nič také krásne nežné som nevidel. Ale ono nás zošaleli tisíce zo Zuzany Norisovej, to bola taká kráska...

Niekedy si muži, ale platí to aj o ženách, keď stretnú objekt svojej lásky po dvadsiatich rokoch, povedia, že ich Boh vlastne ochránil. Ako na vás zapôsobila Zuzana po dvoch desaťročiach?

Bol som rád, že sa so mnou vôbec baví, mali sme si čo povedať a zistil som, že keby sme sa pred tými dvadsiatimi rokmi stretli, tak by z toho asi niečo bolo. Sme si veľmi podobní, obaja sme Vodnári, máme veľa spoločného, milujeme prírodu. Teraz mám dieťa so ženou, ktorá je absolútne iná než ja.

Ale protiklady sa vraj priťahujú...

No, to  je naša najsilnejšia stránka, priťahujeme sa, ale s tou Zuzanou tam si rozumieme inak.

Vráťme sa zase od žien k práci. Chystáte nejakú ďalšiu slovenskú pesničku?

V otcovom programe bola hosťom Katka Žbirková a chcela, aby som zaspieval pieseň od Mekyho Fair Play. Samozrejme „zesral“ som sa, triasli sa mi kolená, budem ju spievať aj na koncerte k nedožitej sedemdesiatke Mira Žbirku. Je to náročné, lebo on má zase inú slovenčinu než ostatní. Ja mám aj rómsku kapelu, milujem rómske pesničky. Nebránim sa ničomu a milujem slovenské publikum, ktoré je spontánne, emotívne. Keď príde zahraničná kapela do Česka aj na Slovensko, idem radšej na koncert na Slovensko, lebo tam to žije. V Prahe si diváci sadnú, založia ruky a sedia ako páni profesori, na konci zatlieskajú, ale na Slovensku? Rruky nad hlavami, spievajú. Ten váš temperament ma vždy dostane.

David Kraus – Fair Play

Možno vám to ide preto, lebo dávate do piesní emócie, trochu hereckého feelingu, ktorý je v piesňach potrebný...

Vždy bola pre mňa emócia v piesni dôležitejšia ako tóny. Napokon, som potomok hercov niekoľkých generácií, ktorí herectvo v podstate neštudovali, ale mali ho v krvi a v srdci. Sám som nebol vychovávaný v žiadnych hereckých školách. Po vzore predkov-amatérov, ktorí mi prízvukovali:  Daj do toho srdce, skús srdcom povedať, o čom spievaš, nielen tónmi. Preto sa môže niekomu zdať moje spievanie afektované, ale ja to mám tak rád; keď je to veľmi zamilované, nech je to veľmi zamilované. Pre mňa je to samozrejmosť.

Vy ste taký plný radosti, na čo sa aktuálne tešíte?

V prvom rade sa vytešujem z mojej malej dcéry, má rok a štvrť, začala chodiť, teším sa na letné koncerty, lebo dlho neboli... Chcem priniesť radosť a zábavu ľuďom, aby na chvíľu zabudli na to, čo sa okolo deje. Romantické filmy, ako je tento, komédie a romantické pesničky sú teraz potrebné. Aktuálne ani ja nemám na dramatické agresívne filmy chuť, dokonca ani na čierny humor, ktorý mám normálne rád. Mám chuť na pekné veci, romantické, hladiť sa, objímať, aj repertoár som zmenil.

Takže aj Zuzanu  oprášite?

Zuzana je sranda. (Smiech).

 Z. Norisová a D. Kraus -  Tisíc dnů mezi námi

Ako ste prežívali čas pandémie?

Skúšal som divadlo, potom všetko zatvorili, potom sme to skúšali znova, skúsil som si aj iné zamestnanie, pretože už keď máte dieťa, je to aj zodpovednosť. Nie že by som nemal čo jesť, ale pracoval som na farme, aby som si mohol povedať – ráno idem do práce a večer som z práce prišiel. Tak som si privyrábal, nosil som vrecia s krmivom, odpravil som si nohu, lebo som si chcel dokázať, že som chlap. (Smiech). Teraz robím, čo môžem, lebo však zlé jazyky hovoria, že na jeseň zase niečo prebehne, ďalšia vlna pandémie.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR Richard Stanke: „Cvičenie je pre mňa psychická vzpruha.“