Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
28. máj. 2022Viliam
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
Andor Šándor
Andor Šándor
28.01.2022 17:00 Zahraničie
ROZHOVOR: Bezpečnostný odborník Andor Šándor o situácii na Ukrajine a zmluve SR s USA
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
28.01.2022 17:00 Zahraničie

ROZHOVOR: Bezpečnostný odborník Andor Šándor o situácii na Ukrajine a zmluve SR s USA



BRATISLAVA - Medzi najhorúcejšie témy ostatných dní určite patria bezpečnostná dohoda Spojených štátov amerických so Slovenskom a situácia týkajúca sa Ukrajiny. Netky sa o nich porozprávali s renomovaným českým bezpečnostným poradcom a generálom v zálohe Andorom Šándorom.


Už sedem rokov údajne hrozí, že Rusko napadne Ukrajinu a zatiaľ sa tak ešte nestalo. Komu takéto strašenie ľudí a eskalácia napätia vyhovuje a prečo?

 

To je dobrá otázka. Úplne nesúhlasím s názorom, že Rusko už niekoľko rokov hrozí napadnutím Ukrajiny. Je jasné, že Rusko na nich tlačí prítomnosťou vojsk na juhovýchodnej hranici, snaží sa ukazovať zuby, svaly, ale myslím si, že nemá žiadny záujem okupovať juhovýchodnú Ukrajinu alebo dokonca celú Ukrajinu. Čo by s ňou robilo?

 

Volodymyr Zelenskyj

 

Vidíme však paradoxnú situáciu, keď sa prevažne na Západe hovorí o nejakej invázii Ruska na Ukrajinu. Samozrejme, aj na ruskej strane sú nejakí štváči. Tento týždeň však vystúpil ukrajinský prezident Zelenskyj a upokojoval obyvateľov Ukrajiny, že žiaden konflikt nehrozí, že nič také zatiaľ nepozorujú. Je si vedomý toho, že Ukrajinci sú z tejto vyhrotenej situácie úplne vystrašení. Počúvajú, že na juhovýchodnej hranici je vraj približne 100 000 vojakov, a schválne hovorím vraj, pretože ich nikto nespočítal, všetci len preberáme nejaký údaj. A potom počúvajú zo Západu, že ich Rusi určite napadnú. Británia zašla až tak ďaleko, že tvrdí, že Rusko chce obsadiť celú Ukrajinu, čo je podľa mňa hlúposť vesmírnych rozmerov.

 

V tejto fáze sa nachádzame v určitej kríze, keď Rusko chráni svoj záujem, aby Ukrajina nevstúpila do aliancie. Na pozadí sporu je, samozrejme, otázka ruského plynu verzus skvapalneného amerického plynu a podobne. Takže sú tu i ekonomické záujmy, ale treba povedať, že keď sa na to celé človek pozerá s chladnou hlavou, tak sa nestačí čudovať, čo sú niektorí politici schopní vyfabrikovať.

 

Prečítajte si tiež: Rusko si vojnu neželá

 

Prečo krajiny EÚ nesťahujú z Ukrajiny svojich diplomatov, keď tvrdia, že Rusko sa chystá napadnúť krajinu?

 

Pretože sa celú situáciu snažia vidieť realisticky. Ak to trocha preženiem, USA sú obrovská krajina, ktorej prejde všetko, čo urobí. V inej pozícii je Británia, ktorá má dlhodobo zlé vzťahy s Ruskom, neodoberá odtiaľ plyn ani ropu. Má tiež úplne iné postavenie ako Nemecko, ktoré je bytostne závislé od plynu a živení Nord Streamu.

 

Európska únia si uvedomuje, že už navždy bude musieť s Ruskom nejakým spôsobom spoločne žiť a že zhoršenie situácie by viedlo k ekonomickej nestabilite. Aj dnes môžeme vidieť, že politika EÚ je o niečo realistickejšia ako politika Spojených štátov a Veľkej Británie.

 

Je rozumné, aby EÚ a USA posielali na Ukrajinu peniaze, zbrane a ďalšie vybavenie, keď podľa ich slov chcú zabrániť konfliktu? Trochu scestná cesta, nie?

 

Jedným z odstrašujúcich faktorov každej krajiny je silná armáda. Ukrajinská armáda sa od roku 2014 zmenila a ukázala sa ako takmer neefektívna. Pokiaľ má daná krajina dobre vycvičenú a vyzbrojenú armádu, tak aj v prípade útoku oveľa väčšej krajiny môže spôsobiť veľké škody a zabiť množstvo nepriateľov. Takže vo všeobecnosti má zmysel posielať zbrane Ukrajine.

 

Na druhej strane je evidentné, že v takomto prípade to Rusi budú považovať za prilievanie oleja do ohňa. Ukrajina nie je členským štátom NATO, ale môže sa ňou stať. Čo znamená oveľa viac vojenských poradcov zo Západu, možno aj príchod vojenských jednotiek, čo sa Rusom určite nebude páčiť.

 

Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg 

 

 

Čo je zlé na tom, že Rusko hromadí svojich vojakov na svojom území, hoci je to v blízkosti hranice s Ukrajinou? Prečo to Západu tak veľmi prekáža? Ako ste spomínali, sú tam vraj, lebo zatiaľ nezverejnili žiadne zábery.  

 

V zásade na tom nie je nič zlé, pretože si môžu robiť na svojom území, čo chcú. To je jasné. Celý problém je podčiarknutý obrovskou nedôverou na oboch stranách. V tejto situácii sa každý krok spojený s militarizáciou považuje za veľmi škodlivý a možno aj provokatívny. Samozrejme, ak by Rusko v roku 2014 nezabralo Krym, tak by takáto hystéria nevznikla, myslím, že tie vojská, ktoré tam sú, majú iný dôvod, ako vyvolanie psychického nátlaku na Ukrajinu a západný svet, ktorý v konečnom dôsledku, keby došlo ku konfliktu, nebude bojovať s Ruskom pre Ukrajinu.

 

Ako by sa malo Rusko zachovať v súčasnej situácii?

 

Rusko hrá vabank. Dobre vie, že nemôže ustúpiť od požiadavky, aby aliancia nemala snahu prijať Ukrajinu a Gruzínsko ako členské krajiny NATO. V požiadavkách, ktoré Rusko poslalo pred Vianocami NATO a USA, sú niektoré absolútne neprijateľné pre alianciu, ako napríklad vrátiť stav, aký bol pred rokom 1997. To je absolútne absurdná požiadavka.

 

Aliancia zase nemôže odstúpiť od svojho stanoviska, že má svoje dvere otvorené. To zároveň znamená, že ten, kto vstúpi do aliancie, musí spĺňať ich kritériá, ktoré Ukrajina nespĺňa a nebude ich spĺňať ani o desať rokov. Ak by západ prišiel s nejakými ústupkami, ako napríklad obmedzeným počtom vojakov kdekoľvek v blízkosti ruských hraníc, tak to bude pre Rusko akceptovateľné. To by mohla byť platforma, na ktorej by sa mohli USA a Rusko dohodnúť. Je jasné, že to nebude zo dňa na deň.

 

Myslím si, že by sme v Európe mali hľadať nový bezpečnostný poriadok, ktorý zabezpečí to, že sa budeme pohybovať na rozdiel od konfrontácie, v akej sa, bohužiaľ, teraz nachádzame, v atmosfére dialógu, vzájomnej konzultácie a chápaniu záujmov, požiadaviek a obáv všetkých zúčastnených aktérov. Teraz sa jasne ukazuje, že tlačenie Ruska do kúta Severoatlantickou alianciou je kontraproduktívne. Nech si každý položí otázku, či by bola Európa bezpečnejšia, keby tu nebol záujem ponúknuť Ukrajine asociačnú dohodu k EÚ a pozvať ju do NATO. Som presvedčený, že by Európa bola bezpečnejšia.

 

Možno vás zaujme: Zuzana Čaputová: Musíme sa pripraviť na všetky scenáre

 

Zuzana Čaputová


Do akej miery by malo zasahovať do situácie Slovensko ako člen NATO a sused Ukrajiny?

 

Slovensko bude pod tlakom reagovať tak, aby nenarušilo jednotný postoj EÚ a NATO. Nemyslím si, že by Slovensko malo hrať nejakú vedúcu úlohu v protiruskej hystérii. Ak sa vláda rozhodne poslať na Ukrajinu nejaké zbrane, tak sa z toho bude, samozrejme, zodpovedať a je potrebné si uvedomiť, že to vzťahy s Ruskom nezlepší. V tejto súvislosti Slovensko nemá príliš veľký manévrovací priestor.

 

Pokiaľ by nastal konflikt, ktorý nikto nemôže na 100 percent vylúčiť, tak by sa situácia pre Slovensko diametrálne zmenila. Čelilo by náporu migračnej vlny Ukrajincov, podobne ako aj Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Veľkosť tejto vlny sa neodvážim odhadnúť, pretože by záležalo od intenzity konfliktu a ďalších faktorov.

 

Vidíte za aktuálnou bezpečnostnou dohodou medzi USA a SR nejaké bezpečnostné riziko pre Slovensko alebo je to bežná prax?

 

Na Slovensku je to naozaj veľmi diskutovaná téma, ktorá možno až rozdeľuje národ. Ja by som nikdy nebol nadšený z toho, keby využívanie letísk bolo spojené s tým, že by tam USA presúvali napríklad jadrový arzenál alebo chemické zbrane, čo však v prípade Slovenska nehrozí. Ak by to Rusi zistili, tak by to bol dosť veľký problém. Pokiaľ je to zmluva rovného s rovným a boli by v nej gentlemanské podmienky, relatívne obstojná kontrola a informovanosť vlády SR, tak by som s tým veľký problém nemal.

 

Myslím si, že najkontroverznejšia záležitosť zmluvy, je takzvaná SOFA (Status of Forces Agreement), kde si Američania takmer vždy vynucujú to, aby akýkoľvek trestný čin spáchaný vojakom USA spadal pod americkú jurisdikciu.

 

Ak sa nič nestane, tak je to v poriadku. Iné je, ak by nastala situácia, ako napríklad v 90. rokoch v Taliansku, keď americký pilot podlietaval lanovku, zadným krídlom preťal káble, pričom lanovka spadla a zomreli desiatky ľudí. Pokiaľ si dobre spomínam, tak ho urýchlene previezli do USA, kde ho aj súdili.

 

Moskva zverejnila dostrel ruských zbraní z Krymu, ktorý je obrovský. Prečo by teda Rusi zhromažďovali vojakov na hraniciach, keď by to vedeli pohodlne odpáliť z Krymu?

 

Myslím si, že je to ďalší nátlak Rusov, ktorým chcú povedať, že sú schopní zasiahnuť kohokoľvek a kdekoľvek. Oni sú schopní zasiahnuť strategickými zbraňami zo základní alebo ponoriek akýkoľvek cieľ na Zemi.

 

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov

 

 

Ako sa bude situácia podľa vás vyvíjať? Hrozí nám reálne vojna alebo to skončí len ako ďalšia demonštrácia sily?

 

Tých scenárov je niekoľko. Pokiaľ na obidvoch stranách zvíťazia zdravý rozum, ochota hľadať diplomatické riešenia, kompromis, pretože bez kompromisu to nepôjde, s tým, že ani Kyjev nebude mať pocit, že ho obetovali, tak môžeme čakať pozvoľný proces k normálnej situácii. Dôležité budú aj reálne dôsledky nedávneho zasadnutia v normandskom formáte v Paríži. To bude základ k tomu, aby sa situácia normalizovala. Pokiaľ z rokovaní vyplynie, že Ukrajina nebude mať záujem dobyť naspäť svoje územie, ale riešiť to iným spôsobom, tak sa napätie môže znižovať. Bude záležať aj od ďalších rozhovor o hľadaní bezpečnosti v Európe.

 

Pokiaľ nenastane takýto scenár, pokiaľ zvíťazia zbrane, môžeme očakávať, že Rusko bude tlačiť rôznymi hybridnými spôsobmi na Ukrajinu, bude to viesť len k ďalšej eskalácii, pri ktorej sa potom vôbec nedá vylúčiť, že by mohlo dôjsť k nejakému obmedzenému konfliktu. Dôležité je, aby tu stále bola ochota rokovať. Pokiaľ obdive strany prestanú spolu diskutovať, tak môžeme byť svedkami nepekných vecí.

 

K téme: AKTUALIZÁCIA: Ako odpovedali USA na ruské požiadavky?



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Netky Lukáš Dedík

Foto:  TASR, Facebook



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
reklama
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok