Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
15. okt. 2021Terézia
BratislavaBratislava 26°
Biblia
TV program
Moje Netky
Azim Farhadi
Azim Farhadi
09.09.2021 12:13 Reportáže
ROZHOVOR: Azim Farhadi: Afganistan má patriť všetkým národnostiam, všetci sme tam doma!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
09.09.2021 12:13 Reportáže

ROZHOVOR: Azim Farhadi: Afganistan má patriť všetkým národnostiam, všetci sme tam doma!



Azim Farhadi emigroval z Afganistanu v roku 1996, práve keď bol pri moci Taliban. Vyštudoval žurnalistiku. No najprv pracoval v supermarkete v Šali. Potom začal študovať na jazykovej škole a katedre žurnalistiky. Neskôr sa podieľal na projektoch v Afganistane. Obnovil televíziu v jeho rodnom meste. Dokonca sa venoval osvete na školách. Je výborným kuchárom, čo dokázal projekt v Starej tržnici. Netkám porozprával, čo si myslí o aktuálnej situácii v Afganistane.


„Pár rokov som pracoval pre Slovenskú televíziu, potom som rozbehol inú, užitočnejšiu prácu. Pomáhal som na Balkáne, rozvojovým krajinám. Spolupracoval som s viacerými organizáciami v zahraničí i na Slovensku. Rozprával som sa v školách s deťmi o rôznej problematike našej spoločnosti na Slovensku."

 



Ako je to u teba s varením?


„Zúčastňoval som sa na rôznych festivaloch. Potom sme vymysleli názov Komunitná kuchyňa. S postupom času nám ponúkli miesto v Starej tržnici, aby sme tam mohli byť každú sobotu a variť iné jedlá, ktoré Bratislavčania nepoznajú. Začali sme tam variť a boli sme celkom úspešní."

 

 

"Pravdepodobne začneme znova. Začali sme variť pre 20 až 30 ľudí, no postupne sme varili aj pre 100 až 120 ľudí. Mali sme klientov, ktorí chodili každý týždeň. Veľmi dobre nás ľudia prijali. Keď sme nevarili, dostali sme aj dva tri e-maily týždenne, že kedy začneme variť. Hovorilo sa o nás aj v Čechách. Dali nám možnosti."

 

Ako vnímaš aktuálnu situáciu?


O súčasnej situácii povedal, že podľa neho nie je až taká zlá v porovnaní  s tým, ako jednala prvá vláda Talibanu, ktorá bola zosadená.„Nezomrelo až tak veľa ľudí."

 

„V súčasnej situácii a tej, keď som odchádzal, je veľký rozdiel. Taliban vtedy konal okamžite. Okamžite zabíjali a trestali ľudí, ktorí neboli pri nich. Bol to masaker. Taliban už však chce robiť politiku. Celých dvadsať rokov sa nejakým spôsobom učili. Naučili sa, že takto sa politika robiť nedá. Pred dvadsiatimi rokmi bola situácia veľmi zlá. Nebola taká situácia že by medzinárodná spoločnosť mala záujem pomôcť a tlačiť na Taliban. Teraz je to lepšie."

 

Prečítajte si tiež: ROZHOVOR: Cestovateľ Martin Navrátil nám porozprával o aktuálnom dianí v Afganistane


„Stále mám kontakt s ľuďmi z Afganistanu. Každý rok tam chodím dva až tri razy, ale teraz počas korony som tam nebol."


Azim Farhadi má priateľku Slovenku. Spýtali sme sa na ich spoločný život
a akceptáciu.


„Akceptácia záleží jednotlivo na človeku. Keď som prišiel z Afganistanu, nevidel som až taký rozdiel v kultúre. Nebolo tu nič, čo by som nepochopil. Keď som vyrastal, boli u nás Sovieti, učili sme sa po rusky, veľa vecí sme poznali."

 

Čo sa týka rozdielov kultúry a ľudí, podľa neho závisí od toho, v akej časti Afganistanu ľudia žijú, aké tradície a spôsob života vyznáva ich rodina. „Záleží to skutočne od jednotlivca, ako sa bude integrovať. Aj z mojej, aj priateľkinej strany musí dôjsť k vzájomnému pochopeniu. Akceptácia musí byť vzájomná."


Keď si prišiel na Slovensko, ako to prebiehalo, prijali ťa, aké si mal
zo Slovenska pocity?


„Keď som prišiel na Slovensko, vedel som po rusky. Teraz vidím, ako niektorí ľudia povedia nadávku, keď okolo nich prejde cudzinec. Vďaka bohu, keď som vtedy prišiel, nevedel som po slovensky. Keď niekto niečo povedal, nerozumel som. Ale nemal som ťažkosti. Nikto ma nenapadol."

Vybral si si Slovensko dobrovoľne?


Azim Farhadi poznal Slovensko aj Česko. Jeho brat študoval v Prahe a žil v Trnave. „Keď som odchádzal z Afganistanu, chcel som prísť na Slovensko. Najprv som nechcel íst do západnej Európy, chcel som ísť do východnej Európy, študovať a potom sa vrátiť. Neviem, asi som bol naivný, keď som si myslel, že vojna skončí. Už som tu 23 rokov a vojna stále neskončila. Ďalšia fáza sa začína." 

 



Čo tvoja rodina?

„Keď som išiel na Slovensko, moja rodina išla do Nemecka. Keď mali vtedy ľudia nejakú možnosť odísť do zahraničia, tak odišli. Už 70% vtedajšieho obyvateľstva Kábulu je preč. Teraz je tá situácia iná, ale vtedy to bolo veľmi rozdielne."

Aký máš pohľad na situáciu žien v Afganistane?

 

„Teraz je tam veľký chaos. Nikto nerozumie tomu čo sa deje. Nikto nevie, čo bude zajtra. To, čo robili Talibanci v roku 1996 už Afganci nechcú, dokonca ani tí, čo Taliban podporujú. Taliban si nemôže dovoliť robiť to, čo bolo v 96. roku. Napríklad v regióne Pandžšír je veľmi silná opozícia, majú viac ako 30 000 bojovníkov. Vojna neskončila."

 

„Stále čakajú na vyjadrenie Talibanu, či chce prijať mier, alebo pokračovať vo vojne." (Poznámka redaktora: Rozhovor bol urobený predtým, ako v Pandžšíre začali boje a Taliban vyhlásil, že ho dostal pod kontrolu.)

Ako je to s teóriou, že Paštún nebojuje proti Paštúnovi a ústupom obranných síl z Kábulu?

„Bývalý prezident Afganistanu Ashraf Gháni vyhodil pred siedmimi rokmi všetkých profesionálnych vojakov, veliteľov a členov armády, viac ako 25 000 ľudí. Namiesto nich prijal mladých ľudí, z ktorých mnohí nemali potrebné schopnosti a motiváciu."

„Vyslanec spojených štátov Khalilzad, Gháni a Karzaj presvedčili ľudí, že najprv treba zastaviť Američanov a NATO, a až potom vyjednať mier s Talibanom. Ale k tomu nikdy nedošlo, mierové rokovania medzi vládou a Talibanom k ničomu neviedli. Ak by sa boli podarili, mohli sme byť dnes niekde inde. Ale nakoniec to skončilo tak, že prezident Ghaní utiekol z krajiny a doslova prenechal krajinu Talibanu. Keď sa roznieslo, že utiekol, policajti aj vojaci opustili svoje miesta, išli sa skryť, alebo na letisko. Taliban mohol vstúpiť do mesta bez akéhokoľvek výstrelu, to ani oni sami nečakali."

 

Vláda bývalého prezidenta Ghaního bola podľa Azima Farhadiho veľká chyba

 

"Bola tam korupcia, prehliadanie a porušovania ľudských práv, jeho najbližší spolupracovníci beztrestne sexuálne obťažovali zamestnankyne, alebo sa dopúšťali znásilnení. Ľudia to videli, no nikto s tým nemohol nič spraviť. Okrem toho Ghaní podporil etnickú nenávisť medzi ľuďmi, nedokázal zabezpečiť armáde poriadne velenie, veď sme prakticky nemali ministra obrany a potom tam dosadil nekompetentného mladého poradcu. Armáda nemala podporu, nemala platy a bola kompletne demoralizovaná, nevedeli, za čo vlastne majú bojovať a dostávali príkazy, aby sa vzdali. To krajinu položilo a vydalo Talibanu, pričom najskôr bola nádej, že sa s nimi bude dať dohodnúť, ale po úteku Ghániho sa to všetko zosypalo."

 

Nesúhlasí s tým, že všetci Paštúni sú Talibanci

 

"Mnohí Paštúni nechcú Taliban, sú proti nemu. Afganistan má patriť všetkým národnostiam, všetci sme tam doma a jedna skupina nemá vládnuť nad ostatnými. Chcel by som, aby to aj Taliban pochopil a umožnil ľuďom slobodne dýchať. Inak v krajine nebude mier."



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Azim Farhadi/ prohuman.sk/ Netky Kristýna Peštová

Foto:  Azim Farhadi



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok