Rodičovský príspevok má výlučne charakter príspevku, nenahrádza príjem

Podpredsedníčka pre zdravotníctvo, sociálnu a rodinnú politiku mimoparlamentnej SMK Gabriella Németh v súvislosti s plánovaným zvýšením sumy životného minima v SR od 1. júla 2017 dnes na tlačovej konferencii uviedla, že rodičovský príspevok by mal byť povýšený na úroveň minimálnej mzdy.

Sociálne dávky a niektoré štátne dávky by sa podľa Németh nemali odvíjať iba od výšky životného minima. "Rodinné prídavky pre rodiny s deťmi by mali byť vyššie, pretože sú adresné, účelové, nedajú sa zneužiť. Podobne je to u daňového bonusu, ktorý si uplatňujú pracujúci rodičia," povedala Németh.

"Nie je nám zrejmé, z čoho vychádzajú predstavitelia SMK pri predstave, že rodičovský príspevok by mal byť práve vo výške minimálnej mzdy. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje oprávnenej osobe, spravidla rodičovi, bez ohľadu na to, či oprávnená osoba vykonáva alebo nevykonáva zárobkovú činnosť a bez ohľadu na miesto a spôsob vykonávania starostlivosti o dieťa a na výšku výdavkov spojených s touto starostlivosťou. Je financovaný výlučne zo štátneho rozpočtu," spresnila Petrová.

Mechanizmus úpravy sumy rodičovského príspevku podľa Petrovej ustanovuje zákon číslo 571 z roku 2009. Táto úprava sa nevykonáva automaticky každý rok, ale len v roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom sa od 1. júla upravili sumy životného minima.

"Keďže v rokoch 2014, 2015 a 2016 neboli naplnené rozhodujúce skutočnosti pre úpravu súm životného minima, minister práce Ján Richter (Smer-SD) iniciatívne navrhol nad rámec zákona zvýšenie sumy rodičovského príspevku o 10 eur s účinnosťou od 1. mája tohto roku. Osobnou ambíciou ministra Richtera však je, aby sa počas tohto volebného obdobia minimálne ešte raz riešila otázka rodičovského príspevku. Ideálne by bolo aj dvakrát okrem terajšieho aktuálneho zvýšenia o 10 eur. Vždy to záleží od možností, ktoré štátny rozpočet dovoľuje," upozornila.

Súčasný mechanizmus valorizácie jednotlivých dávok a príspevkov, ktoré sú naviazané na úpravu súm životného minima, reflektuje podľa Petrovej reálny vývoj nákladov (inflácie), ako aj príjmov, a teda zohľadňuje sociálno-ekonomickú situáciu v krajine.

"Čo sa chudoby týka, tak ochrana osôb pred upadnutím do chudoby tvorí jeden z pilierov systému sociálnej ochrany. V súčasnosti (máj 2017) máme v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 92.491 príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, teda 203.165 osôb, z toho 82.139 detí. Dôležitú úlohu pri znížení rizika chudoby zohráva nastavenie systému sociálnej ochrany a jeho výdavky, teda sociálne transfery vrátane starobných a pozostalostných dávok. Pozitívny vplyv sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby u domácností s deťmi a domácností starších ľudí v roku 2015 vzrástol a zároveň bol vyšší ako v priemere v EÚ," dodala Petrová s tým, že otázka daňového bonusu patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva financií SR.

Sumy životného minima sa po štyroch rokoch budú na Slovensku upravovať. MPSVR SR predložilo do pripomienkového konania opatrenie, ktorým sa životné minimum od začiatku júla tohto roka pre dospelú osobu zvýši o 0,7 %, teda o 1,39 eura na 199,48 eura. Pri druhej spoločne posudzovanej osobe rezort práce navrhuje nárast sumy životného minima o 97 centov na 139,16 eura a na nezaopatrené dieťa, resp. zaopatrené neplnoleté dieťa sa suma životného minima zvýši o 64 centov na 91,06 eura.

Naposledy sa výška životného minima upravovala 1. júla 2013. Naviazané sú pritom na ňu viaceré daňové veličiny, ktoré od júla tohto roka stúpnu tiež. V oblasti mimo daní bude mať zvýšenie životného minima vplyv na zvýšenie rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, ale aj minimálneho dôchodku, hranice nároku na predčasný starobný dôchodok alebo výšku nepostihnuteľnej sumy pri exekučných zrážkach.