Roboty by mohli v budúcnosti zachraňovať či operovať ľudí

Nevylúčil, že by v budúcnosti mohli roboty aj operovať ľudí. Avšak nevie odhadnúť, či by pacienti boli ochotní sa dať operovať autonómnym systémom. Ľudia by podľa neho museli najprv robotom dôverovať. Vedec priblížil, že pri autonómnej operácii roboty musia správne vyhodnocovať, čo vidia. "Majú kameru a musia presne vyhodnotiť, čo tam je, vytvoriť si detailnú trojrozmernú predstavu a tiež vedieť, čo majú robiť," spresnil. Zatiaľ sa robí len teleoperovanie. "Neurochirurg sedí v kancelárii, má v rukách ovládače a môže na diaľku ovládať robotické ramená," doplnil Farkaš.

Výhodou podľa neho je, že robotické ramená sa vôbec netrasú a sú stabilizované. "Má to vysokú presnosť a je tam kontrola, keďže inteligencia, čo to riadi, je stále v hlave toho lekára," podotkol. Priblížil, že by bolo ideálne, keby umelá inteligencia dokázala monitorovať aj zdravotný stav človeka a poskytovala komplexný pohľad. "Vedela by vidieť súvislosti a detegovať včas symptómy," spresnil s tým, že lekárske vedomosti sú napriek tomu kľúčové. Umelá inteligencia sa podľa Farkaša nasadzuje aj ako podporný diagnostický prostriedok. "Keď chceme predlžovať život a zvýšiť kvalitu života aj starších ľudí, tak potrebujeme mať aj inteligentné diagnostické metódy," pripomenul.

Stroje nám v dnešnej dobe pomôžu napríklad rozpoznávať nádory na fotografii kože či hľadať anomálie na snímkach mozgu. Za diagnostikou a potenciálom niečo odhaliť však nemusí byť robot. "Môže to byť aj softvér, ktorý dostane dáta pacienta, či už obrazové alebo fyziologické signály a iba to vyhodnotí," spresnil Farkaš. Robot je podľa neho už umelá inteligencia s telom, vďaka čomu môže konať vo fyzickom prostredí. Profesor Farkaš je aktuálne koordinátorom medzinárodného projektu TERAIS, ktorý má prispieť k vývoju robotov interagujúcich s ľuďmi, podporeným programom Európskej únie Horizon Europe.