Robo Mikla chystá zbierku kníh o alkoholizme

„Bude to viac kníh, pretože alkoholizmus je choroba, ktorá má svoju diagnózu aj svoj priebeh. Trochu som to študoval počas toho, ako som v New Yorku triezvel a dal sa na cestu abstinujúceho alkoholika a vypracoval som takú vlastnú kombináciu toho, čo by ľudia o alkoholizme mali podľa mňa vedieť a nevedia. V Amerike je ten systém skutočne prepracovaný a premakaný a ja by som to chcel celé skĺbiť do takého slovenského slovníka a priblížiť to slovenskej mentalite. Chcel by som to ľuďom dokázať jednoduchšie priblížiť,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA. „Štyri by tie knihy boli preto, že alkoholizmus nejakým spôsobom začína, potom má nejaký priebeh, potom príde nejaký kritický bod, v ktorom sa tiež dejú veci a trvá dlho, u mňa trval štyri roky - že už som nechcel, ale ešte som pil a potom je tam tá fáza, keď človek piť prestane. Ľudia si myslia, že stačí len prestať, ale to nestačí. Ešte len potom sa dejú veci a znova a ďalšie. Poznám ženy, ktoré mi povedali 'Kiež by ten môj starý začal zasa chľastať!' A to všetko v dôsledku toho, že potom, ako človek prestane piť, dejú sa ďalšie procesy a mechanizmy, ktoré ľudia nepoznajú, neovládajú a celá tá osveta okolo toho je slabá,“ poznamenal Mikla, ktorý nad alkoholom víťazí už tri a pol roka.

Knihy, na ktorých pracuje, by podľa vlastných slov rád aplikoval aj ako povinné učivo do škôl. „Chcel by som ich aplikovať na školy v rámci nejakej etickej výchovy. Viem si predstaviť aj prednášky na vysokých školách. Bavil som sa s viacerými vysokoškolákmi, ktorí študujú medicínu a psychológiu a nemali ani šajnu o tom, čo som im rozprával. Nechápali, že také niečo môže človek, ktorý má problém s alkoholom, prežívať,“ podotkol 34-ročný rodák z Banskej Štiavnice, ktorý popri písaní stále koncertuje, pričom sa na vystúpeniach vraj nevyhýba ani pesničkám zo svojej alkoholom poznačenej minulosti. „Paradoxne stále hrám aj staré veci a robím si z toho srandu. Je to moja minulosť, za ktorú sa nehanbím a ľudí to stále baví. Tie texty sú stále aktuálne a dajú sa ľahko preniesť do dnešnej doby. A aj keď ľudia vôkol mňa na koncertoch dnes chľastajú, mne to nevadí,“ povedal. „Zmenila sa mi síce klientela a zmenili sa aj priestory, v ktorých hrám, ale ja neriešim, čo si kto o tom myslí. Tie veci, ktoré teraz robím, to nie je póza. Vždy to vo mne bolo, len ma systém nasmeroval niekam inam, kde tiež trebalo nejakým spôsobom zotrvať,“ dodal.